Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 271/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť F. F., K., zastúpeného advokátom JUDr. D. B., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn.

z 18. februára 2009 a uzneseniami Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 29. februára 2009 a sp. zn. zo 14. apríla 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. F. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta

2011 doručená sťažnosť F. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 18. februára 2009 a uzneseniami

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 29. februára

2009 a sp. zn. zo 14. apríla 2011.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh je zrejmé, že «Sťažovateľ podal dňa 31. 7. 2007 návrh

na vydanie zmenkového platobného rozkazu, na základe ktorého sa začalo zmenkové

konanie o zaplatenie sumy 2.803.000,- Sk s prísl. pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn.

.

V predmetnom konaní navrhovateľ požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov,

keďže ako starobný dôchodca nemá iný príjem ako dôchodok a uplatnená zmenka je jeho

jedinou majetkovou hodnotou. Súdny poplatok po priznaní oslobodenia od súdneho

poplatku za návrh sčasti vo výške 50 % predstavoval sumu 84.090.- Sk.

Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 29/Zm/55/2007-38 zo dňa 18. 2. 2009 (ďalej

aj „uznesenie prvostupňového súdu“) predmetné konanie zastavil. O odvolaní navrhovateľa

proti uzneseniu o zastavení konania rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.

-56 zo dňa 24. 9. 2009 (ďalej aj „zrušené uznesenie“) tak, že uznesenie

prvostupňového súdu potvrdil.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ na Ústavný súd SR sťažnosť pre

porušenie ústavného práva na súdnu ochranu podľa (...) a práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) uznesením Okresného súdu Košice I

sp. zn. 29/Zm/55/2007-38 zo dňa 18. 2. 2009 a uznesením Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. -56 zo dňa 24. 9. 2009.

Ústavný súd nálezom -23 zo dňa 16. 9. 2010 vyslovil, že namietané

práva sťažovateľa porušené boli a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

-56 zo dňa 24. 9. 2009 zrušil. Ústavný súd uviedol, že cit. „krajský súd sa pri

rozhodovaní v otázke súdneho poplatku dôsledne nevyrovnal s konkrétnymi okolnosťami

prípadu sťažovateľa a vychádzal iba z formálnej citácie príslušných ustanovení právnych

predpisov o úprave súdnych poplatkov. Vo svojom právnom názore nezohľadnil miesto

základného práva na súdnu ochranu v demokratickej spoločnosti a nezaistil primeranú

vyváženosť medzi záujmom štátu na vyberaní súdnych poplatkov na jednej strane a

záujmom sťažovateľa na obhájení svojho práva prostredníctvom všeobecného súdu. Krajský

súd týmto postupom a rozhodnutím porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1

a právo podľa Dohovoru.“

Na základe rozhodnutia Ústavného súdu bola vec vrátená Krajskému súdu

v Košiciach, ktorý vo veci rozhodol uznesením sp. zn. -101 zo dňa

14. 4. 2011(...) tak, že uznesenie prvostupňového súdu o zastavení konania potvrdil.

V danej veci sťažovateľ napáda ústavnosť uznesenia Okresného súdu Košice I a

uznesenia Krajského súdu v Košiciach, ktoré viedli k zastaveniu konania vedeného pred

Okresným súdom Košice I pod sp. zn. , a to uznesenie Okresného súdu

Košice I sp. zn. 29/Zm/55/2007-38 zo dňa 18. 2. 2009, uznesenie Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. -101 zo dňa 14. 4. 2011 a uznesenie Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. -25 zo dňa 29. 2. 2009.

Sťažovateľ má právo namietnuť porušenie svojich základných práv vyššie uvedenými

uzneseniami. Sťažovateľ toto svoje právo uplatňuje podaním sťažnosti, ktorou namieta

porušenie svojich základných práv týmito uzneseniami Krajského súdu v Košiciach

a uznesením Okresného súdu Košice I.».

3. Podľa názoru sťažovateľa bol krajský súd «„po zrušení uznesenia pod sp. zn.

pri opätovnom rozhodovaní o zastavení konania viazaný právnym názorom

Ústavného súdu vysloveným v náleze -23 zo dňa 16. 9. 2010.“

Dňa 17. 6. 2011 však bolo sťažovateľovi doručené napadnuté uznesenie Krajského

súdu v Košiciach -101, ktoré je takmer totožné so zrušeným rozhodnutím

Krajského súdu zo dňa 24. 9. 2009 sp. zn. -56, a to vo výrokovej časti aj

v časti odôvodnenia. Toto rozhodnutie je v priamom rozpore s právnym názorom Ústavného

súdu vysloveným v citovanom náleze Ústavného súdu. Krajsky súd absolútne odignoroval

nález Ústavného súdu, ktorým je v zmysle zákona viazaný. Je nemysliteľné, aby Krajsky súd

nerešpektoval rozhodnutie Ústavného súdu a arbitrárne rozhodoval v rozpore s právnym

názorom Ústavného súdu. Takýto postup je protizákonný a podkopáva pozíciu Ústavného

súdu ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že v napadnutom uznesení neboli odstránené

nedostatky spočívajúce v porušení základných práv a slobôd sťažovateľa. K náprave

porušených základných práv a slobôd sťažovateľa nedošlo, práve naopak, došlo k ešte

závažnejšiemu zásahu do základných práv a slobôd sťažovateľa, keďže ich porušenie bolo

vyslovené Ústavným súdom, a Krajský súd následne napriek zákonom stanovenej viazanosti

právnym názorom Ústavného súdu rozhodol v priamom rozpore s ním.

