Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 206/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť O. D., K., zastúpeného advokátkou JUDr. V. K.,

Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených

a , 2 a 4 a Listiny

základných práv a slobôd, ako aj práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn.

z 31. mája 2011 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 CoP

233/2011 z 29. februára 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť O. D. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2012

doručená sťažnosť O. D., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných

práv zaručených a , 2 a 4 (ďalej len

„ústava“), základného práva zaručeného čl. 17 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 31. mája 2011 a rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 29. februára

2012. Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ podaním doručeným 7. júna 2012 svoju

sťažnosť doplnil a pripojil napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že vo veci starostlivosti súdu o maloletú I.

D. (ďalej len „maloletá“) bol sťažovateľ ako otec maloletej účastníkom konania o návrhu

matky Ing. A. M. na zmenu úpravy styku otca s maloletou vedeného okresným súdom pod

sp. zn. . Okresný súd rozsudkom zo 4. decembra 2008 vo veci rozhodol tak,

že styk sťažovateľa s maloletou zakázal. Na základe odvolania sťažovateľa bol rozsudok

súdu prvého stupňa v odvolacom konaní potvrdený rozsudkom krajského súdu sp. zn. 8 CoP

27/2009 z 27. februára 2009. Sťažovateľ napadol rozhodnutie odvolacieho súdu dovolaním,

v ktorom namietal, že nemožnosťou zúčastniť sa znaleckého dokazovania a postupom

konajúcich súdov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Na základe sťažovateľom

podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

uznesením sp. zn. z 28. augusta 2009 rozsudok odvolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí o dovolaní najvyšší súd konštatoval, že

sťažovateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom poukazujúc na to, že v konaní boli

nariadené dve znalecké dokazovania, pričom sťažovateľ sa ani jedného z nich nezúčastnil

s tvrdením, že nebol na ne riadne predvolaný. Konajúce súdy sa uspokojili so znaleckými

posudkami podanými aj bez vyšetrenia sťažovateľa, nepreverili skutočnosti súvisiace

s predvolávaním sťažovateľa na vyšetrenie k znalkyniam a nevysporiadali sa s námietkami

sťažovateľa proti podaným znaleckým posudkom. Následne krajský súd uznesením z 30.

apríla 2010 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa zo 4. decembra 2008 a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. Okresný súd po doplnení dokazovania v zmysle pokynov odvolacieho súdu

opätovne vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. z 31. mája 2011 tak, že styk

sťažovateľa s maloletou zakázal. Proti označenému rozsudku okresného súdu podal

sťažovateľ odvolanie, v ktorom namietal, že súd prvého stupňa ani po vrátení veci

neodstránil v konaní nedostatky vytýkané dovolacím súdom. Krajský súd na základe

sťažovateľom podaného odvolania rozsudkom sp. zn. z 29. februára 2012

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

V rámci dôvodov sťažnosti sťažovateľ uviedol:

„Po vypočutí psychológov súd prvého stupňa rozsudkom č. zo dňa

31.05.2011 rozhodol, že mi nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Po mojom odvolaní

sa s týmto rozhodnutím stotožnil aj Krajský súd, takže konečný rozsudok... ktorý je už

právoplatný znel, že mám zákaz stretávať sa s dcérou a že mi nikým nebola odňatá možnosť

konať pred súdom a že som si to zavinil sám.

V napadnutých rozsudkoch súdy tvrdia, že psychológovia ma na pohovor riadne

pozvali ale že ja som sa vyšetreniam vyhýbal. Boli to však len tvrdenia psychologičiek bez

toho, aby svoje tvrdenia podporili listinnými dôkazmi. Doposiaľ som nedostal od znalca

riadne vyrozumenie alebo predvolanie, alebo pozvanie, ktorým by som sa včas mohol

pripraviť a s psychológom sa stretnúť. Opísaným postupom mi bolo zabránené konať

v závažnom procese, v ktorom mi súdy zabránili udržiavať kontakt s dieťaťom, ktorého som

biologickým otcom a cítim sa riadnym otcom. Chcem sa podieľať na výchove svojej dcéry.

Konaním Okresného súdu Košice 2 a následne konaním Krajského súdu Košice

vo veci úpravy práv a povinností voči maloletému dieťaťu súdy nerešpektovali ani názor

Najvyššieho súdu SR.

Touto žiadosťou sa domáham toho, aby Ústavný súd posúdil opísané konanie súdov.

Tvrdím, že mi bola odňatá možnosť konať pred súdom. ...

Navrhujem, aby Ústavný súd nariadil Okresnému súdu Košice 2,v konaní

č. a Krajskému súdu Košice, aby pokračovali v konaní. Domáham sa toho,

aby súdy ustanovili objektívneho psychológa na posúdenie môjho profilu, aby som mohol

byť plnoprávnym účastníkom konania v spore o dieťa.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Rozsudkom Okresného súdu Košice 2 č. zo dňa 31.05.2011

rozsudkom Krajského súdu Košice č. zo dňa 29.02.2012 došlo k porušeniu

základných ľudských práv sťažovateľa, vyplývajúcich z a ,2,4

SR v náväznosti na čl. 6 ods.1 a čl. 10 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

ako aj čl. 17 ods.1 Listiny základných práv a slobôd.

Ústavný súd SR zrušuje rozsudok Krajského súdu č. zo dňa

29.02.2012 a rozsudok Okresného súdu Košice 2 č. zo dňa 31.05.2011 a vec

vracia Krajskému súdu Košice na ďalšie konanie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľ podal

12. apríla 2012 proti napadnutému rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 29. februára 2012 dovolanie, ktoré okresný súd odstúpil 11. mája 2012 dovolaciemu

(najvyššiemu) súdu na rozhodnutie. Podľa informácie z najvyššieho súdu v čase

predbežného prerokovania sťažnosti sťažovateľa nebolo o jeho dovolaní meritórne

rozhodnuté.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že v súčasnom štádiu právomoc

poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa má najvyšší súd v rámci dovolacieho

konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým

na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno

napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi

z príslušných procesných noriem (). Ide o jeden zo základných

princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným súdom, a to o princíp subsidiarity. Zásada

subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2012