Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 204/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. H., L., zastúpeného advokátkou JUDr. S. K., L., pre

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. P. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára 2012

doručená sťažnosť Ing. P. H., L. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorou žiadal vydať nález:

„1. Ústavný súd vyhovuje v celom rozsahu podanej sťažnosti a vyslovuje, že

postupom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi v trestnom konaní pod č. bolo

porušené základné ústavné právo sťažovateľa Ing. P. H. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v zmysle SR a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a preto Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi

konať a prerokovať vec vedenú pod č. bez zbytočných prieťahov.

2. Ústavný súd súčasne priznáva sťažovateľovi Ing. P. H. finančné zadosťučinenie

v celkovej výške 10 000,- Eur (slovom: desaťtisíc eur), ktoré je povinný porušovateľ jeho

základného ústavného práva - Okresný súd v Spišskej Novej Vsi, vyplatiť mu naraz v lehote

3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci podanej sťažnosti a to

poštovou zloženkou na adresu jeho trvalého bydliska.

3. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi trovy konania a právneho zastúpenia,

ktoré budú z jeho strany vyčíslené v lehote do 3 dní odo dňa prevzatia výzvy z Ústavného

súdu SR.

4. Sťažovateľ žiada súčasne o nahradenie jeho mena a priezviska iniciálkami

v nálezoch a uzneseniach ústavného súdu publikovaných na Web – stránke ústavného súdu

a v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR a to nasledovne: Ing. P. H., bytom L.,

právne zast. advokátkou JUDr. S. K., bytom L.“

Ako vyplýva z podanej sťažnosti a obsahu spisu sp. zn. okresného súdu,

ktorý si ústavný súd pripojil pre účely rozhodovania o podanej sťažnosti, okresnému súdu

bola 7. mája 2008 doručená Okresnou prokuratúrou S. (ďalej len „okresná prokuratúra“)

obžaloba na sťažovateľa z dôvodu, že v dobe od decembra 2004 do 13. apríla 2006 v L.

v priestoroch spoločnosti V., s. r. o., (ďalej len „poškodený“), ako vedúci predaja

náhradných dielov a autopríslušenstva a zároveň hmotne zodpovedná osoba

za objednávanie, príjem, výdaj náhradných dielov a autopríslušenstva... a za sklad

náhradných dielov v príjmových dokladoch úmyselne ponižoval množstvo prijatého tovaru,

navyšoval obstarávaciu cenu tovaru, ktorý zaevidoval, a nezaevidované kusy tovaru

a neevidovaný olej si prisvojoval a nakladal s ním vo svoj prospech, čím takto spoločnosti

V., s. r. o., L., spôsobil škodu najmenej 128 038,44 Sk, teda si prisvojil cudziu vec, ktorá mu

bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchal prečin

sprenevery podľa a . Okresný súd 8. októbra 2008

vydal trestný rozkaz č. k. -618, proti ktorému 20. októbra 2008 podal sťažovateľ

odpor. Vo veci okresný súd nariadil následne na 16. január 2009 hlavné pojednávanie, na

ktoré sa sťažovateľ nedostavil a jeho obhajkyňa sa ospravedlnila z dôvodu hospitalizácie,

ktorú aj okresnému súdu preukázala. Potom, ako sťažovateľ okresnému súdu 11. februára

2009 oznámil, že sa bude obhajovať sám, nariadil okresný súd hlavné pojednávanie na

24. marec 2009. Tohto hlavného pojednávania sa sťažovateľ nezúčastnil, svoju neúčasť

dodatočne ospravedlnil tým, že predvolanie na hlavné pojednávanie prevzal až 2. apríla

2009. Okresný súd následne nariadil hlavné pojednávania na 17. apríl 2009, 10. júl 2009,

25. september 2009, 6. november 2009, na ktorých sa sťažovateľ a jeho obhajkyňa

zúčastnili a bol na nich vypočutý sťažovateľ a svedkovia. Hlavné pojednávania boli

odročované pre účely doplnenia dokazovania výsluchom predvolaných svedkov, ktorí sa

priebežne z neúčasti na hlavných pojednávaniach ospravedlňovali. Sťažovateľ a jeho

obhajkyňa sa zúčastnili aj ďalšieho nariadeného hlavného pojednávania 15. januára 2010,

ktoré bolo odročené pre účely pribratia znalca z odboru ekonomiky.

