Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 198/2012
PDF · 134.73 KB
No categories available
II. ÚS 198/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť J. K., N., zastúpeného advokátkou JUDr. Z. H., Ž., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Trenčín
č. k. NM-5 C 599/98-133 z 5. októbra 2005 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. K. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. októbra
2011 doručená sťažnosť J. K., N. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Trenčín
(ďalej len „okresný súd“) č. k. NM-5 C 599/98-133 z 5. októbra 2005.
Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn.
NM 5 C 599/98 konal okresný súd o žalobe sťažovateľa o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Sťažovateľ sťažnosťou podanou ústavnému
súdu namieta, že od roku 2003, keď sa naposledy zúčastnil pojednávania v predmetnej veci,
nemal možnosť sa k predmetu konania vyjadriť, a dokonca mu nebol doručený ani rozsudok
vyhlásený okresným súdom 5. októbra 2005, takže v tejto spojitosti sťažovateľ namieta aj
okolnosti, za ktorých predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 29. novembra 2005.
Sťažovateľ uviedol, že o právoplatnom skončení označeného konania sa dozvedel, až keď
mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. Ex 9/06 spočívajúce v nútenom
výkone exekučného titulu, ktorým bol práve napádaný rozsudok okresného súdu č. k. NM-5
C 599/98-133 z 5. októbra 2005.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„Tým, že sa voči sťažovateľovi začala exekúcia na jeho majetok, napriek tomu, že mu
nebolo riadne doručené rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č. k. NM-5C 599/98-133,
došlo k porušeniu sťažovateľových ústavných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.“
Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí jeho
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Právo sťažovateľa, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na súdnu
ochranu rozhodnutím Okresného súdu Trenčín č. k. NM-5C 599/98-133 zo dňa 05. 10. 2005
porušené bolo.
Ústavný súd Slovenskej republiky právoplatné rozhodnutie Okresného súd Trenčín
č. k. NM-5C 599/98-133 zrušuje.
Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania, ktorú je Okresný súd Trenčín
povinný zaplatiť právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či rozsudkom okresného súdu
č. k. NM-5 C 599/98-133 z 5. októbra 2005 bolo porušené základné právo sťažovateľa
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde,
je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v danom prípade navyše zastúpený
kvalifikovanou právnou zástupkyňou. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje
zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže
rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danej
veci ústavný súd rozhodoval o porušení označeného základného práva iba v súvislosti
s rozhodnutím okresného súdu č. k. NM-5 C 599/98-133 z 5. októbra 2005, tak ako sa
sťažovateľ domáha v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti.
V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných
podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53
ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť
od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,
pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol
o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným
dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno
zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde to nedovoľuje.
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,
že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).
Zo sťažovateľom predloženého rozhodnutia okresného súdu č. k. NM-5 C 599/98-
133 z 5. októbra 2005 (tiež to vyplýva aj zo samotnej sťažnosti) ústavný súd zistil, že
sťažovateľom napádané rozhodnutie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť
29. novembra 2005.
Z uvedeného vyplýva, že od 29. novembra 2005, keď nadobudlo právoplatnosť
sťažovateľom napádané rozhodnutie okresného súdu č. k. NM-5 C 599/98-133 z 5. októbra
2005, do 19. októbra 2011, keď sťažnosť sťažovateľa adresovaná ústavnému súdu bola
podaná na poštovú prepravu (ústavnému súdu doručená 21. októbra 2011), nepochybne
uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom
prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Keďže však sťažovateľ sťažnosťou podanou ústavnému súdu namieta, že rozhodnutie
okresného súdu č. k. NM-5 C 599/98-133 z 5. októbra 2005 mu nebolo doručené a že sa
o ňom dozvedel, až keď mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekučného konania
vedeného súdnym exekútorom Mgr. I. R. pod sp. zn. Ex 9/06 spočívajúceho v nútenom
výkone predmetného rozhodnutia okresného súdu (exekučný titul), ústavný súd v záujme
predísť prílišnému formalizmu pri posudzovaní sťažnosti zisťoval, kedy bolo predmetné
upovedomenie o začatí exekučného konania doručené sťažovateľovi ako povinnému z
exekúcie, t. j. kedy sa sťažovateľ dozvedel o existencii exekučného titulu, ktorým bolo
napádané súdne rozhodnutie.
Podľa zistenia ústavného súdu upovedomenie o začatí exekučného konania vedeného
pod sp. zn. Ex 9/06 bolo sťažovateľovi doručené 17. marca 2006, t. j. týmto okamihom sa
najskôr mohol, resp. mal možnosť sťažovateľ dozvedieť o existencii exekučného titulu,
ktorým bolo rozhodnutie okresného súdu č. k. NM-5 C 599/98-133 z 5. októbra 2005. Od
17. marca 2006, keď sa sťažovateľ objektívne dozvedel o existencii rozhodnutia okresného
súdu č. k. NM-5 C 599/98-133 z 5. októbra 2005, do 19. októbra 2011, keď sťažnosť
sťažovateľa adresovaná ústavnému súdu bola podaná na poštovú prepravu (ústavnému súdu
doručená 21. októbra 2011), tiež nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53
ods. 3 zákona o ústavnom súde, takže aj v tomto prípade počítania lehoty by bolo potrebné
sťažnosť odmietnuť ako oneskorene podanú.
Navyše ústavný súd poznamenáva, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.
NM-5 C 599/98 bolo začaté na podnet, resp. podaním žaloby samotným sťažovateľom,
takže odvolávajúc sa na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje aj vlastné
pričinenie na ochranu svojich práv, ústavný súd konštatuje, že bolo predovšetkým
na sťažovateľovi, ktorý sám inicioval súdny spor, aby tento aj sledoval, resp. sa oň a o jeho
priebeh zaujímal (napr. aj tým, že by okresnému súdu oznámil, kde mu môže doručovať
písomnosti a pod.). Táto zásada totiž vyžaduje, aby sťažovateľ využil všetky prostriedky,
ktoré mu poskytuje zákon, a následne vykonal prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo
k porušeniu jeho práv.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého
rozhodnutia, ako aj rozhodnutie o priznaní úhrady trov konania sú viazané na vyslovenie
porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa
touto časťou sťažnosti už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. júla 2012