Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 261/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. O., B.; MUDr. Z. O., B.; JUDr. G. S., B.; Ing. M. B.,

B.; PhDr. R. B., B., a N. R., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

) a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. P. O., MUDr. Z. O., JUDr. G. S., Ing. M. B., PhDr. R. B. a N. R.

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra

2011 doručená sťažnosť Ing. P. O., B.; MUDr. Z. O., B.; JUDr. G. S., B.; Ing. M. B., B.;

PhDr. R. B., B., a N. R., B. (spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti v

primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní v súčasnosti vedenom okresným

súdom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) sa

sťažovatelia spolu s ďalšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov „... bytového

domu...“ v B. návrhom doručeným okresnému súdu 17. mája 2010 domáhajú proti

odporkyni (spoločnosť B., spol. s r. o., ako niekdajšia správkyňa bytového domu, pozn.)

vydania v návrhu vyšpecifikovaných listín po skončení výkonu správy bytového domu

odporkyňou. Podľa sťažovateľov okresný súd v ich veci koná so zbytočnými a

neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav ich právnej neistoty a odďaľuje sa

právoplatné skončenie sporu.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:

„... Až viac ako 6 mesiacov po podaní návrhu obdržal právny zástupca navrhovateľa

uznesenie, ktorým Okresný súd Bratislava II vyzýva právnu zástupkyňu navrhovateľa, aby

opravila a doplnila podanie, a to tým spôsobom, že riadne označí navrhovateľa... a predloží

písomne procesné plnomocenstvo. Súd teda až po viac ako šiestich (6) mesiacoch po podaní

návrhu začal skúmať tak podmienky podania, ako aj podmienky konania, aj keď mu nič

nebránilo tak urobiť už skôr.

Ďalších viac ako päť (5) mesiacov po doplnení návrhu nebol opäť zo strany súdu

urobený vo veci žiadny úkon.

Do dnešného dňa, t. j. 18 mesiacov od podania návrhu na vydanie rozkazu na

plnenie nebol vo veci vydaný rozkaz na plnenie, aj keď súdu vo veci nič nebránilo konať a

nejde o zložitú vec z hľadiska povahy sporu, ani nebolo v tejto veci nariadené pojednávanie.

Prieťahy v konaní a nehospodárnosť konania vidíme aj v postupných výzvach

Okresného súdu Bratislava II na odstraňovanie vád podania a podmienok konania,

doručovaných postupne navrhovateľovi...

Vydanie rozkazu na plnenie spočívajúcom vo vydaní písomností nepredstavuje taký

stupeň právnej zložitosti, ktorý by odôvodňoval viac ako 18 mesačnú dĺžku posudzovaného

konania. ...“

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti

na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod spi. zn. porušil

základné právo sťažovateľov, aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v a v (zrejmá chyba v písaní,

správne malo byť uvedené „čl. 6 ods. 1“, pozn.) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľom priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.200 EUR...,

ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľmi namietané porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súd vedeného

pod sp. zn. (pôvodne vedeného pod sp. zn. ) zistil tento

priebeh a stav tohto konania.

Návrhom doručeným okresnému súdu 17. mája 2010 sa sťažovatelia (ako

navrhovatelia v 16., 17., 22., 45., 46., a 140. rade) spolu s ďalšími vlastníkmi bytov

v bytovom dome (ďalej len „navrhovatelia“, spolu ďalej len „sťažovatelia a spol.“)

domáhali voči odporkyni vydania v návrhu vyšpecifikovaných listín po skončení výkonu

správy bytového domu odporkyňou. Konanie o predmetnom návrhu bolo pôvodne vedené

pod sp. zn. , avšak 8. júna 2010 okresný súd previedol predmetný spis

z registra „Cb“ do registra „C“ pod sp. zn. . Dňa 16. augusta 2010 právna

zástupkyňa sťažovateľov a spol. žiadala informáciu o stave konania a následne uznesením

z 18. novembra 2010 okresný súd uznesením uložil právnej zástupkyni sťažovateľov a spol.,

aby v návrhu riadne označila sťažovateľov a spol. (nie iba odkazom na list vlastníctva,

pozn.) a súčasne aby predložila procesné splnomocenia udelené jej na ich zastupovanie. Na

výzvu právna zástupkyňa sťažovateľov a spol. reagovala 29. novembra 2010, doplnila

označenie sťažovateľov a spol. a poukázala na to, že „všeobecné plnomocenstvá“ udelené

jej na ich zastupovanie boli založené do spisu okresného súdu sp. zn. Spr. 3298/2010 dňa

28. apríla 2010.

