Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 343/2012
PDF · 232.53 KB
No categories available
IV. ÚS 343/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2012
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej Advokátkou
kanceláriou F., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. B.
F., PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na pokojné užívanie
majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Bratislava I č. k. 8 C 125/2010-224
a č. k. 8 C 126/2010-301 zo 16. mája 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. Rvp 5038/2012 a sp.
zn. Rvp 5039/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp
5038/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 6. júna 2012
doručené sťažnosti L., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátkou
kanceláriou F., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. B. F.,
PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné
užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 8 C 125/2010-224 a č. k. 8 C 126/2010-301 zo
16. mája 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenia“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka je v postavení žalobkyne v konaniach
vedených okresným súdom pod sp. zn. 8 C 125/2010 a sp. zn. 8 C 126/2012, pričom jej
žaloby smerujú proti žalovanej Slovenskej republike (ďalej len „žalovaná“), v mene ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. V označených konaní sa
sťažovateľka domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho
úradného postupu.
Napadnutými uzneseniami okresného súdu boli sťažovateľke uložené povinnosti
zložiť preddavky na trovy konania vo výške 2 656 809,23 € (uznesením okresného súdu
č. k. 8 C 125/2010-224 zo 16. mája 2012), resp. vo výške 1 744 129,60 € (uznesením
okresného súdu č. k. 8 C 126/2010-301 zo 16. mája 2012), a to do 60 dní od právoplatnosti
napadnutých uznesení. Proti uzneseniam nie je odvolanie prípustné.
Podľa názoru sťažovateľky napadnuté uznesenia okresného súdu z ústavného
hľadiska neobstoja, pretože sú v rozpore s ustanovením § 141a ods. 1 a 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ďalej so zámerom zákonodarcu v súvislosti s týmto
ustanovením, taktiež s ustanovením § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdnych poplatkoch“) a napokon aj so zásadou rovnosti účastníkov konania.
Výrok v oboch napadnutých uzneseniach je podľa sťažovateľky založený na nesprávnom
právnom posúdení veci, keďže okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval síce správnu
právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval.
Podľa sťažovateľky interpretácia ustanovenia § 141a ods. 1 OSP založená
na premise, že súd je vždy povinný uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok
na trovy konania, ak to navrhne odporca a ak je v konaní uplatňované právo na zaplatenie
peňažnej sumy, pričom u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady na oslobodenie
od súdnych poplatkov v celom rozsahu, je nesprávna.
Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uvádza:
«Pri rozhodovaní súdu o návrhu odporcu uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť
preddavok na trovy konania nie je totiž právne bezvýznamné, kto je odporcom. Ak je
odporcom subjekt, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa
osobitného predpisu o konkurznom konaní..., je vylúčené, aby bola navrhovateľovi uložená
povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Bráni tomu ústavne súladná interpretácia
Podľa ustanovenia § 141a ods. 1 veta štvrtá OSP cit. „Ak navrhovateľ preddavok
na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok,
ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy
konania zastaví.“ Platí teda, že súd môže pre nezloženie preddavku na trovy konania
konanie zastaviť len vtedy, ak kumulatívne nastanú nasledovné právne skutočnosti:
- navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil;
- odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil;
Právne nie je možné, aby súd pre nezloženie preddavku na trovy konania konanie
zastavil vtedy, ak:
- navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil;
- odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok, ho nezložil;
a ani v prípade, že
- navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil;
- odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok, ho zložil.
Právna úprava reflektuje vôľu zákonodarcu zachovávať zásady spravodlivého
súdneho konania aj v prípade rozhodovania o návrhu odporcu podľa ustanovenia § 141a
OSP. Bolo by totiž porušením zásady rovnosti účastníkov konania, ak by súd legálne mohol
na návrh vecne oslobodenej žalovanej strany, ktorá má evidentný záujem na tom, aby
konanie pred súdom neprebiehalo, disproporcionálne zaťažiť žalobcu povinnosťou uhradiť
bez existencie racionálneho dôvodu vysokú finančnú sumu a previazať splnenie tejto
povinnosti s udelením sankcie v podobe zastavenia konania. Obiter dictum, ak by žalovaný,
ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu
o konkurznom konaní (v okolnostiach daného prípadu Slovenská republika) mohol svojím
úkonom vytvoriť iracionálnu prekážku, ktorá by spôsobila zastavenie konania (t. j. podať
bez odôvodnenia návrh na zloženie preddavku na trovy konania), a súd by o takom návrhu
rozhodol uložením povinnosti preddavok zložiť, došlo by k porušeniu základného práva
žalobcu na súdnu ochranu, osobitne práva na prístup k súdu, ktoré je jeho imanentnou
súčasťou.
