Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 198/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. K., N., zastúpeného advokátkou JUDr. Z. H., Ž., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka

zaručeného v rozsudkom Okresného súdu Trenčín

č. k. NM-5 C 599/98-133 z 5. októbra 2005 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. K. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. októbra

2011 doručená sťažnosť J. K., N. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) rozsudkom Okresného súdu Trenčín

(ďalej len „okresný súd“) č. k. NM-5 C 599/98-133 z 5. októbra 2005.

Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn.

NM konal okresný súd o žalobe sťažovateľa o vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Sťažovateľ sťažnosťou podanou ústavnému

súdu namieta, že od roku 2003, keď sa naposledy zúčastnil pojednávania v predmetnej veci,

nemal možnosť sa k predmetu konania vyjadriť, a dokonca mu nebol doručený ani rozsudok

vyhlásený okresným súdom 5. októbra 2005, takže v tejto spojitosti sťažovateľ namieta aj

okolnosti, za ktorých predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 29. novembra 2005.

Sťažovateľ uviedol, že o právoplatnom skončení označeného konania sa dozvedel, až keď

mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. Ex 9/06 spočívajúce v nútenom

výkone exekučného titulu, ktorým bol práve napádaný rozsudok okresného súdu č. k. NM-5

C 599/98-133 z 5. októbra 2005.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Tým, že sa voči sťažovateľovi začala exekúcia na jeho majetok, napriek tomu, že mu

nebolo riadne doručené rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č. k. -133,

došlo k porušeniu sťažovateľových ústavných práv podľa Slovenskej

republiky.“

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí jeho

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa, zaručené na súdnu

ochranu rozhodnutím Okresného súdu Trenčín č. k. -133 zo dňa 05. 10. 2005

porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky právoplatné rozhodnutie Okresného súd Trenčín

č. k. -133 zrušuje.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania, ktorú je Okresný súd Trenčín

povinný zaplatiť právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či rozsudkom okresného súdu

č. k. NM-5 C 599/98-133 z 5. októbra 2005 bolo porušené základné právo sťažovateľa

zaručené v .

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa ,

je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v danom prípade navyše zastúpený

kvalifikovanou právnou zástupkyňou. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje

zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danej

veci ústavný súd rozhodoval o porušení označeného základného práva iba v súvislosti

s rozhodnutím okresného súdu č. k. NM-5 C 599/98-133 z 5. októbra 2005, tak ako sa

sťažovateľ domáha v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných

podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53

ods. 3 . Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť

od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,

pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno

zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde to nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Zo sťažovateľom predloženého rozhodnutia okresného súdu č. k. NM-5 C 599/98-

133 z 5. októbra 2005 (tiež to vyplýva aj zo samotnej sťažnosti) ústavný súd zistil, že

sťažovateľom napádané rozhodnutie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť

29. novembra 2005.

Z uvedeného vyplýva, že od 29. novembra 2005, keď nadobudlo právoplatnosť

sťažovateľom napádané rozhodnutie okresného súdu č. k. NM-5 C 599/98-133 z 5. októbra

2005, do 19. októbra 2011, keď sťažnosť sťažovateľa adresovaná ústavnému súdu bola

podaná na poštovú prepravu (ústavnému súdu doručená 21. októbra 2011), nepochybne

uplynula dvojmesačná lehota podľa .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene ( ).

Keďže však sťažovateľ sťažnosťou podanou ústavnému súdu namieta, že rozhodnutie

okresného súdu č. k. NM-5 C 599/98-133 z 5. októbra 2005 mu nebolo doručené a že sa

o ňom dozvedel, až keď mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekučného konania

vedeného súdnym exekútorom Mgr. I. R. pod sp. zn. Ex 9/06 spočívajúceho v nútenom

výkone predmetného rozhodnutia okresného súdu (exekučný titul), ústavný súd v záujme

predísť prílišnému formalizmu pri posudzovaní sťažnosti zisťoval, kedy bolo predmetné

upovedomenie o začatí exekučného konania doručené sťažovateľovi ako povinnému z

exekúcie, t. j. kedy sa sťažovateľ dozvedel o existencii exekučného titulu, ktorým bolo

napádané súdne rozhodnutie.

Podľa zistenia ústavného súdu upovedomenie o začatí exekučného konania vedeného

pod sp. zn. Ex 9/06 bolo sťažovateľovi doručené 17. marca 2006, t. j. týmto okamihom sa

najskôr mohol, resp. mal možnosť sťažovateľ dozvedieť o existencii exekučného titulu,

ktorým bolo rozhodnutie okresného súdu č. k. NM-5 C 599/98-133 z 5. októbra 2005. Od

17. marca 2006, keď sa sťažovateľ objektívne dozvedel o existencii rozhodnutia okresného

súdu č. k. NM-5 C 599/98-133 z 5. októbra 2005, do 19. októbra 2011, keď sťažnosť

sťažovateľa adresovaná ústavnému súdu bola podaná na poštovú prepravu (ústavnému súdu

doručená 21. októbra 2011), tiež nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53

ods. 3 , takže aj v tomto prípade počítania lehoty by bolo potrebné

sťažnosť odmietnuť ako oneskorene podanú.

Navyše ústavný súd poznamenáva, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

NM-5 C 599/98 bolo začaté na podnet, resp. podaním žaloby samotným sťažovateľom,

takže odvolávajúc sa na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje aj vlastné

pričinenie na ochranu svojich práv, ústavný súd konštatuje, že bolo predovšetkým

na sťažovateľovi, ktorý sám inicioval súdny spor, aby tento aj sledoval, resp. sa oň a o jeho

priebeh zaujímal (napr. aj tým, že by okresnému súdu oznámil, kde mu môže doručovať

písomnosti a pod.). Táto zásada totiž vyžaduje, aby sťažovateľ využil všetky prostriedky,

ktoré mu poskytuje zákon, a následne vykonal prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo

k porušeniu jeho práv.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého

rozhodnutia, ako aj rozhodnutie o priznaní úhrady trov konania sú viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd sa

touto časťou sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2012