Dňa 2. februára 2011 okresný súd vyhotovil fotokópie splnomocnení udelených

právnej zástupkyni sťažovateľov a spol. založených do registra súdnej správy 7. januára

2011 a z ich obsahu zistil, že navrhovateľku v 22. rade (sťažovateľka v 3. rade)

a navrhovateľku v 140. rade (sťažovateľka v 6. rade) v konaní zastupuje iná advokátka

(ďalej len „ďalšie advokátky“). Právna zástupkyňa sťažovateľov a spol. 10. júna 2011

žiadala, aby im bol vrátený zaplatený súdny poplatok. Dňa 21. júna 2011 okresný súd

vyhotovil fotokópie ďalších procesných splnomocnení udelených právnej zástupkyni

sťažovateľov a spol., ktoré boli založené do registra súdnej správy 14. apríla 2011 (za

ďalších 33 navrhovateľov, pozn.) a 12. mája 2011 (za ďalších 4 navrhovateľov, pozn.).

Následne 22. júla 2011 okresný súd opäť vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov a spol.,

aby doplnila označenie celkom 18-tich navrhovateľov o údaj o ich štátnom občianstve, aby

predložila chýbajúce splnomocenia na zastupovanie od ďalších 6 navrhovateľov a tiež ju

upozornil na vadu splnomocnenia „udeleného“ jej navrhovateľkou v 12. rade, ktoré nebolo

podpísané touto navrhovateľkou, ale jej synom. Súčasne okresný súd vyzval aj ďalšiu

advokátku, aby sa osobne dostavila pre účely podpísania návrhu. Okrem toho okresný súd

vyzval aj syna navrhovateľky v 12. rade na predloženie originálu generálneho

splnomocenia, ktoré mu udelila jeho matka, ako aj na to, aby sa osobne dostavil pre účely

podpísania návrhu. Výzva však bola okresnému súdu vrátená 28. júla 2011 ako nedoručená

s poznámkou „adresát neznámy“. Následne 5. augusta 2011 okresný súd opätovne

preposlal výzvu synovi navrhovateľky v 12. rade na inú adresu a súčasne dopytom v registri

obyvateľov zisťoval miesto pobytu navrhovateľky v 12. rade.

Podaním doručeným okresnému súdu 9. augusta 2011 ďalšia advokátka oznámila, že

keďže jej bolo navrhovateľkami v 22. a 140. rade (sťažovateľkami v 3. a 6. rade) udelené

splnomocnenie až 4. januára 2011, je vylúčené, aby návrh doručený okresnému súdu už

17. mája 2010 opatrila svojím podpisom. Dňa 12. augusta 2011 právna zástupkyňa

sťažovateľov a spol. doplnila chýbajúce údaje o ich štátnom občianstve, pri navrhovateľoch

v 3., 105. a 114. rade iba bez ďalšieho uviedla mená a bydliská osôb, ktoré sa stali na miesto

nich novými vlastníkmi bytov, v prílohe tiež predložila nimi udelené splnomocnenia

(celkom za 6 osôb, pozn.) a súčasne žiadala o „urýchlené“ konanie vo veci. Dňa

22. augusta 2011 sa na okresný súd osobne dostavil syn navrhovateľky v 12. rade pre účely

spresnenia, čo od neho okresný súd požaduje predložiť, a 25. augusta 2011 bol okresnému

súdu z registra obyvateľov oznámený udaj o mieste pobytu navrhovateľky v 12. rade. Dňa

13. septembra 2011 bolo okresnému súdu doručené splnomocnenie udelené navrhovateľkou

v 12. rade právnej zástupkyni sťažovateľov a spol. na jej zastupovanie.

