Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 230/2012
PDF · 149.41 KB
No categories available
II. ÚS 230/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. P. L., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. S., K.,
vo veci namietaného porušenia čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením
Obecného zastupiteľstva obce B. sp. zn. OZ/II/31/2012/II z 24. februára 2012 a miestnym
referendom v obci B. konaným 7. apríla 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. P. L. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2012
osobne do podateľne doručená sťažnosť Mgr. P. L., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
uznesením Obecného zastupiteľstva obce B. (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) sp. zn.
OZ/II/31/2012/II z 24. februára 2012 a miestnym referendom v obci B. (ďalej len „obec“)
konaným 7. apríla 2012.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol v komunálnych voľbách konaných v roku
2010 zvolený za starostu obce. Túto funkciu riadne vykonával až do roku 2012. Sťažovateľ
zvolal na 24. február 2012 zasadnutie obecného zastupiteľstva, pričom v rámci schváleného
programu bol ako samostatný bod 17 prerokovaný návrh na vyslovenie nedôvery
sťažovateľovi ako starostovi obce z dôvodu porušenia zákona. Po otvorení tohto bodu F. A.
uviedol, že poslanci obecného zastupiteľstva sa rozhodli vysloviť sťažovateľovi nedôveru,
keďže sú na to dané početné dôvody. Na to potom reagovali viacerí poslanci, ako aj
sťažovateľ. Z obsahu zápisnice a jednotlivých vyjadrení poslancov obecného zastupiteľstva
možno konštatovať, že uviedli ako porušovanie zákona zo strany sťažovateľa 12 skutkov,
ktoré sťažovateľ konkrétne uvádza. Ani jeden zo skutkov nepovažuje sťažovateľ
za porušenie zákona, resp. za hrubé zanedbanie povinnosti z dôvodov, ktoré k jednotlivým
bodom konkrétne uvádza. Napriek prejavenému nesúhlasu sťažovateľa výsledkom
rokovania obecného zastupiteľstva bolo prijatie uznesenia sp. zn. OZ/II/31/2012/II, podľa
ktorého obecné zastupiteľstvo vyhlasuje v obci referendum o odvolaní sťažovateľa
z funkcie starostu obce, a to v zmysle ustanovenia § 13a zákona Slovenskej národnej rady
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o obecnom zriadení“). Súčasne sa vyhlásilo miestne referendum na 7. apríl 2012, a to
na zodpovedanie otázky, či občania obce súhlasia s odvolaním sťažovateľa z funkcie
starostu obce.
Sťažovateľ 2. marca 2012 podal Okresnému súdu Námestovo (ďalej len „okresný
súd“) návrh na začatie konania s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, v ktorom sa
domáhal vyslovenia nezákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva z 24. februára 2012.
Okresný súd vec postúpil Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“). Uznesením
krajského súdu č. k. 20 S 20/2012-128 z 27. marca 2012 bolo konanie zastavené
s konštatovaním, že orgánom oprávneným na vydanie rozhodnutia je prokuratúra.
Ešte 1. marca 2012 sťažovateľ podal samostatné podanie Okresnej prokuratúre
Námestovo (ďalej len „okresná prokuratúra“). Upovedomením okresnej prokuratúry sp. zn.
Pd 27/2012 z 30. marca 2012 bolo sťažovateľovi oznámené, že sa podnet odkladá bez
prijatia konkrétneho prokurátorského upozornenia. Sťažovateľ sa obrátil aj na Krajskú
prokuratúru v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“). Prípisom krajskej prokuratúry č. k.
Kd 53/12-5 z 28. marca 2012 bolo sťažovateľovi oznámené, že jeho podanie treba
považovať za podnet proti nečinnosti okresnej prokuratúry s tým, že prokuratúra nemá
oprávnenie pozastaviť vykonateľnosť uznesenia obecného zastupiteľstva.
Napriek uvedeným skutočnostiam sa 7. apríla 2012 uskutočnilo miestne referendum,
ktorého výsledky boli vyhlásené a zverejnené na úradnej tabuli v obci 10. apríla 2012.
