Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 203/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. D. a Ľ. D., obaja bytom B., vo veci namietaného

porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 20.

septembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. D a Ľ. D. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára

2012 doručená sťažnosť M. D. a Ľ. D., obaja bytom B. (spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo

veci namietaného porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v (ďalej len „“) rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 20. septembra 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn.

konal krajský súd o odvolaní sťažovateľov proti rozhodnutiu Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. z 13. apríla 2010, ktorým bola zamietnutá ich žaloba

na ochranu osobnosti. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovatelia namietajú

porušenie ich základného práva na spravodlivé súdne konanie, k porušeniu ktorého malo

dôjsť tým, že krajský súd v sťažnosťou napádanom rozsudku nezohľadnil dôkazy

predkladané sťažovateľmi svedčiace o tom, že v čase, keď súdna exekútorka A. S. (ďalej len

„súdna exekútorka“) na úradnej tabuli vo svojom úrade 8. decembra 2005 zverejnila

upovedomenie o začatí exekúcie na majetok sťažovateľov, a to predajom ich nehnuteľnosti,

nemala k dispozícii súhlas oprávneného s týmto predajom v zmysle požiadavky § 134 ods. 1

Exekučného poriadku, podľa ktorého „Exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len

vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí

exekúcie predajom nehnuteľnosti súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo

vlastníctve povinného“, pričom s uvedeným súhlasom oprávneného súdna exekútorka

disponovala až 17. mája 2006, t. j. po zverejnení predmetného upovedomenia o začatí

exekúcie. Okrem tohto podľa tvrdenia sťažovateľov je rozhodnutie krajského súdu

arbitrárne aj z dôvodu, že krajský súd nezohľadnil ani ich dôkaz o tom, že súdna exekútorka

v už uvedenom upovedomení o začatí exekúcie uviedla, resp. zverejnila aj osobné údaje

sťažovateľov (rodné čísla), na čo nemala oprávnenie, pričom toto zistenie malo vyplývať aj

z výsledkov šetrenia Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:

„KS BA nepreskúmal a nezistil tvrdenie, koľko ľudí prišlo do kontaktu s úradnou

tabuľou súdneho exekútora, ktorá bola uložená mimo uzamknutého priestoru exekútorského

úradu na schodišti obytného domu! KS BA tým, že nevytýčil pre nás z neznámeho dôvodu

termín riadneho pojednávania znemožnil prejednanie dôležitého dôkazu o tom ako môže

súdny exekútor vydať upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a vyvesiť ho

v zmysle § 135 EP na úradnej tabuli súdneho exekútora dňa 8. 12. 2005, ak na predaj

nehnuteľnosti je potrebný súhlas oprávneného, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi až

17. 5. 2006! Žiadame riadne vysvetlenie tohto kroku KS BA! Ak by bol konal OS BA I aj

odvolací KS BA nestranne a nezávisle zistili by porušenie nasledovných § § 134 a 135 EP!

Podľa ktorého § 134 a § 135 EP postupoval súdny exekútor? ...

Z vyjadrenia KS BA o neunesení dôkazného bremena nás navrhovateľov uvádzame

nasledovné:

Nie je našou povinnosťou uvádzať ako nás predmetné vyvesenie našich osobných

údajov poškodilo, povinnosťou je , aby súdny exekútor dokázal , kto prišiel do styku

s našimi osobnými údajmi , a povinnosťou KS BA pre ochranu nás poškodených je zaviazať

súdneho exekútora nesením plnej zodpovednosti |za všetky možné zneužitia našich osobných

údajov v lehote najmenej 15 rokov od právoplatnosti rozsudku!“

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

«1. Pre porušenie SR: konanie pred nezávislým a nestranným súdom:

Za postup OS BA I a KS BA voči sťažovateľovi I. M. D. v konaní č. k. vedenom

na OS BA I a v konaní č. k.: vedenom na KS BA je Slovenská republika

povinná namiesto chránenej A. S. - súdneho exekútora, v zmysle ustanovení

SR zaplatiť sťažovateľovi M. D. sumu 750.000,00 Sk (24.895,44 € ) s príslušenstvom = úrok

12,99 % za každý rok od 8. 12. 2005 do vyplatenia) v lehote do 3-och dní od právoplatnosti

rozhodnutia ÚS SR v tejto časti našej sťažnosti z dôvodu neoprávneného nakladania s

osobnými údajmi - súdnym exekútorom verejným činiteľom.