Ďalší priebeh konania bol takýto:

- 27. júla 2010 vyzval okresný súd sťažovateľa, aby oznámil, či si s ohľadom na skutočnosť,

že jeho obhajkyni bol pozastavený výkon advokácie, zvolí nového obhajcu alebo či sa bude

obhajovať sám (sťažovateľ doručil okresnému súdu odpoveď na výzvu, v zmysle ktorej

uviedol, že sa bude obhajovať sám 23. augusta 2010);

- 21. septembra 2010 bolo vydané okresným súdom uznesenie o pribratí súdneho znalca

Ing. D. P. (ďalej len „znalec“), ktorej úlohou bolo porovnať doklady z účtovníctva

poškodeného a vyčíslenie škody, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1. októbra 2010;

znalecký posudok bolo znalkyni uložené predložiť okresnému súdu do 30 dní;

- 4. októbra 2010 bol spis odoslaný znalkyni;

- 12. januára 2011 poslal sťažovateľ list ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky

(ďalej len „minister spravodlivosti“), v ktorom poukazoval na to, že celý proces proti nemu

je vykonštruovaný a má obavu o spravodlivosť rozhodnutia, prílohou listu bolo aj viacero

písomností týkajúcich sa prevažne pracovnoprávneho vzťahu sťažovateľa k poškodenému

(Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky listom č. 15969/2011-61/D/11

z 23. marca 2011 sťažovateľovi oznámilo, že jeho podanie odstúpilo okresnému súdu ako

súčasť obhajoby sťažovateľa – v spise okresného súdu je podanie sťažovateľa založené na

č. l. 700 – 716;

- 21. marca 2011 okresný súd požiadal znalkyňu, aby oznámila, z akého dôvodu posudok

ešte nebol vyhotovený; znalkyňa doručila okresnému súdu odpoveď na výzvu

29. marca 2011, z ktorej vyplýva, že lehotu na vypracovanie znaleckého posudku nemohla

dodržať, pretože má rozpracovaných viacero posudkov, avšak predpokladá, že znalecký

posudok doručí okresnému súdu do mája 2011;

- 4. apríla 2011 okresný súd znalkyni oznámil, že súhlasí s predĺžením lehoty

na vypracovanie znaleckého posudku;

- 15. júna 2011 okresný súd urgoval znalkyňu a žiadal doručiť znalecký posudok; znalkyňa

doručila okresnému súdu 27. júna 2011 list, v ktorom uviedla, že posudok je rozpracovaný,

avšak dosiaľ sa jej nepodarilo získať potrebné doklady od poškodeného napriek urgenciám,

ktoré okresnému súdu doložila;

- 10. októbra 2011 doručila znalkyňa okresnému súdu na vedomie ďalšiu urgenciu

adresovanú poškodenému na predloženie dokladov nevyhnutných na spracovanie posudku;

- 3. novembra 2011 okresný súd urgoval listom znalkyni doručenie znaleckého posudku;

znalkyňa odpovedá, že poškodený jej stále nepredložil žiadané doklady, predkladá výzvy,

ktoré zaslala poškodenému, a žiada okresný súd o súčinnosť;

- 9. januára 2012 podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu;

- 14. februára 2012 doručila znalkyňa okresnému súdu vypracovaný znalecký posudok

č. 2/2012 datovaný 7. februára 2012;

- 10. apríla 2012 nariadil okresný súd hlavné pojednávanie na 22. máj 2012;

- 22. mája 2012 vykonal okresný súd v prítomnosti sťažovateľa hlavné pojednávanie, ktoré

bolo odročené na neurčito z dôvodu žiadosti ústavného súdu o pripojenie spisu pre účely

rozhodovania o podanej sťažnosti.