Miestne referendum bolo úspešné, pretože sa ho zúčastnila kvalifikovaná väčšina
obyvateľov a z nich kvalifikovaná väčšina rozhodla o odvolaní sťažovateľa z funkcie
starostu obce.
Sťažovateľ napáda porušenie označeného práva v dôsledku zásahu – uznesenia
obecného zastupiteľstva, ktoré bolo podkladom pre vykonanie miestneho referenda. Podľa
§ 11a zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum, ak ide
o odvolanie starostu. Jedným z dôvodov možného odvolania starostu je aj okolnosť, že
starosta hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje ústavu, ústavné
zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy [§ 13a ods. 3 písm. a) bod 2
zákona o obecnom zriadení]. Obecné zastupiteľstvo smie vzhľadom na uvedené ustanovenia
vyhlásiť obecné referendum o odvolaní starostu obce len za splnenia všetkých zákonných
podmienok, nie teda svojvoľne a v rozpore s právom. Právna úprava vyžaduje, aby dôvody
na odvolanie starostu (vypísanie miestneho referenda) boli dané a naplnené v momente
schvaľovania uznesenia. Tieto dôvody sa nedajú dodatočne a ani následne dopĺňať,
vysvetľovať a špecifikovať. Znamená to, že ak v dôsledku schválenia uznesenia obecného
zastupiteľstva (ktoré je v rozpore s právom) dôjde k odvolaniu starostu obce z funkcie
formou miestneho referenda (ktoré inak spĺňa formálne náležitosti), potom je potrebné celý
takýto postup vyhodnotiť ako neústavný a nevyvolávajúci zákonom určené právne účinky.
Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný vyslovil porušenie označeného
článku ústavy uznesením obecného zastupiteľstva sp. zn. OZ/II/31/2012/II z 24. februára
2012 a miestnym referendom v obci konaným 7. apríla 2012 s tým, aby bolo uznesenie
obecného zastupiteľstva zrušené a miestne referendum vyhlásené za neplatné.
Zo zápisnice z II. zasadnutia obecného zastupiteľstva z 24. februára 2012 vyplýva, že
medzi inými bol osobne prítomný sťažovateľ ako starosta obce. Podľa bodu č. 2/17 (návrh
na vyslovenie nedôvery sťažovateľovi na základe porušenia zákona o obecnom zriadení)
bolo schválené uznesenie sp. zn. OZ/II/31/2012/II, ktorým „podľa § 13 písm. a) zákona
SNR č. 369/1990 Zb. vyhlasuje OZ v B. referendum o odvolaní starostu obce Mgr. P. L.
Na základe predložených skutočností, ktoré predniesli poslanci OZ B., vyslovenie nedôvery
starostovi Mgr. P. L. Na základe toho vyhlasujú miestne referendum na 07. 04. 2012, miesto
konania klubovňa OcÚ B. v čase od 8.00 do 20.00 hod. Otázka znie: Súhlasíte s odvolaním
starostu obce Mgr. L. Áno – Nie.“.
Z uznesenia krajského súdu č. k. 20 S 20/2012-128 z 27. marca 2012 vyplýva, že ním
bolo konanie o návrhu sťažovateľa proti obci na preskúmanie zákonnosti uznesenia
obecného zastupiteľstva sp. zn. OZ/II/31/2012/II z 24. februára 2012 a o návrhu na vydanie
predbežných opatrení zastavené. Krajský súd posúdil podanie sťažovateľa podľa jeho
obsahu a povahy ako žalobu v zmysle § 250zf Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto
ustanovenia sa koná o preskúmaní zákonností uznesení obecného zastupiteľstva, mestského
zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku, teda
podľa siedmej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Konkrétne z tohto
ustanovenia vyplýva, že ak obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne
zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku nezruší na základe protestu
prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd
návrh na zrušenie tohto uznesenia, pričom účastníkmi konania sú obec, mesto, mestská časť
alebo vyšší územný celok a prokurátor. Do tzv. verejného (správneho) súdnictva patria
podľa siedmej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku aj konanie o nezákonnosti
a zrušení uznesení zastupiteľstiev orgánov územnej samosprávy (§ 250zf), ako aj konanie
o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššieho územného celku so zákonom,
nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy a zastupiteľstiev orgánov územnej samosprávy
(§ 250zfa). Procesne oprávneným na podanie návrhu je v oboch prípadoch prokurátor,
ktorého protestu sa nevyhovelo. Prípustnosť návrhu v týchto veciach teda podmieňuje
neúspešnosť protestu prokurátora. Z toho nesporne vyplýva, že sťažovateľ nie je aktívne
legitimovaným subjektom na podanie žaloby v tej časti, v ktorej sa domáha zrušenia
uznesenia obecného zastupiteľstva z 24. februára 2012, lebo na podanie takéhoto návrhu je
aktívne procesne legitimovaný výlučne prokurátor, a to iba v prípade, že nebolo vyhovené
jeho protestu.
