Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 338/2012
PDF · 151.33 KB
No categories available
I. ÚS 338/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti J., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. P. J.,
B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
28 Cb/80/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti J., s. r. o., o d m i e t a pre jej neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája
2012 doručená sťažnosť spoločnosti J., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb/80/2008.
2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „Žalobou podanou na Okresnom
súde... dňa 21. 02. 2008, sa sťažovateľ domáhal, aby súd zaviazal spoločnosť P. s. r. o. ...
B... zaplatením sumy 382 975,- Sk s príslušenstvom...
V uvedenej právnej veci súd za viac ako štyri roky vytýčil len 3 pojednávania a to
1. 10. 2010, 1. 7. 2011, 20. 4. 2012. Teda s frekvenciou viac ako 9 mesiacov. Všetkých
pojednávaní sa navrhovateľ riadne zúčastnil. Ani na jednom pojednávaní sa však
nezúčastnil odporca. Svoju neúčasť zakaždým ospravedlnil v deň pojednávania a odôvodnil
zahraničnou služobnou cestou...
Pri uplatňovaní svojho práva sťažovateľ využil všetky právne prostriedky, ktoré mu
právne predpisy umožňujú. V predmetnej veci sme podali 3 písomné urgencie a to dňa 16.
5. 2008, 1. 10. 2008, a dňa 16. 6. 2010. Zároveň predmetná vec bola niekoľkokrát
telefonicky urgovaná.
Dňa 10. 5. 2012 bola predsedkyni Okresného súdu Bratislava I. podaná Žiadosť
o odstránenie prieťahov v konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov...“
3. Sťažovateľka na základe uvedeného ústavnému súdu navrhla, aby nálezom takto
rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa, spoločnosti na prerokovanie a rozhodnutie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo nečinnosťou Okresného súdu Bratislava
I. v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb/80/2008 bolo porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava I., aby vo
veci konal bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,- EUR,
ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť v lehote dvoch mesiacov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Ústavný súd sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania - právneho zastúpenia vo
výške 784,04 EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa... v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej
normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa
odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
7. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, pretože okresný súd doteraz právoplatne nerozhodol.
8. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak
sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa
(§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovateľka neuviedla
a ani ústavný súd ich nezistil.
9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so
základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na
účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. V súvislosti s tým ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,
ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na
ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov
prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
10. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
11. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 10. mája 2012
predsedníčke okresného súdu kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod
sp. zn. 28 Cb/80/2008 (pozri tiež bod 2). Vzhľadom na to, že ústavnú sťažnosť sťažovateľka
doručila ústavnému súdu 16. mája 2012, teda necelý týždeň od podania kvalifikovanej
sťažnosti adresovanej predsedníčke okresného súdu, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti
na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľky iba ako formálny úkon, ktorému
nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, pretože neuplynul
dostatočne dlhý čas na zjednanie nápravy (podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06,
12. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2
13. Pokiaľ sťažovateľka v podanej sťažnosti tvrdila (pozri bod 2), že aj
v predchádzajúcom období namietala na okresnom súde prieťahy v posudzovanom konaní,
teda že „... podali 3 písomné urgencie a... predmetná vec bola niekoľkokrát telefonicky
urgovaná...“, ústavný súd uvádza, že tieto námietky/urgencie nemali náležitosti
predpokladané zákonom o súdoch, a preto ich ústavný súd nemohol považovať za
kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v konaní (adresovanú predsedovi okresného súdu).
14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.
15. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. júla 2012