Okresný súd 22. novembra 2011 nariadil na 7. december 2011 informatívny výsluch

právnej zástupkyne sťažovateľky a spol. a na 14. december 2011 informatívny výsluch

navrhovateľov v 3., 59. a 72. rade. Na informatívnom výsluchu konanom 7. decembra 2011

okresný súd v prítomnosti substitúta právnej zástupkyne sťažovateľov a spol. zisťoval, či na

základe podania z 12. augusta 2011 žiadajú o zámenu účastníkov (t. j. aby na miesto

pôvodne označených navrhovateľov v 3., 105. a 114. rade vstúpili do konania označení noví

vlastníci bytov), pričom substitút právnej zástupkyne sťažovateľov a spol. oznámil, že

žiadajú o zámenu označených účastníkov a súčasne že žiadajú aj zámenu navrhovateľov

v 72. a 101. rade, a tiež oznámil, že navrhovatelia v 101. a 105. rade zomreli.

Dňa 12. decembra 2011 bolo okresnému súdu faxom doručené podanie advokáta

navrhovateľa v 72. rade, ktorý oznámil, že jeho klient advokátke sťažovateľov a spol.

neudelil splnomocnenie na zastupovanie v tejto veci, a keďže z tohto dôvodu nie je

účastníkom konania, žiadal ospravedlnenie jeho neúčasti na informatívnom výsluchu.

Na informatívnom výsluchu konanom 14. decembra 2011 navrhovateľka v 59. rade

oznámila, že právnej zástupkyni sťažovateľov a spol. neudelila žiadne splnomocnenie na jej

zastupovanie, pričom žiadala o poskytnutie lehoty do 15. januára 2012 na účel oznámenia,

či sa k návrhu pripája. Následne 15. decembra 2011 právna zástupkyňa sťažovateľov a spol.

s poukazom na tú skutočnosť, že každý z vlastníkov (navrhovateľov) je aj sám oprávnený

žiadať od odporkyne vydanie v návrhu označených listín, žiadala, aby okresný súd

vo vzťahu ku všetkým tým navrhovateľom, ktorých návrh je bezchybný, začal konať.

Dňa 28. decembra 2011 právna zástupkyňa sťažovateľov a spol. opätovne žiadala okresný

súd o vrátenie súdneho poplatku a podaním z 3. januára 2012 okresnému súdu oznámila

ukončenie právneho zastúpenia ňou označených navrhovateľov.

Okresný súd 5. januára 2012 vyzval navrhovateľku v 3. rade, aby oznámila, či sa

k návrhu pripája, prípadne označila svojho zástupcu, súčasne požiadal Okresný súd

Bratislava I o oznámenie stavu dedičského konania vedeného po nebohej navrhovateľke

v 105. rade, a tiež vyzval Okresný súd Bratislava III na oznámenie stavu dedičského

konania vedeného po nebohom navrhovateľovi v 101. rade. Dňa 17. januára 2012

navrhovateľka v 3. rade oznámila, že k návrhu nepristupuje, a súčasne bolo okresnému súdu

doručené oznámenie Okresného súdu Bratislava III, že dedičské konanie po navrhovateľovi

v 101. rade bolo právoplatne ukončené 23. februára 2011 a 18. januára 2012 bolo doručené

aj oznámenie Okresného súdu Bratislava I, že dedičské konanie po navrhovateľke

v 105. rade bolo právoplatne ukončené 9. júna 2010. Dňa 19. januára 2012 okresný súd

vyzval navrhovateľku v 3. rade, aby odstránila vadu svojho podania spočívajúcu

v chýbajúcom podpise, ktorú odstránila podaním doručeným okresnému súdu 2. februára

2012.

Na žiadosť ústavného súdu bol spisový materiál 28. marca 2012 zapožičaný

ústavnému súdu, pričom okresnému súdu bol vrátený 27. apríla 2012.

Keďže zákonná sudkyňa bola dlhodobo práceneschopná, 18. apríla 2012 bola vec

pridelená vec inému sudcovi, avšak 28. mája 2012 sa zákonná sudkyňa sa vrátila z dočasnej

pracovnej neschopnosti a spis jej bol vrátený späť. Dňa 14. júna 2012 zákonná sudkyňa dala

pokyn vyššej súdnej úradníčke na prípravu rozhodnutia o zastavení konania proti piatim

navrhovateľom a v ten istý deň okresný súd žiadal katastrálny úrad o zaslanie informácií.