Z upovedomenia okresnej prokuratúry o spôsobe vybavenia podnetu č. k.
Pd 27/2012-15 z 30. marca 2012 vyplýva, že podľa názoru okresnej prokuratúry pri výkone
prokurátorského dozoru prokurátor nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ústavnosť
aktu verejnej správy. Taktiež nie je oprávnený preskúmavať účelnosť, vhodnosť alebo
hospodárnosť aktov orgánov verejnej správy a posudzovať odborno-technické otázky.
Pokiaľ sťažovateľ v podnete namietal, že z jeho strany nedošlo k hrubému alebo
opakovanému zanedbávaniu povinností starostu, treba poukázať na skutočnosť, že
prokuratúra nie je oprávnená skúmať, či došlo k naplneniu predpokladov ustanovených
v § 13a ods. 3 písm. b) bode 2 zákona o obecnom zriadení. Skúmanie uvedených
skutočností totiž nespadá do pôsobnosti prokuratúry v rámci dozoru nad zachovávaním
zákonnosti v oblasti verejnej správy.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť v časti smerujúcej proti uzneseniu obecného zastupiteľstva sp. zn.
OZ/II/31/2012/II z 24. februára 2012 treba považovať za oneskorene podanú.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásadu dozvedieť.
Napadnuté uznesenie obecného zastupiteľstva bolo prijaté na zasadnutí konanom
24. februára 2012. Ako to vyplýva jednak z tvrdenia samotného sťažovateľa v sťažnosti, ale
aj zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, sťažovateľ bol pri prijatí uznesenia
osobne prítomný, a preto okamžite nadobudol o ňom vedomosť. Sťažnosť podanú
ústavnému súdu 4. júna 2012 treba preto považovať za oneskorenú.
Odlišná je situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti miestnemu
referendu v obci konanému 7. apríla 2012. Túto časť sťažnosti treba považovať za zjavne
neopodstatnenú.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Jadrom podanej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého uznesenie obecného
zastupiteľstva o vyhlásení referenda o odvolaní starostu obce je protiprávne, pretože
zákonné dôvody na odvolanie sťažovateľa z funkcie starostu obce v skutočnosti neboli
dané. Ak je protiprávne uznesenie o vyhlásení referenda, potom podľa právneho názoru
sťažovateľa protiprávne musí byť aj referendum samotné, a to bez ohľadu na to, že inak
všetky formálno-právne podmienky jeho vyhlásenia a realizácie boli naplnené.
Vzhľadom na to, ako sťažovateľ podanú sťažnosť argumentačne postavil,
rozhodujúcou otázkou sa javí, či možno uznesenie obecného zastupiteľstva z 24. februára
2012 považovať za súladné so zákonom o obecnom zriadení a s ústavou. V tejto súvislosti
sa z pohľadu ústavného súdu zdá byť rozhodujúce, že nemohlo dôjsť k meritórnemu
preskúmaniu uznesenia obecného zastupiteľstva ústavným súdom vzhľadom na to, že
sťažnosť v tejto časti bola podaná oneskorene. Za takéhoto stavu sa musí vychádzať
z uznesenia obecného zastupiteľstva a nie je možné pri posudzovaní samotného referenda
skúmať ako predbežnú otázku ústavnosť a zákonnosť uznesenia obecného zastupiteľstva.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažovateľ proti samotnému referendu žiadne iné
námietky neuplatnil, je táto časť sťažnosti nedôvodná už na prvý pohľad.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva
z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. júla 2012