Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 338/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti J., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. P. J.,

B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti J., s. r. o., o d m i e t a pre jej neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája

2012 doručená sťažnosť spoločnosti J., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „Žalobou podanou na Okresnom

súde... dňa 21. 02. 2008, sa sťažovateľ domáhal, aby súd zaviazal spoločnosť P. s. r. o. ...

B... zaplatením sumy 382 975,- Sk s príslušenstvom...

V uvedenej právnej veci súd za viac ako štyri roky vytýčil len 3 pojednávania a to

1. 10. 2010, 1. 7. 2011, 20. 4. 2012. Teda s frekvenciou viac ako 9 mesiacov. Všetkých

pojednávaní sa navrhovateľ riadne zúčastnil. Ani na jednom pojednávaní sa však

nezúčastnil odporca. Svoju neúčasť zakaždým ospravedlnil v deň pojednávania a odôvodnil

zahraničnou služobnou cestou...

Pri uplatňovaní svojho práva sťažovateľ využil všetky právne prostriedky, ktoré mu

právne predpisy umožňujú. V predmetnej veci sme podali 3 písomné urgencie a to dňa 16.

5. 2008, 1. 10. 2008, a dňa 16. 6. 2010. Zároveň predmetná vec bola niekoľkokrát

telefonicky urgovaná.

Dňa 10. 5. 2012 bola predsedkyni Okresného súdu Bratislava I. podaná Žiadosť

o odstránenie prieťahov v konaní podľa a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov...“

3. Sťažovateľka na základe uvedeného ústavnému súdu navrhla, aby nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa, spoločnosti na prerokovanie a rozhodnutie veci bez

zbytočných prieťahov podľa ako aj Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo nečinnosťou Okresného súdu Bratislava

I. v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava I., aby vo

veci konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,- EUR,

ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť v lehote dvoch mesiacov odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Ústavný súd sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania - právneho zastúpenia vo

výške 784,04 EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa... v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

6. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej

normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

7. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, pretože okresný súd doteraz právoplatne nerozhodol.

8. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak

sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa

( ); takéto dôvody v danej veci sťažovateľka neuviedla

a ani ústavný súd ich nezistil.

9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so

základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na

ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

10. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

11. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 10. mája 2012

predsedníčke okresného súdu kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod

sp. zn. (pozri tiež bod 2). Vzhľadom na to, že ústavnú sťažnosť sťažovateľka

doručila ústavnému súdu 16. mája 2012, teda necelý týždeň od podania kvalifikovanej

sťažnosti adresovanej predsedníčke okresného súdu, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti

na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľky iba ako formálny úkon, ktorému

nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, pretože neuplynul

dostatočne dlhý čas na zjednanie nápravy (podobne , ,

).

12. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1

sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa

.

13. Pokiaľ sťažovateľka v podanej sťažnosti tvrdila (pozri bod 2), že aj

v predchádzajúcom období namietala na okresnom súde prieťahy v posudzovanom konaní,

teda že „... podali 3 písomné urgencie a... predmetná vec bola niekoľkokrát telefonicky

urgovaná...“, ústavný súd uvádza, že tieto námietky/urgencie nemali náležitosti

predpokladané zákonom o súdoch, a preto ich ústavný súd nemohol považovať za

kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v konaní (adresovanú predsedovi okresného súdu).

14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

15. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2012