Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 253/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. L., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B.,

vo veci namietaného porušenia a ,

ako aj čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. F. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júna 2012

doručená sťažnosť Ing. F. L., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

a (ďalej len „“), ako aj

ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná poštovú prepravu 18. júna 2012.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ podal

17. septembra 2007 okresnému súdu žalobu o určenie porušenia práva na príslušný súd,

zákonného sudcu a účinný prostriedok nápravy. Žaloba bola vedená pod sp. zn.

a pridelená bola zákonnej sudkyni JUDr. K. F. Prípisom okresného súdu

sp. zn. z 1. októbra 2007 podpísaným sudkyňou JUDr. M. Š. bolo

sťažovateľovi oznámené, že vec bude postúpená Okresnému súdu Nitra ako súdu miestne

príslušnému. Podaním z 9. novembra 2007 uplatnil sťažovateľ proti postúpeniu veci

námietky. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. -42 z 2. novembra 2007 bol

sťažovateľ vyzvaný na opravu a doplnenie žaloby. Sťažovateľ výzve vyhovel podaním

z 23. novembra 2007 a predpokladá, že jeho námietke proti postúpeniu veci Okresnému

súdu Nitra z 9. novembra 2007 bolo pravdepodobne vyhovené a asi Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vec prikázal späť okresnému súdu, hoci príslušné

uznesenie mu nikdy nebolo doručené. Sťažovateľ o existencii takéhoto uznesenia usúdil len

z okolnosti, že vo veci náhle začal konať opäť okresný súd, a to pod sp. zn. .

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 26. augusta 2008 bolo konanie pre

údajné nezaplatenie súdneho poplatku v plnej výške zastavené, avšak uznesením Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -77 z 29. júla 2009 bolo

uznesenie okresného súdu o zastavení konania zrušené s tým, že podaná žaloba nie je

obchodnou, ale občianskoprávnou vecou, a preto súdny poplatok vo výške uhradenej

žalobcom postačoval. Sťažovateľ podaním z 9. septembra 2009 (v reakcii na výzvu

okresného súdu zo 14. augusta 2009, aby doplnil presný, určitý a najmä vykonateľný petit

žaloby) požiadal o vydanie rozsudku, ktorým by sa jednak určilo, že „žalovaný znemožnil,

aby žalobca v prekluzívnej trojmesačnej lehote odo dňa konania valného zhromaždenia

podal návrh na súd na určenie neplatnosti uznesení podľa zápisnice z valného

zhromaždenia B., spol. s r. o., zo dňa 28. 11. 2000, ktorými bolo zmenené sídlo spoločnosti

B., spol. s r. o. Tým žalovaný žalobcovi znemožnil použiť jediný účinný opravný prostriedok

na určenie neplatnosti týchto nezákonných uznesení žalovaného. Žalovaný nezákonnou

zmenou svojho sídla zapríčinil nezákonnú zmenu všeobecného súdu žalovaného. Týmto

postupom v súdnych konaniach o návrhoch žalobcu voči žalovanému žalovaný poškodil

žalobcu v práve na konanie pred príslušným súdom a zákonným sudcom“, ale tiež, že

„zmena sídla žalobcu na základe uznesenia spoločnosti B., spol. s r. o., vtedy so sídlom

podľa výpisu z obchodného registra na adrese N. III/6, B., IČO spoločnosti: (...), uvedená

v zápisnici z Valného zhromaždenia spoločnosti B., spol. s r.o., konaného dňa 28. 11. 2000

o texte:

Uznesenie:

Valné zhromaždenie spoločnosti súhlasí so zmenou sídla spoločnosti a schválilo nové

sídlo spoločnosti na adrese C. 4, N.

a

Uznesenie:

Valné zhromaždenie spoločnosti súhlasí so zmenou spoločenskej zmluvy o zmene

sídla spoločnosti a schvaľuje Dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve v nasledovnom znení:

Dodatok č. 2

k spoločenskej zmluve o založení spoločnosti s ručením obmedzeným B., spol. s r. o.,

v znení dodatku č. 1 zo dňa 11. 3. 1998

Článok 3 – Sídlo spoločnosti – doterajšie znenie článku sa ruší a nahradzuje sa

novým znením:

Sídlom spoločnosti je:

C. 4, N.

Ostatné ustanovenia spoločenskej zmluvy ostávajú nezmenené

nenastala.“.

