Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 294/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť I. P., K., zastúpeného advokátom JUDr. V. Z., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupmi Okresného súdu Pezinok a Okresného súdu Bratislava III v

konaní vedenom pod sp. zn. PK – 5 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2012

doručená sťažnosť I. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok a Okresného súdu

Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. PK – 5

(ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal žalobu o náhradu škody na okresnom súde

10. decembra 1997. Okresný súd Pezinok uznesením z 30. apríla 2004 konanie zastavil

z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh, ale Krajský súd v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) uznesením sp. zn. jeho rozhodnutie zrušil.

Od 1. januára 2005 bolo konanie vedené na okresnom súde, ktorý uznesením sp. zn.

PK – 5 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho návrhu. Na výzvu

reagoval sťažovateľ podaním z 8. februára 2005. Od tejto doby „sťažovateľ neeviduje

v tomto konaní vo svojom spise žiadne rozhodnutie súdu a to ani procesného charakteru,

ani vo veci samej“.

Sťažovateľ z dôvodu nečinnosti Okresného súdu Pezinok a okresného súdu

opakovane podal sťažnosť na prieťahy v konaní 3. februára 2012 na Okresnom súde

Pezinok. Na jeho sťažnosť odpovedal predseda tohto súdu, ktorý mu podaním zo

16. februára 2012 oznámil, že uznesením sp. zn. PK – 5 z 19. augusta 2005 bol

jeho návrh odmietnutý a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2. decembra 2005.

Sťažovateľ 7. marca 2012 okresnému súdu oznámil, že nemá vedomosť o odmietnutí

jeho návrhu, pretože mu uznesenie z 10. augusta 2005 o odmietnutí jeho návrhu nebolo

doručené do vlastných rúk. Požadoval aj dôkaz o doručení.

Okresný súd jeho požiadavke na doručenie tohto rozhodnutia nevyhovel, len mu

oznámil, že uznesenie okresného súdu z 18. augusta 2005 (na rozdiel od predchádzajúcej

informácie) bolo vydané 19. augusta 2012.

Sťažovateľ uvádza, že „nemá vo svojej evidencii k dispozícii uznesenie z (18. či 19.)

augusta 2005 o odmietnutí návrhu z 10. 12. 1997, zastáva názor, že napadnuté konanie

nebolo do dnešného dňa právoplatne skončené a nečinnosť súdov podľa sťažovateľa trvá do

podania žaloby na súd, čo predstavuje dobu viac ako 14 kalendárnych rokov“.

Sťažovateľ sa preto domnieva, že nečinnosťou a postupom Okresného súdu

Bratislava III a Okresného súdu Pezinok v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ sa tiež domáha, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 € a úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno

hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto

prípade okresného súdu a krajského súdu) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval označené

základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa dohovoru

(m. m. ).

Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie

o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Predmetom sťažnosti bolo sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie jeho záležitosti zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného

súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. PK – 5 a postupom Okresného

súdu Pezinok v tejto veci.

Z obsahu sťažnosti a zo zapožičaného súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľ

12. decembra 1997 doručil Okresnému súdu Pezinok „žalobu o náhradu škody 14 280 Sk

spôsobenú v roku 1996“. Konanie bolo vedené pod sp. zn. .

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky

a o zmene v znení neskorších predpisov

(v znení a č. ) v znení neskorších predpisov došlo

od 1. januára 2005 k prechodu výkonu súdnictva, všetkých práv a povinností vrátane

prechodu správy majetku štátu, práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov

a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinností

z osobitných vzťahov sudcu k štátu z pôvodného Okresného súdu Pezinok v dôsledku jeho

zrušenia na Okresný súd Bratislava III.

Tento okresný súd 1. februára 2005 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov

jeho žalobného návrhu. Na uvedenú výzvu sťažovateľ podaním z 8. februára 2005

doručeným súdu 23. marca 2005 vecne nereagoval.

Uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. PK – -75 z 19. augusta

2005 bol žalobný návrh sťažovateľa z 10. decembra 1997 odmietnutý. Toto uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 2. decembra 2005.

Okresný súd Bratislava III teda v súčasnosti už v tejto veci nekoná, pretože vec bola

pred ním právoplatne skončená ešte v roku 2005. Sťažovateľ uznesenie okresného súdu

o odmietnutí jeho návrhu z 19. augusta 2005 prevzal osobne 2. septembra 2005, čo aj

potvrdil svojím podpisom (vyplýva to z doručenky pripojenej k tomuto uzneseniu na č. l. 77

súdneho spisu). Proti tomuto uzneseniu sťažovateľ nepodal v zákonnej lehote odvolanie, a

keďže ústavný súd považoval za preukázané doručenie tohto uznesenia do vlastných rúk

sťažovateľa, neakceptoval jeho tvrdenie, že podľa jeho názoru napadnuté konanie nie je

právoplatne skončené, pretože uznesenie z (18. či 19.) augusta 2005 „nemá vo svojej

evidencii“.

V súvislosti s tým ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k postupu Okresného súdu

Bratislava III vzhľadom na právoplatné skončenie namietaného konania (2. december

2005), ako to vyplýva zo spisu okresného súdu, ešte pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu (sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 3. mája 2012), nemôže v žiadnom prípade

dochádzať k porušovaniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , resp. práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Obdobne ani postupom Okresného súdu Pezinok, ktorý vznikol s účinnosťou

od 1. januára 2008 (podľa , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona

č. v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov), kde podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy

v napadnutom konaní v roku 2012, nemôže už dochádzať k zbytočným prieťahom v konaní.

Sťažnosť sťažovateľa je preto aj vo vzťahu k údajnej pretrvávajúcej nečinnosti Okresného

súdu Pezinok nedôvodná.

Na základe uvedeného skutkového stavu ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa,

obsahom ktorej bolo namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupmi Okresného súdu Bratislava III

a Okresného súdu Pezinok v napadnutom konaní, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2012