Sťažovateľ sťažnosť na porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

odôvodnil tým, že v konaní dochádza v súvislosti s vypracovaním znaleckého

posudku k prieťahom, znalecký posudok mal byť vypracovaný do 30 dní od právoplatnosti

uznesenia o pribratí znalca, čo sa nestalo, a okresný súd napriek tomu bol nečinný, nevyužil

zákonom ustanovené možnosti postupu proti znalkyni v záujme riadneho vypracovania

znaleckého posudku. Keďže obvinenie bolo sťažovateľovi vznesené ešte 25. mája 2007,

v období počas takmer šiestich rokov trvania trestného stíhania je sťažovateľ

v permanentnej neistote, okresný súd nevydal dosiaľ ani len prvostupňové rozhodnutie,

v danej trestnej veci je už viac ako rok nečinný. Navyše vo veci vedenej pred okresným

súdom pod sp. zn. o nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania

bolo 28. júna 2008 vydané uznesenie o predbežnom opatrení, ktorým bolo sťažovateľovi

zakázané nakladať s jeho bytom do právoplatného skončenia konania o zaplatenie 806

154,61 Sk, v ktorom sa zaplatenia tejto sumy proti sťažovateľovi domáha poškodený

z rovnakých skutkových dôvodov, ako sú dôvody vedenia trestného konania proti

sťažovateľovi (sp. zn. ). Následne uznesením č. k. -65 bolo

sťažovateľovi zakázané nakladať i s garážou. Konanie vedené pred okresným súdom pod

sp. zn. je právoplatne prerušené do skončenia trestného konania. Sťažovateľ

v liste z 12. januára 2011, ktorým sa obrátil na ministra spravodlivosti nepriamo, poukázal

aj na prieťahy v trestnom konaní. Uplatnenú sumu 10 000 € ako finančné zadosťučinenie

za porušenie sťažovateľovho základného práva okresným súdom považuje sťažovateľ

za primeranú s ohľadom na dĺžku prieťahov a veľkú traumu a neistotu, ktorej je sťažovateľ

vystavený.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy,

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že jej predmetnom je

namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd so zreteľom na v danej veci

skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním.

Podľa druhej vety o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „

Z. z.“) účastník konania alebo strana v konaní môže podať sťažnosť na postup súdu, ktorá

môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi

úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní podľa a nasl. je poskytnutie príležitosti tomuto súdu,

aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je

namietané porušenie základného podľa a práva podľa

dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa , alebo ak sa preukáže, že

sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2

).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62

a nasl. zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a citovaného zákona]. Podobne aj

v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli

spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného

zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu

veci prešetriť všetky skutočnosti“.

Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán

poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Sťažovateľ v prerokúvanej veci nepreukázal, že splnil požiadavku namietania

prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov, ani neuviedol žiadne dôvody hodné

osobitného zreteľa podľa , na ktoré by mohol ústavný

súd prihliadnuť a nevyžadovať splnenie tejto podmienky sťažovateľom.

Iba skutočnosť, že sťažovateľ sa obrátil na ministra spravodlivosti listom

z 12. januára 2011, nenahrádza podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi

okresnému súdu, a to jednak s ohľadom na obsah listu, z ktorého nemožno zistiť konkrétne

skutočnosti, z ktorých by vyplývali tvrdené prieťahy v konaní pred okresným súdom,

a jednak s ohľadom na to, že sťažovateľ bol vyrozumený o tom, že list bol považovaný

ministrom spravodlivosti za súčasť jeho obhajoby a ako taký bol odstúpený do trestného

spisu okresného súdu, a nie predsedovi okresného súdu ako sťažnosť na prieťahy v konaní.

Tieto skutočnosti nemožno považovať ani za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 53

ods. 2 .

Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti a pripojeného trestného spisu okresného súdu

nezistil, že by sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani z jej obsahu

nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde zo strany sťažovateľa došlo z dôvodov hodných osobitného zreteľa,

odmietol jeho sťažnosť podľa ako neprípustnú.

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2012