Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 343/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej Advokátkou

kanceláriou F., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. B.

F., PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 a základného práva na súdnu ochranu podľa

ods. 1 , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na pokojné užívanie

majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Bratislava I č. k. -224

a č. k. -301 zo 16. mája 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. a sp.

zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp

5038/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 6. júna 2012

doručené sťažnosti L., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátkou

kanceláriou F., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. B. F.,

PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

(ďalej len „“) a základného práva na súdnu ochranu

podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné

užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -224 a č. k. -301 zo

16. mája 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenia“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka je v postavení žalobkyne v konaniach

vedených okresným súdom pod sp. zn. a sp. zn. , pričom jej

žaloby smerujú proti žalovanej Slovenskej republike (ďalej len „žalovaná“), v mene ktorej

koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. V označených konaní sa

sťažovateľka domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho

úradného postupu.

Napadnutými uzneseniami okresného súdu boli sťažovateľke uložené povinnosti

zložiť preddavky na trovy konania vo výške 2 656 809,23 € (uznesením okresného súdu

č. k. -224 zo 16. mája 2012), resp. vo výške 1 744 129,60 € (uznesením

okresného súdu č. k. -301 zo 16. mája 2012), a to do 60 dní od právoplatnosti

napadnutých uznesení. Proti uzneseniam nie je odvolanie prípustné.

Podľa názoru sťažovateľky napadnuté uznesenia okresného súdu z ústavného

hľadiska neobstoja, pretože sú v rozpore s ustanovením § 141a ods. 1 a 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ďalej so zámerom zákonodarcu v súvislosti s týmto

ustanovením, taktiež s ustanovením o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) a napokon aj so zásadou rovnosti účastníkov konania.

Výrok v oboch napadnutých uzneseniach je podľa sťažovateľky založený na nesprávnom

právnom posúdení veci, keďže okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval síce správnu

právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval.

Podľa sťažovateľky interpretácia ustanovenia založená

na premise, že súd je vždy povinný uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok

na trovy konania, ak to navrhne odporca a ak je v konaní uplatňované právo na zaplatenie

peňažnej sumy, pričom u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady na oslobodenie

od súdnych poplatkov v celom rozsahu, je nesprávna.

Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uvádza:

«Pri rozhodovaní súdu o návrhu odporcu uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania nie je totiž právne bezvýznamné, kto je odporcom. Ak je

odporcom subjekt, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa

osobitného predpisu o konkurznom konaní..., je vylúčené, aby bola navrhovateľovi uložená

povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Bráni tomu ústavne súladná interpretácia

ustanovenia .

Podľa ustanovenia veta štvrtá cit. „Ak navrhovateľ preddavok

na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok,

ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy

konania zastaví.“ Platí teda, že súd môže pre nezloženie preddavku na trovy konania

konanie zastaviť len vtedy, ak kumulatívne nastanú nasledovné právne skutočnosti:

- navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil;

- odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil;

Právne nie je možné, aby súd pre nezloženie preddavku na trovy konania konanie

zastavil vtedy, ak:

- navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil;

- odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok, ho nezložil;

a ani v prípade, že

- navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil;

- odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok, ho zložil.

Právna úprava reflektuje vôľu zákonodarcu zachovávať zásady spravodlivého

súdneho konania aj v prípade rozhodovania o návrhu odporcu podľa ustanovenia § 141a

. Bolo by totiž porušením zásady rovnosti účastníkov konania, ak by súd legálne mohol

na návrh vecne oslobodenej žalovanej strany, ktorá má evidentný záujem na tom, aby

konanie pred súdom neprebiehalo, disproporcionálne zaťažiť žalobcu povinnosťou uhradiť

bez existencie racionálneho dôvodu vysokú finančnú sumu a previazať splnenie tejto

povinnosti s udelením sankcie v podobe zastavenia konania. Obiter dictum, ak by žalovaný,

ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu

o konkurznom konaní (v okolnostiach daného prípadu Slovenská republika) mohol svojím

úkonom vytvoriť iracionálnu prekážku, ktorá by spôsobila zastavenie konania (t. j. podať

bez odôvodnenia návrh na zloženie preddavku na trovy konania), a súd by o takom návrhu

rozhodol uložením povinnosti preddavok zložiť, došlo by k porušeniu základného práva

žalobcu na súdnu ochranu, osobitne práva na prístup k súdu, ktoré je jeho imanentnou

súčasťou.