Dňa 6. júla 2012 okresný súd vydal uznesenie o zastavení konania proti piatim

navrhovateľom (sťažovatelia medzi nimi nie sú, pozn.), odporcovi sa zasielalo predmetné

uznesenie a návrh na vyjadrenie.

V súvislosti s konaním vedeným okresným súdom pod sp. zn. ústavný

súd ako dodatok k uvedenému prehľadu procesných úkonov na dokreslenie procesnej

situácie dodáva, že návrh na začatie konania podala v mene sťažovateľov a spol. ako ich

kvalifikovaná právna zástupkyňa samotná navrhovateľka v 22. rade, ktorá v konaní pred

ústavným súdom vystupuje v procesnom postavení sťažovateľky v 3. rade.

Poukazujúc na uvedený prehľad procesných úkonov okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. ústavný súd predovšetkým zdôrazňuje, že vzhľadom

na ustanovenie (ďalej len „OSP“), podľa ktorého súdy

povinnosť poskytovať účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných

právach a povinnostiach nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený

advokátom, bolo teda v danej veci popri okresnom súde tiež najmä úlohou právnej

zástupkyne sťažovateľov a spol. bdieť nad bezvadnosťou návrhu, resp. nad úplným

označením sťažovateľov a spol., ako aj nad odstránením prípadných iných nedostatkov

procesných podmienok konania, obzvlášť ak si týchto nedostatkov musela byť ako

kvalifikovaná právna zástupkyňa od samého počiatku vedomá. V danej veci totiž okrem

neúplného označenia účastníkov konania právnou zástupkyňou sťažovateľov a spol. (najprv

iba odkazom na list vlastníctva, neskôr bez uvedenia povinného údaja o štátnom občianstve

v zmysle , čo odstránila podaním z 29. novembra 2010, resp. až podaním

z 12. augusta 2011, pozn.) bolo prekážkou rozhodnutia vo veci samej aj to, že právna

zástupkyňa sťažovateľov a spol. nepredložila okresnému súdu riadne splnomocnenia

preukazujúce jej oprávnenie na podanie návrhu a ich zastupovanie v konaní. Aj keď je

pravdou, že právna zástupkyňa sťažovateľov a spol. už aj pri podaní návrhu poukázala

na podľa jej tvrdenia všeobecné splnomocnenia založené do registra súdnej správy

28. apríla 2010 pod sp. zn. Spr. 3298/2010, avšak, ako to okresný súd v odôvodnení

uznesenia č. k. -84 z 18. novembra 2010 ustálil, tieto aj podľa zistia ústavného

súdu boli udelené právnej zástupkyni sťažovateľov a spol. iba na ich zastupovanie (aj to nie

všetkých, pozn.) na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu

konanej 20. januára 2009, nie však v konaní pred súdom. Napokon právna zástupkyňa

sťažovateľov a spol. zrejme uvedomiac si uvedený nedostatok zastúpenia odstránila až

založením osobitných procesných splnomocnení udelených jej sťažovateľmi a spol. na ich

zastupovanie do registra súdnej správy 7. januára 2011, 14. apríla 2011 a naposledy

12. mája 2011, čo je takmer 1 rok po podaní návrhu. Navyše právna zástupkyňa

sťažovateľov a spol. v návrhu, resp. v jeho doplnení z 29. novembra 2010 označila za

navrhovateľku aj osobu, ktorá v tom čase už bola mŕtva (pozri „navrhovateľka“ v 105. rade

– zomrela 1. februára 2010), a tiež aj osoby, ktoré jej na podanie návrhu a zastupovanie

v tomto konaní splnomocnenie nikdy neudelili (pozri „navrhovatelia“ v 59. a 72. rade).

Z uvedeného možno nepochybne vyvodiť, že správanie sťažovateľov, resp. sťažovateľky

v 3. rade ako ich kvalifikovanej právnej zástupkyne, veľmi výraznou mierou prispelo

k tomu, že dosiaľ nebolo vo veci samej rozhodnuté.