Súd môže uložiť žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania podľa
ustanovenia § 141a ods. 1 OSP len vtedy, ak o takejto povinnosti rozhoduje na návrh
žalovaného, ktorý má, resp. v prípade pozitívneho rozhodnutia bude mať, povinnosť zložiť
preddavok na trovy konania v rovnakej výške ako žalobca. V prípade, ak návrh na zloženie
preddavku podal žalovaný, ktorý nemá povinnosť, resp. v prípade pozitívneho rozhodnutia
súdu nebude mať povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v rovnakej výške ako
žalobca, pretože jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného
predpisu o konkurznom konaní, musí súd takýto návrh zamietnuť a to s poukazom
na ústavne súladnú interpretáciu ust. § 141a ods. 1 OSP.
Uloženie povinnosti žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania tam, kde je
žalovaný od takejto povinnosti vecne oslobodený, postráda akýkoľvek zmysel, pretože aj
keď žalobca zaťažený povinnosťou preddavok nezloží, konanie nemožno zastaviť.»
Sťažovateľka upozorňuje na to, že okresný súd si túto jej argumentáciu osvojil
v skutkovo a právne podobných konaniach, v ktorých vystupujú tí istí účastníci
a rozhodovalo sa o totožných návrhoch žalovanej na uloženie povinnosti zložiť preddavok
na trovy konania. V týchto prípadoch bol ale návrh žalovanej zamietnutý (napr. uznesenia
okresného súdu č. k. 16 C 162/2011-161 z 21. marca 2012 a č. k. 16 C 163/2011-161
z 21. marca 2012).
Sťažovateľka ďalej zdôrazňuje, že je v konaní vedenom okresným súdom vecne
oslobodená od platenia súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k) zákona
o súdnych poplatkoch. Vecné oslobodenie od súdnych poplatkov sa vzťahuje na celé
konanie, a preto nie je dôvod, aby bola sťažovateľka posudzovaná z pohľadu splnenia
predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Tam, kde zákon presne ustanoví, že
navrhovateľ je oslobodený od platenia súdneho poplatku v konaní, v ktorom sa domáha
náhrady škody v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, je „bizarné“, aby mu zároveň
ustanovil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania bez toho, aby takúto povinnosť mal
aj odporca.
Sťažovateľka ďalej namieta, že okresný súd ignoroval formálnu podmienku § 141a
ods. 1 OSP, podľa ktorej je možné rozhodovať o uložení povinnosti zložiť preddavok len
vtedy, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok
životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ako aj pravidlo obsiahnuté v § 141a
ods. 2 OSP, podľa ktorého výška preddavku je 5 % z peňažnej sumy uplatňovanej
navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. V posudzovaných prípadoch je
zjavné, že sťažovateľkou uplatňovaná istina neprevyšuje 400-násobok životného minima
pre jednu plnoletú fyzickú osobu a požadovaná suma preddavku prevyšuje 5 %
uplatňovanej istiny.
Napokon sťažovateľka zdôrazňuje, že návrh žalovanej neobsahoval žiadne
odôvodnenie účelu, na ktorý by mal byť zložený preddavok použitý. Súd sa účelnosťou
a dôvodmi vôbec nezaoberal. Pritom je zrejmé, že zloženie tak enormne vysokej sumy
nemôže slúžiť racionálnemu cieľu. V tomto type konania objektívne nemôžu vzniknúť také
trovy, ktoré by mali byť kryté tak enormne vysokou sumou preddavku. Účel návrhu je preto
podľa sťažovateľky viac než zrejmý; ide o to, aby bola postavená do bezvýchodiskovej
situácie tak, aby rezignovala na uplatňovanie svojich legitímnych práv a prestala žiadať od
žalovanej náhradu škody a nemajetkovej ujmy.
Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiach rozhodol nálezom, ktorým
vysloví porušenie ňou označených článkov ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu
napadnutými uzneseniami okresného súdu, zruší napadnuté uznesenia a veci vráti na ďalšie
konanie. Požaduje tiež priznanie finančného zadosťučinenia v sume 500 €, ako aj úhradu
trov konania.
Z uznesenia okresného súdu č. k. 8 C 125/2010-224 zo 16. mája 2012 vyplýva, že
ním bola sťažovateľke uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške
2 656 809,23 € na účet okresného súdu do 60 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.
Sťažovateľka sa domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 53 136 184,59 € ako náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu Nové Zámky, pretože „neprijal návrhy žalobcu podané elektronickou formou dňa
19.10.2006, ako aj nezákonným rozhodnutím Ústavného súdu SR“. Žalovaná podaním
doručeným okresnému súdu navrhla, aby okresný súd vyzval sťažovateľku na zloženie
preddavku na trovy konania vo výške určenej podľa § 141a ods. 2 OSP. Okresný súd vyzval
sťažovateľku 11. januára 2012 na doručenie tlačiva na dokladovanie pomerov účastníka
konania požadujúceho priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v lehote 10 dní
a zároveň jej oznámil, že žalovaná podala návrh na zloženie preddavku podľa § 141a OSP.