Súd môže uložiť žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania podľa

ustanovenia len vtedy, ak o takejto povinnosti rozhoduje na návrh

žalovaného, ktorý má, resp. v prípade pozitívneho rozhodnutia bude mať, povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania v rovnakej výške ako žalobca. V prípade, ak návrh na zloženie

preddavku podal žalovaný, ktorý nemá povinnosť, resp. v prípade pozitívneho rozhodnutia

súdu nebude mať povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v rovnakej výške ako

žalobca, pretože jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného

predpisu o konkurznom konaní, musí súd takýto návrh zamietnuť a to s poukazom

na ústavne súladnú interpretáciu ust. .

Uloženie povinnosti žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania tam, kde je

žalovaný od takejto povinnosti vecne oslobodený, postráda akýkoľvek zmysel, pretože aj

keď žalobca zaťažený povinnosťou preddavok nezloží, konanie nemožno zastaviť.»

Sťažovateľka upozorňuje na to, že okresný súd si túto jej argumentáciu osvojil

v skutkovo a právne podobných konaniach, v ktorých vystupujú tí istí účastníci

a rozhodovalo sa o totožných návrhoch žalovanej na uloženie povinnosti zložiť preddavok

na trovy konania. V týchto prípadoch bol ale návrh žalovanej zamietnutý (napr. uznesenia

okresného súdu č. k. -161 z 21. marca 2012 a č. k. -161

z 21. marca 2012).

Sťažovateľka ďalej zdôrazňuje, že je v konaní vedenom okresným súdom vecne

oslobodená od platenia súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k) zákona

o súdnych poplatkoch. Vecné oslobodenie od súdnych poplatkov sa vzťahuje na celé

konanie, a preto nie je dôvod, aby bola sťažovateľka posudzovaná z pohľadu splnenia

predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Tam, kde zákon presne ustanoví, že

navrhovateľ je oslobodený od platenia súdneho poplatku v konaní, v ktorom sa domáha

náhrady škody v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, je „bizarné“, aby mu zároveň

ustanovil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania bez toho, aby takúto povinnosť mal

aj odporca.

Sťažovateľka ďalej namieta, že okresný súd ignoroval formálnu podmienku § 141a

ods. 1 , podľa ktorej je možné rozhodovať o uložení povinnosti zložiť preddavok len

vtedy, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok

životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ako aj pravidlo obsiahnuté v § 141a

ods. 2 , podľa ktorého výška preddavku je 5 % z peňažnej sumy uplatňovanej

navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. V posudzovaných prípadoch je

zjavné, že sťažovateľkou uplatňovaná istina neprevyšuje 400-násobok životného minima

pre jednu plnoletú fyzickú osobu a požadovaná suma preddavku prevyšuje 5 %

uplatňovanej istiny.

Napokon sťažovateľka zdôrazňuje, že návrh žalovanej neobsahoval žiadne

odôvodnenie účelu, na ktorý by mal byť zložený preddavok použitý. Súd sa účelnosťou

a dôvodmi vôbec nezaoberal. Pritom je zrejmé, že zloženie tak enormne vysokej sumy

nemôže slúžiť racionálnemu cieľu. V tomto type konania objektívne nemôžu vzniknúť také

trovy, ktoré by mali byť kryté tak enormne vysokou sumou preddavku. Účel návrhu je preto

podľa sťažovateľky viac než zrejmý; ide o to, aby bola postavená do bezvýchodiskovej

situácie tak, aby rezignovala na uplatňovanie svojich legitímnych práv a prestala žiadať od

žalovanej náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiach rozhodol nálezom, ktorým

vysloví porušenie ňou označených článkov , dohovoru a dodatkového protokolu

napadnutými uzneseniami okresného súdu, zruší napadnuté uznesenia a veci vráti na ďalšie

konanie. Požaduje tiež priznanie finančného zadosťučinenia v sume 500 €, ako aj úhradu

trov konania.

Z uznesenia okresného súdu č. k. -224 zo 16. mája 2012 vyplýva, že

ním bola sťažovateľke uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške

2 656 809,23 € na účet okresného súdu do 60 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.

Sťažovateľka sa domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 53 136 184,59 € ako náhrady

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného

súdu Nové Zámky, pretože „neprijal návrhy žalobcu podané elektronickou formou dňa

19.10.2006, ako aj nezákonným rozhodnutím Ústavného súdu SR“. Žalovaná podaním

doručeným okresnému súdu navrhla, aby okresný súd vyzval sťažovateľku na zloženie

preddavku na trovy konania vo výške určenej podľa . Okresný súd vyzval

sťažovateľku 11. januára 2012 na doručenie tlačiva na dokladovanie pomerov účastníka

konania požadujúceho priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v lehote 10 dní

a zároveň jej oznámil, že žalovaná podala návrh na zloženie preddavku podľa .