2. Pre porušenie SR: konanie pred nezávislým a nestranným súdom:

Za postup OS BA I a KS BA voči sťažovateľovi II. Ľ. D. v konaní č. k. vedenom

na OS BA I a v konaní č. k.: vedenom na KS BA je Slovenská republika

povinná namiesto chránenej A. S. - súdneho exekútora, v zmysle ustanovení

SR zaplatiť sťažovateľovi Ľ. D. sumu 750.000,00 Sk (24.895,44 €) s príslušenstvom =

úrok 12,99 % za každý rok od 8. 12. 2005 do vyplatenia v lehote do 3-och dní od

právoplatnosti rozhodnutia ÚS SR v tejto časti našej sťažnosti z dôvodu neoprávneného

nakladania s osobnými údajmi - súdnym exekútorom verejným činiteľom .

Porušenie našich základných práv a slobôd:

3. Pre porušenie SR porušenie rovnosti účastníkov konania:

KS BA je povinný v lehote do 30 dní od doručenia tejto sťažnosti na ÚS SR vydať

zdôvodnenie k napadnutému ROZSUDKU V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY č. k.:

-129 zo dňa 20. 09. 2011, vydané KS BA K VYVESENIU A ZVEREJNENIU

NAŠICH OSOBNÝCH ÚDAJOV V PÍSOMNOSTI „UPOVEDOMENIE O ZAČATÍ

EXEKÚCIE PREDAJOM NEHNUTEĽNOSTI EX 166/05 Z 8. 12. 2005“ BEZ SÚHLASU

OPRÁVNENÉHO S VYKONANÍM EXEKÚCIE PREDAJOM NEHNUTEĽNOSTI , KEĎŽE

SÚHLAS S PREDAJOM NEHNUTEĽNOSTI BOL DORUČENÝ NA EÚ A. S. AŽ 17. 05.

2006 - teda príčinné súvislosti medzi vydaným a zverejneným upovedomením EX 166/05-13

a konaním súdneho exekútora bez súhlasu oprávneného v zmysle § 135 EP!

Porušenie našich základných ľudských práv a slobôd :

4. V súvislosti so zverejnením našich osobných údajov KS BA zaviaže súdneho

exekútora A. S. nesením plnej zodpovednosti po dobu min. 15 rokov za prípadné následky

získané z informácií (osobných údajov) zverejnených na úradnej tabuli EÚ v B.!

5. Pre porušenie SR : Z hľadiska morálnej satisfakcie!

KS BA uloží súdnemu exekútorovi A. S. povinnosť na napísanie ospravedlňujúceho

listu za zverejnenie našich osobných údajov na chodbe obytného domu v B. -

a) pre porušenie zákona o ochrane osobných údajov pri výkone exekúcie (č. k.

EX 166/05)?

b) za zverejnenie našich osobných údajov na písomnosti Upovedomenie o začatí

exekúcie predajom nehnuteľnosti EX 166/05-13 zo dňa 8. 12. 2005 bez súhlasu

oprávneného na tento spôsob vykonania exekúcie, keďže súhlas na vykonanie exekúcie

predajom nehnuteľnosti od oprávneného zo dňa 11. 5. 2006 prevzal súdny exekútor až

17. 5. 2006?!...»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľmi tvrdené porušenie ich základného práva

na spravodlivé súdne konanie a jednotlivých jeho atribútov (ako napr. rovnosť účastníkov

v konaní a pod.) zaručeného v , a to rozhodnutím krajského súdu

sp. zn. z 20. septembra 2011.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných

podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53

ods. 3 . Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť

od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,

pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno

zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde to nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny

názor, že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Z ústavným súdom vyžiadaných rozhodnutí ústavný súd zistil, že sťažovateľmi

napádané rozhodnutie krajského súdu sp. zn. z 20. septembra 2011

nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím okresného súdu sp. zn.

z 13. apríla 2010, a to 7. novembra 2011.

Z uvedených zistení vyplýva, že od 7. novembra 2011, keď nadobudlo právoplatnosť

rozhodnutie krajského súdu sp. zn. z 20. septembra 2011, do 16. januára

2012, keď bola sťažnosť sťažovateľov osobne podaná ústavnému súdu, nepochybne

uplynula dvojmesačná lehota podľa .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene ( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody sťažovateľov ( prvá veta ), ústavný súd sa touto časťou

sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2012