Sťažovateľka v odpovedi na výzvu doručenej okresnému súdu 27. januára 2012 uviedla, že
v napadnutom konaní je vecne oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. k)
zákona súdnych poplatkoch. Vecné oslobodenie sa podľa sťažovateľky vzťahuje na celé
konanie, a preto nie je dôvod, aby bola sťažovateľka posudzovaná z pohľadu splnenia
predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľka argumentovala ďalej
tým, že žalovaná neuviedla žiadne dôvody na podanie návrhu na zloženie preddavku. Je tiež
toho názoru, že v konaní neboli a ani nebudú vykonávané také dôkazy, ktoré by vyvolali
potrebu úhrady na strane štátu, a preto zloženie preddavku na trovy konania považuje
za účelové obmedzovanie jej práva na prístup k súdu a na súdnu ochranu. Sťažovateľka
požadované tlačivo o jej majetkových pomeroch okresnému súdu nepredložila. Podľa
názoru okresného súdu sú splnené podmienky na uloženie povinnosti sťažovateľke zložiť
preddavok na trovy konania, pretože uplatňuje právo na zaplatenie sumy 53 136 184,59 €,
teda vo výške presahujúcej 400-násobok sumy životného minima, žalovaná navrhla
uloženie tejto povinnosti sťažovateľke a zároveň sťažovateľka napriek výzve okresného
súdu nepreukázala existenciu majetkových pomerov odôvodňujúcich jej oslobodenie od
súdnych poplatkov v zmysle § 138 OSP. V prípade splnenia týchto podmienok je súd
povinný zaviazať sťažovateľku na zloženie preddavku, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je
táto vecne alebo osobne oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa zákona o súdnych
poplatkoch, a tiež bez ohľadu na skutočnosť, či v konaní nejaké trovy vznikli, resp. vzniknú.
V zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) sa tento
zákon nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát, štátna
rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný
celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce
a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí
štát. Tento zákon sa nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým
je N., F. alebo G. Keďže v zmysle tohto ustanovenia sa majetkové pomery štátu nemôžu
usporiadať, s poukazom na ustanovenie § 141a ods. 1 tretiu vetu OSP nebola žalovaná
zaviazaná na zloženie preddavku na trovy konania.
Z uznesenia okresného súdu č. k. 8 C/126/2010-301 zo 16. mája 2012 vyplýva, že
ním bola sťažovateľke uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške
1 744 129,60 € na účet okresného súdu do 60 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.
Sťažovateľka sa domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 34 882 592,07 € ako náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu Humenné, pretože „neprijal návrhy žalobcu podané elektronickou formou dňa
19. 10. 2006, ako aj nezákonným rozhodnutím Ústavného súdu SR“. Žalovaná podaním
doručeným okresnému súdu navrhla, aby okresný súd vyzval sťažovateľku na zloženie
preddavku na trovy konania vo výške určenej podľa § 141a ods. 2 OSP. Okresný súd vyzval
sťažovateľku 11. januára 2012 na doručenie tlačiva na dokladovanie pomerov účastníka
konania požadujúceho priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v lehote 10 dní
a zároveň jej oznámil, že žalovaná podala návrh na zloženie preddavku podľa § 141a OSP.
Sťažovateľka v odpovedi na výzvu doručenej okresnému súdu 26. januára 2012 uviedla, že
v napadnutom konaní je vecne oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. k)
zákona o súdnych poplatkoch. Vecné oslobodenie sa podľa sťažovateľky vzťahuje na celé
konanie, a preto nie je dôvod, aby bola sťažovateľka posudzovaná z pohľadu splnenia
predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľka argumentovala ďalej
tým, že žalovaná neuviedla žiadne dôvody na podanie návrhu na zloženie preddavku. Je tiež
toho názoru, že v konaní neboli a ani nebudú vykonávané také dôkazy, ktoré by vyvolali
potrebu úhrady na strane štátu, a preto zloženie preddavku na trovy konania považuje
za účelové obmedzovanie jej práva na prístup k súdu a na súdnu ochranu. Sťažovateľka
požadované tlačivo o jej majetkových pomeroch okresnému súdu nepredložila. Okresný súd
sťažovateľku opätovne vyzval 30. januára 2012, aby sa vyjadrila k majetkovým pomerom
a predložila okresnému súdu tlačivo na dokladovanie majetkových pomerov na strane
sťažovateľky. V podaní doručenom okresnému súdu 2. februára 2012 žalovaná namietala,
že z ustanovenia § 141a OSP jej nevyplýva povinnosť odôvodňovať návrh na zloženie
preddavku ani povinnosť okresného súdu skúmať, či trovy konania vôbec vzniknú.