Pokiaľ ide o samotný postup okresného súdu v danej veci, z uvedeného prehľadu

procesných úkonov, ktoré boli zamerané na odstraňovanie nedostatku procesných

podmienok konania spôsobených sťažovateľmi a spol., resp. ich právnou zástupkyňou (t. j.

sťažovateľkou v 3. rade), ústavný súd nezistil žiadne mimoriadne obdobie absolútnej

nečinnosti okresného súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že právna zástupkyňa sťažovateľov

a spol. ani po doručení výziev okresného súdu z 18. novembra 2010 a následne z 22. júla

2011 na odstránenie vád návrhu, ako aj nedostatku riadneho zastúpenia sťažovateľov a spol.

tieto nedostatky procesných podmienok konania ako zákonných predpokladov nielen pre

rozhodnutie, ale vôbec pre začatie konania vo veci samej, úplne, resp. bezo zvyšku,

neodstránila (pozri navrhovatelia v 59. a 72. rade) a sama okresnému súdu nijakým

spôsobom neoznámila, že na návrhu vo vzťahu k označeným navrhovateľom, u ktorých sú

tieto prekážky dané, netrvá (uvedené iba implicitne vyplynulo až z obsahu podania

substitútky právnej zástupkyne sťažovateľov a spol. z 15. decembra 2011, pozn.), resp. že

konanie vo vzťahu k nim žiada zastaviť, nemožno ani okresnému súdu nič vytknúť,

ak v rámci svojho postupu vo vzťahu k dotknutým navrhovateľom v priebehu celého

konania vykonával procesné úkony smerujúce k odstráneniu týchto nedostatkov.

Aj keď jednej na strane možno pripustiť, že na základe podania substitútky právnej

zástupkyne sťažovateľov a spol. z 15. decembra 2011, resp. jeho implicitného obsahu, už

mohol okresný súd vo vzťahu ku všetkým tým sťažovateľom a spol., u ktorých procesné

podmienky konania neboli splnené, resp. u ktorých nedostatok zastúpenia naďalej

pretrvával, konanie zastaviť a po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konania

vo vzťahu k ostatným sťažovateľom a spol. mohol konať vo veci samej, na strane druhej ani

právnej zástupkyni sťažovateľov a spol. nič nebránilo v tom, aby vo vzťahu k tým

navrhovateľom, u ktorých neboli splnené procesné podmienky konania, bez ďalšieho

výslovne žiadala konanie zastaviť, a tým by urobila prejav vôle – procesný úkon, ktorý by

bol pre okresný súd zrozumiteľný a nespochybniteľný.

Z uvedeného dôvodu berúc do úvahy najmä, že nedostatok procesných podmienok

konania na strane sťažovateľov a spol. bol vyvolaný nimi samými, resp. ich právnou

zástupkyňou, ktorý vzhľadom aj na to, že títo podľa petitu návrhu žiadali, aby okresný súd

uložil odporkyni povinnosť odovzdať im označené listiny (nedeliteľné plnenie) spoločne

a nerozdielne (aktívna solidarita), predstavoval prekážku pre meritórne rozhodnutie vo

vzťahu k tým sťažovateľom a spol., u ktorých tento nedostatok nebol alebo už „odpadol“,

nemožno uvedené „pochybenie“ v postupe okresného súdu (už v období od 15. decembra

2011 až doteraz, pozn.) nijako považovať za porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote.

V závere ústavný súd už nad rámec vlastnej argumentácie iba poznamenáva, že aj

keď odstraňovanie nedostatku zastúpenia u niektorých sťažovateľov a spol. zamýšľaným

spôsobom dodatočného podpísania návrhu (pozri výzva z 22. júla 2011 adresovaná ďalšej

advokátke, ako aj synovi navrhovateľky v 12. rade), nie je akceptovateľné vzhľadom

na procesno-právne a hmotno-právne účinky spojené s podaním návrhu (pretože v danom

prípade ako keby návrh bez podpisu ani nebol podaný, pozn.), pretože na dosadnutie tým

sledovaného cieľa slúži procesno-právny inštitút pristúpenia do konania podľa § 92 ods. 1

, avšak tento postup okresného súdu nemožno dávať do príčinnej súvislosti

s namietaným porušením označeného základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu

verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto

orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo

stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. , , ,

).

Na základe uvedených zistení ústavný súd sťažnosť sťažovateľov už po jej

predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní

konať bez zbytočných prieťahov, o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je

viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta

), ústavný súd o tej časti sťažnosti sťažovateľov už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2012