Sťažovateľka v odpovedi na výzvu doručenej okresnému súdu 27. januára 2012 uviedla, že

v napadnutom konaní je vecne oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. k)

zákona súdnych poplatkoch. Vecné oslobodenie sa podľa sťažovateľky vzťahuje na celé

konanie, a preto nie je dôvod, aby bola sťažovateľka posudzovaná z pohľadu splnenia

predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľka argumentovala ďalej

tým, že žalovaná neuviedla žiadne dôvody na podanie návrhu na zloženie preddavku. Je tiež

toho názoru, že v konaní neboli a ani nebudú vykonávané také dôkazy, ktoré by vyvolali

potrebu úhrady na strane štátu, a preto zloženie preddavku na trovy konania považuje

za účelové obmedzovanie jej práva na prístup k súdu a na súdnu ochranu. Sťažovateľka

požadované tlačivo o jej majetkových pomeroch okresnému súdu nepredložila. Podľa

názoru okresného súdu sú splnené podmienky na uloženie povinnosti sťažovateľke zložiť

preddavok na trovy konania, pretože uplatňuje právo na zaplatenie sumy 53 136 184,59 €,

teda vo výške presahujúcej 400-násobok sumy životného minima, žalovaná navrhla

uloženie tejto povinnosti sťažovateľke a zároveň sťažovateľka napriek výzve okresného

súdu nepreukázala existenciu majetkových pomerov odôvodňujúcich jej oslobodenie od

súdnych poplatkov v zmysle . V prípade splnenia týchto podmienok je súd

povinný zaviazať sťažovateľku na zloženie preddavku, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je

táto vecne alebo osobne oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa zákona o súdnych

poplatkoch, a tiež bez ohľadu na skutočnosť, či v konaní nejaké trovy vznikli, resp. vzniknú.

V zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) sa tento

zákon nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát, štátna

rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný

celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce

a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí

štát. Tento zákon sa nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým

je N., F. alebo G. Keďže v zmysle tohto ustanovenia sa majetkové pomery štátu nemôžu

usporiadať, s poukazom na ustanovenie tretiu vetu nebola žalovaná

zaviazaná na zloženie preddavku na trovy konania.

Z uznesenia okresného súdu č. k. -301 zo 16. mája 2012 vyplýva, že

ním bola sťažovateľke uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške

1 744 129,60 € na účet okresného súdu do 60 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.

Sťažovateľka sa domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 34 882 592,07 € ako náhrady

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného

súdu Humenné, pretože „neprijal návrhy žalobcu podané elektronickou formou dňa

19. 10. 2006, ako aj nezákonným rozhodnutím Ústavného súdu SR“. Žalovaná podaním

doručeným okresnému súdu navrhla, aby okresný súd vyzval sťažovateľku na zloženie

preddavku na trovy konania vo výške určenej podľa . Okresný súd vyzval

sťažovateľku 11. januára 2012 na doručenie tlačiva na dokladovanie pomerov účastníka

konania požadujúceho priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v lehote 10 dní

a zároveň jej oznámil, že žalovaná podala návrh na zloženie preddavku podľa .

Sťažovateľka v odpovedi na výzvu doručenej okresnému súdu 26. januára 2012 uviedla, že

v napadnutom konaní je vecne oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. k)

. Vecné oslobodenie sa podľa sťažovateľky vzťahuje na celé

konanie, a preto nie je dôvod, aby bola sťažovateľka posudzovaná z pohľadu splnenia

predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľka argumentovala ďalej

tým, že žalovaná neuviedla žiadne dôvody na podanie návrhu na zloženie preddavku. Je tiež

toho názoru, že v konaní neboli a ani nebudú vykonávané také dôkazy, ktoré by vyvolali

potrebu úhrady na strane štátu, a preto zloženie preddavku na trovy konania považuje

za účelové obmedzovanie jej práva na prístup k súdu a na súdnu ochranu. Sťažovateľka

požadované tlačivo o jej majetkových pomeroch okresnému súdu nepredložila. Okresný súd

sťažovateľku opätovne vyzval 30. januára 2012, aby sa vyjadrila k majetkovým pomerom

a predložila okresnému súdu tlačivo na dokladovanie majetkových pomerov na strane

sťažovateľky. V podaní doručenom okresnému súdu 2. februára 2012 žalovaná namietala,

že z ustanovenia jej nevyplýva povinnosť odôvodňovať návrh na zloženie

preddavku ani povinnosť okresného súdu skúmať, či trovy konania vôbec vzniknú.