Sťažovateľom požadované znenie petitu žaloby bolo uznesením z 12. októbra 2009

odmietnuté s tým, že nejde ani o žalobu o splnenie povinnosti, ale ani o určovaciu žalobu

a vo vzťahu k druhej časti petitu podľa názoru okresného súdu nespĺňa náležitosti návrhu

na začatie konania. Uznesením krajského súdu č. k. -100 z 30. septembra

2010 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené. Na základe dovolania sťažovateľa

uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 13. októbra 2011 boli uznesenia

krajského súdu č. k. -100 z 30. septembra 2010 a okresného súdu č. k.

-84 z 12. októbra 2009 zrušené a vec vrátená okresnému súdu. Podľa názoru

najvyššieho súdu údajná nevykonateľnosť žalobného petitu nemohla byť dôvodom

na odmietnutie žaloby sťažovateľa, pretože takáto námietka sa rieši meritórnym výrokom,

a nie procesným rozhodnutím. Z nedostatkov žaloby spočívajúcich v jej nesprávnosti alebo

neúplnosti nemožno vyvodzovať neexistenciu naliehavého právneho záujmu a v zmysle

ustanovenia , ktorej procesným dôsledkom

po vykonanom dokazovaní môže byť len zamietnutie žaloby. S prihliadnutím na obsah

dovolania bolo potrebné osobitne sa zaoberať otázkou, či konanie nebolo zaťažené vadou

podľa ustanovenia . Sťažovateľ v dovolaní

poukázal na to, že vec bola pôvodne vedená pod sp. zn. a pridelená

na rozhodnutie sudkyni JUDr. K. F., neskôr bola vec zapísaná do oddelenia Cb a pridelená

na rozhodnutie sudkyni JUDr. M. Š., ktorá spis postúpila Okresnému súdu Nitra ako súdu

miestne príslušnému. Po nesúhlase s postúpením spisu a jeho predložení Krajskému súdu

v Nitre tento rozhodol, že miestne príslušný je okresný súd a vec bola opätovne pridelená

sudkyni JUDr. M. Š. Podľa sťažovateľa bola vec z uvedeného dôvodu rozhodnutá

vylúčenou sudkyňou, keďže podľa jeho názoru nie je obchodnou vecou, ale civilno-

právnou. Podľa názoru najvyššieho súdu v danej veci rozhodol sudca určený rozvrhom

práce na obchodno-právnom úseku náhodným výberom po odstránení pochybnosti

o miestnej príslušnosti, a preto vychádzajúc z uvedeného konania nie je zaťažené procesnou

vadou v zmysle ustanovenia z dôvodu

rozhodovania nezákonného sudcu.

Následne okresný súd na pojednávaní konanom 19. apríla 2012 (už pod zmenenou

sp. zn. ) rozhodol uznesením, že pripúšťa zmenu petitu vyplývajúcu

z podania sťažovateľa z 9. septembra 2009, a to pokiaľ ide o prvé určenie. Čo sa týka

druhého určenia, bol návrh na zmenu petitu zamietnutý. Zápisnica o pojednávaní sp. zn.

z 19. apríla 2012 neobsahuje žiadne odôvodnenie tohto uznesenia.