Sťažovateľka v odpovedi na vyjadrenie žalovanej doručenej okresnému súdu
15. februára 2012 uviedla totožné argumenty, pričom tlačivo na preukázanie majetkových
pomerov ani v dodatočnej lehote nepredložila. V podaní z 19. apríla 2012 sťažovateľka
poukázala na uznesenia okresného súdu, v ktorých tento zamietol návrh žalovanej
na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania na základe podľa sťažovateľky
„správnej interpretácie a aplikácie § 141a OSP“. Aj v tomto prípade bol okresný súd názoru,
že sú splnené podmienky na uloženie povinnosti sťažovateľke zložiť preddavok na trovy
konania, pretože uplatňuje právo na zaplatenie sumy 34 882 592,07 €, teda vo výške
presahujúcej 400-násobok sumy životného minima, žalovaná navrhla uloženie tejto
povinnosti sťažovateľke a zároveň sťažovateľka napriek výzve okresného súdu
nepreukázala existenciu majetkových pomerov odôvodňujúcich jej oslobodenie od súdnych
poplatkov v zmysle § 138 OSP. Odôvodnenie okresného súdu sa aj v tomto prípade opieralo
o povinnosť zložiť preddavok na trovy konania bez ohľadu na skutočnosť, či sťažovateľka
je vecne alebo osobne oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa zákona o súdnych
poplatkoch, a tiež bez ohľadu na skutočnosť, či v konaní nejaké trovy vznikli, resp. vzniknú,
ako aj o ustanovenie zákona o konkurze, podľa ktorého sa tento zákon nevzťahuje na
usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia,
štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová
organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho
územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát
a nevzťahuje sa ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je N., F. alebo
G. Keďže v zmysle tohto ustanovenia sa majetkové pomery štátu nemôžu usporiadať, s
poukazom na ustanovenie § 141a ods. 1 tretiu vetu OSP nebola žalovaná zaviazaná na
zloženie preddavku na trovy konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
II. 1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločné
konanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod
sp. zn. Rvp 5038/2012 a sp. zn. Rvp 5039/2012, z ktorých vyplýva ich právna a skutková
súvislosť, a prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti
ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc § 31a zákona o ústavnom
súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20
ods. 1 ústavy a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na pokojné užívanie
majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu uzneseniami okresného súdu
č. k. 8 C 125/2010-224 a č. k. 8 C 126/2010-301 zo 16. mája 2012
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Po preskúmaní sťažností ústavný súd dospel k záveru, že sú zjavne neopodstatnené,
a to aj napriek zohľadneniu závažnosti námietok sťažovateľky a akceptácii skutočnosti, že
meritórna argumentácia sťažovateľky obsiahnutá v sťažnostiach má ústavnoprávnu
relevanciu.
Zo sťažností možno vyvodiť, že ich podstatou je námietka sťažovateľky, podľa ktorej
napadnutými uzneseniami okresného súdu došlo k neprípustnému zásahu do jej základného
práva na súdnu ochranu, a to konkrétne do jej práva na prístup k súdu, keďže v zmysle
§ 141a ods. 1 poslednej vety OSP ak navrhovateľ preddavok v určenej lehote nezloží
a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní
od uplynutia lehoty na zloženie preddavku zastaví.
Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovaných prípadoch už na prvý pohľad
zrejmé, že napadnutými uzneseniami okresného súdu k neprípustnému zásahu
do označeného základného práva dôjsť nemohlo. Samotné vydanie uznesení, ale ani
nadobudnutie právoplatnosti týchto uznesení nemá totiž bez ďalšieho za následok stratu
prístupu k súdu pre sťažovateľku. K dôsledkom, na ktoré sťažovateľka v sťažnostiach
poukazuje, by totiž mohlo dôjsť až prípadným vydaním uznesení o zastavení konania
v zmysle už citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1
poslednej vety OSP proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie a vo vzťahu
proti prípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza
do úvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvod uvedený § 237 písm. f) OSP.
Tak v rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho konania proti prípadnému
uzneseniu okresného súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľka možnosť uplatňovať
všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažností podaných ústavnému súdu.
Všeobecné súdy preto budú mať možnosť skúmať, či prípadné zastavenie konania pre
nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom prípade zlučiteľné s tými základnými
právami, porušenie ktorých sťažovateľka namieta.
Na základe uvedeného ústavný súd o sťažnostiach sťažovateľky pri predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené
v bode 2 výroku tohto uznesenia.
Pretože sťažnosti boli odmietnuté, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky
nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. júla 2012