Sťažovateľka v odpovedi na vyjadrenie žalovanej doručenej okresnému súdu

15. februára 2012 uviedla totožné argumenty, pričom tlačivo na preukázanie majetkových

pomerov ani v dodatočnej lehote nepredložila. V podaní z 19. apríla 2012 sťažovateľka

poukázala na uznesenia okresného súdu, v ktorých tento zamietol návrh žalovanej

na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania na základe podľa sťažovateľky

„správnej interpretácie a aplikácie “. Aj v tomto prípade bol okresný súd názoru,

že sú splnené podmienky na uloženie povinnosti sťažovateľke zložiť preddavok na trovy

konania, pretože uplatňuje právo na zaplatenie sumy 34 882 592,07 €, teda vo výške

presahujúcej 400-násobok sumy životného minima, žalovaná navrhla uloženie tejto

povinnosti sťažovateľke a zároveň sťažovateľka napriek výzve okresného súdu

nepreukázala existenciu majetkových pomerov odôvodňujúcich jej oslobodenie od súdnych

poplatkov v zmysle . Odôvodnenie okresného súdu sa aj v tomto prípade opieralo

o povinnosť zložiť preddavok na trovy konania bez ohľadu na skutočnosť, či sťažovateľka

je vecne alebo osobne oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa zákona o súdnych

poplatkoch, a tiež bez ohľadu na skutočnosť, či v konaní nejaké trovy vznikli, resp. vzniknú,

ako aj o ustanovenie zákona o konkurze, podľa ktorého sa tento zákon nevzťahuje na

usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia,

štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová

organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho

územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát

a nevzťahuje sa ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je N., F. alebo

G. Keďže v zmysle tohto ustanovenia sa majetkové pomery štátu nemôžu usporiadať, s

poukazom na ustanovenie tretiu vetu nebola žalovaná zaviazaná na

zloženie preddavku na trovy konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

II. 1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

.

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločné

konanie, avšak v súlade s možno v konaní o sťažnosti podľa

primerane použiť na prípadné spojenie vecí .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod

sp. zn. a sp. zn. , z ktorých vyplýva ich právna a skutková

súvislosť, a prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti

ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc § 31a zákona o ústavnom

súde v spojení s tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 a základného práva na súdnu ochranu podľa , práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na pokojné užívanie

majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu uzneseniami okresného súdu

č. k. -224 a č. k. -301 zo 16. mája 2012

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Po preskúmaní sťažností ústavný súd dospel k záveru, že sú zjavne neopodstatnené,

a to aj napriek zohľadneniu závažnosti námietok sťažovateľky a akceptácii skutočnosti, že

meritórna argumentácia sťažovateľky obsiahnutá v sťažnostiach má ústavnoprávnu

relevanciu.

Zo sťažností možno vyvodiť, že ich podstatou je námietka sťažovateľky, podľa ktorej

napadnutými uzneseniami okresného súdu došlo k neprípustnému zásahu do jej základného

práva na súdnu ochranu, a to konkrétne do jej práva na prístup k súdu, keďže v zmysle

poslednej vety ak navrhovateľ preddavok v určenej lehote nezloží

a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní

od uplynutia lehoty na zloženie preddavku zastaví.

Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovaných prípadoch už na prvý pohľad

zrejmé, že napadnutými uzneseniami okresného súdu k neprípustnému zásahu

do označeného základného práva dôjsť nemohlo. Samotné vydanie uznesení, ale ani

nadobudnutie právoplatnosti týchto uznesení nemá totiž bez ďalšieho za následok stratu

prístupu k súdu pre sťažovateľku. K dôsledkom, na ktoré sťažovateľka v sťažnostiach

poukazuje, by totiž mohlo dôjsť až prípadným vydaním uznesení o zastavení konania

v zmysle už citovaného ustanovenia .

Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1

poslednej vety proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie a vo vzťahu

proti prípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza

do úvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvod uvedený .

Tak v rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho konania proti prípadnému

uzneseniu okresného súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľka možnosť uplatňovať

všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažností podaných ústavnému súdu.

Všeobecné súdy preto budú mať možnosť skúmať, či prípadné zastavenie konania pre

nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom prípade zlučiteľné s tými základnými

právami, porušenie ktorých sťažovateľka namieta.

Na základe uvedeného ústavný súd o sťažnostiach sťažovateľky pri predbežnom

prerokovaní podľa rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 2 výroku tohto uznesenia.

Pretože sťažnosti boli odmietnuté, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2012