Krajský súd sa v napadnutom uznesení opätovne dopustil nesprávneho výkladu a

aplikácie ust. .»

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní ústavnú

sťažnosť prijal na ďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa (...) a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) Uznesením Okresného súdu

Košice I sp. zn. 29/Zm/55/2007-38 zo dňa 18. 2. 2009, Uznesením Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. -101 zo dňa 14. 4. 2011 a Uznesením Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. -25 zo dňa 29. 2. 2009, porušené boli.

Uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 29/Zm/55/2007-38 zo dňa 18. 2. 2009,

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -101 zo dňa 14. 4. 2011

a Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -25 zo dňa 29. 2. 2009 sa

ruší.

Vec sa vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky podľa (...) priznáva

sťažovateľovi za porušenie jeho základného práva primerané finančné zadosťučinenie

1000 €. Krajský súd Košice je povinný vyplatiť toto zadosťučinenie do dvoch mesiacov odo

dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v sídle Ústavného súdu

Slovenskej republiky. Krajský súd Košice platbu vykoná na číslo účtu, ktorý jej sťažovateľ

uvedie.

Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 €, ktorú je

Krajský súd Košice povinný vyplatiť na účet JUDr. D. B. s. r. o., konajúcej JUDr. D. B.,

advokátom, do dvoch mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu v sídle Ústavného súdu

Slovenskej republiky. Krajský súd Košice platbu vykoná na číslo účtu, ktorý JUDr. D. B.

s. r. o., konajúca JUDr. D. B., advokátom, uvedie.“

5. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažovateľ proti

pôvodnému uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 24. apríla 2009 (ktorým

potvrdil uznesenie okresného súdu sp. zn. z 18. februára 2009 o zastavení

konania) podal zároveň dovolanie 25. novembra 2009, ako aj ústavnú sťažnosť

30. decembra 2009.

O ústavnej sťažnosti rozhodol ústavný súd už uvedeným nálezom sp. zn.

zo 16. septembra 2010 tak, že vyslovil porušenie označených základných

a iných práv a napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) konanie o podanom

dovolaní sťažovateľa zastavil 31. mája 2010 z dôvodu jeho späťvzatia sťažovateľom

v celom rozsahu.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podstatou sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s napadnutými uzneseniami okresného

súdu a krajského súdu, a to chronologicky vydanými:

a) uznesenie krajského súdu sp. zn. z 29. februára 2008, ktorým

krajský súd priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku vo výške 50 %. Proti

uzneseniu nebol podaný zo strany sťažovateľa žiaden opravný prostriedok ani ústavná

sťažnosť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. apríla 2008;

b) uznesenie okresného súdu sp. zn. z 18. februára 2009, ktorým

okresný súd zastavil konanie pre nezaplatenie (zníženého) súdneho poplatku. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 22. júna 2011;

c) uznesenie krajského súdu sp. zn. zo 14. apríla 2011, ktorým

potvrdil uznesenie okresného súdu o zastavení konania [bod b)].

8. V časti namietaného porušenia základných a iných práv sťažovateľa uznesením

krajského súdu sp. zn. z 29. februára 2008, ktorým krajský súd priznal

sťažovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku vo výške 50 %, treba sťažnosť považovať

za oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Z príloh podanej sťažnosti vyplýva, že sťažnosť smeruje proti napadnutému

uzneseniu krajského súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. apríla 2008.

Lehota na podanie sťažnosti podľa začína plynúť dňom, keď

nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie

základného práva, t. j. v danom prípade najneskôr od 17. apríla 2008. Predmetná sťažnosť

bola podaná 17. augusta 2011, teda dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej

zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

9. V časti namietaného porušenia základných a iných práv sťažovateľa uznesením

okresného súdu sp. zn. z 18. februára 2009, ktorým okresný súd zastavil

konanie pre nezaplatenie (zníženého) súdneho poplatku a ktoré bolo potvrdené napadnutým

uznesením krajského súdu sp. zn. zo 14. apríla 2011, je podaná sťažnosť

neprípustná.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

10. Vychádzajúc z obsahu námietok sťažovateľa, ako aj vzhľadom na jeho

predchádzajúci procesný postup v prípade podania dovolania (pozri bod 5) mohol sa a mal

sťažovateľ opätovne (opakovane) brániť využitím tohto mimoriadneho opravného

prostriedku. Podľa zistení ústavného súdu však sťažovateľ dovolanie nepodal. Znamená to,

že nevyčerpal opravný prostriedok účinne mu poskytnutý zákonom na ochranu jeho

označených práv. Tým je daná neprípustnosť sťažnosti.

11. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2012