Podľa názoru sťažovateľa uznesením okresného súdu sp. zn.

z 19. apríla 2012, pokiaľ ním bola zamietnutá časť sťažovateľom požadovanej zmeny petitu,

došlo k zásahu do jeho práva na prístup k súdu. Použitím právomoci rozhodovať o zmene

petitu, proti ktorej nie je možnosť odvolania, okresný súd presadil svoj od počiatku daný

zámer nepripustiť meritórne konanie o žalobe. Pritom zmenu žaloby nepripustil napriek

tomu, že neboli splnené podmienky podľa

na takýto postup. Odmietnutie prerokovať žalobu (dokonca bez vytknutia akýchkoľvek vád)

je potrebné hodnotiť ako odmietnutie spravodlivosti. Zároveň postupom súdu vznikla

situácia, keď sťažovateľ v rozpore s čl. 13 dohovoru nemá k dispozícii účinný opravný

prostriedok vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu. Napokon došlo aj k porušeniu práva

na zákonného sudcu podľa , pretože v skutočnosti bolo treba za zákonnú

sudkyňu dosiaľ považovať JUDr. K. F., ktorej bola vec náhodným výberom pri podaní

žaloby pridelená. Najneskôr právoplatným uznesením krajského súdu sp. zn.

z 29. apríla 2009 sa stalo preukázaným, že sťažovateľ bol odňatý

zákonnému sudcovi. V citovanom uznesení je totiž konštatované, že sťažovateľovu žalobu

nie je možné považovať za žalobu podľa . Z toho logicky vyplýva,

že odňatie veci JUDr. K. F. ako sudkyni konajúcej v občiansko-právnych veciach a následné

pridelenie veci JUDr. M. Š. ako sudkyni konajúcej v obchodno-právnych veciach bolo

porušením označeného práva. Keď sa potom vec znovu vrátila na okresný súd, mala o nej

konať JUDr. K. F.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených

článkov a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

s tým, aby bolo uznesenie z 19. apríla 2012 v zamietavej časti zrušené a vec vrátená

na ďalšie konanie. Požaduje aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €, ako aj

náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 323,52 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť v časti namietajúcej porušenie základného práva sťažovateľa na zákonného

sudcu podľa v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásadu dozvedieť.

Sťažovateľ namieta, že hoci zákonnou sudkyňou v jeho veci bola JUDr. K. F.,

aj napriek tomu táto vo veci nekonala a nerozhodovala. Skutočnosť, že zákonnou sudkyňou

má byť táto sudkyňa, nepochybne vyplynula najneskôr z uznesenia krajského súdu č. k.

-77 z 29. apríla 2009.

Podľa názoru ústavného súdu z tvrdenia samotného sťažovateľa vyplýva, že sa

o skutočnosti, že v jeho veci nekoná zákonný sudca, dozvedel najneskôr z už označeného

uznesenia krajského súdu. Hoci ústavný súd nemá presne zistené, kedy bolo uznesenie

sťažovateľovi doručené, je zrejmé, že sa tak muselo stať pred 14. augustom 2009, keď

okresný súd v rámci ďalšieho konania po zrušení jeho prechádzajúceho uznesenia a vrátení

veci na ďalšie konanie vydal uznesenie č. k. -79 zo 14. augusta 2009.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažnosť ústavnému súdu z 18. júna 2012 bola

podaná dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Odlišná je situácia vo vzťahu k ďalšej časti sťažnosti, teda pokiaľ sťažovateľ namieta

porušenie , ako aj a dohovoru v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. . Na rozhodnutie o tejto časti sťažnosti nie je

daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Za situácie, keď okresný súd svojím uznesením z 19. apríla 2012 zamietol časť

požadovanej zmeny žalobného petitu, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby v uvedenom

rozsahu podal samostatnú žalobu. V tejto súvislosti je podstatné, že sťažovateľovi ide

o určujúci výrok v zmysle , na uplatniteľnosť

ktorého sa nevzťahuje žiadna premlčacia, resp. prekluzívna lehota. Sťažovateľ má preto

i naďalej možnosť svoje právo v konaní pred všeobecnými súdmi plnohodnotne uplatniť,

a to bez ohľadu na uznesenie okresného súdu z 19. apríla 2012.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2012