Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 391/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť E. F., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia

bližšie neoznačených základných práv a slobôd uznesením Okresného súdu Galanta č. k.

-391 z 11. mája 2012 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. F. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 27. júna 2012

doručené podanie E. F. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Sťažnosť proti uzneseniu

Okresného súdu Galanta -391“, ktoré podľa obsahu možno kvalifikovať ako

sťažnosť podľa (ďalej len „“), ktorou

namieta porušenie svojich bližšie neoznačených základných práv a slobôd uznesením

Okresného súdu Galanta č. k. -391 z 11. mája 2012 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie“) a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

Zo sťažnosti, ako aj zo spisového materiálu vyžiadaného z okresného súdu vyplýva,

že sťažovateľovi bol podľa a z dôvodu podľa

písm. c) ustanovený obhajca. Uznesením okresného súdu sp. zn.

z 2. apríla 2012 bola ustanovenému obhajcovi priznaná odmena a náhrada

hotových výdavkov za poskytnuté právne služby v sume 1 354,16 €. Vyššia súdna

úradníčka okresného súdu preto napadnutým uznesením uložila sťažovateľovi povinnosť

nahradiť štátu odmenu a hotové výdavky priznané ustanovenému obhajcovi s poučením, že

proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do troch dní od jeho oznámenia. Proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ 22. mája 2012 sťažnosť, v ktorej

uviedol, že okresný súd nezisťoval, či u sťažovateľa nie sú splnené podmienky na bezplatnú

obhajobu, a žiadal o poskytnutie bezplatnej obhajoby. Okresný súd, resp. sudca okresného

súdu (keďže napadnuté uznesenia vydala poverená vyššia súdna úradníčka) uznesením

č. k. -395 z 29. mája 2012 zamietol sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú.

Zamietnutie sťažnosti odôvodnil okresný súd tým, že sťažovateľovi bol ustanovený obhajca,

pretože u neho bol daný dôvod povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku. Okresný súd preskúmal existenciu podmienok na bezplatnú obhajobu a dospel

k záveru, že napadnuté uznesenie vydané vyššou súdnou úradníčkou vychádza z úplných

skutkových zistení a je vecne správne. Okresný súd pripustil, že sťažovateľ síce nie je

vo výkone trestu odňatia slobody pracovne zaradený, avšak táto skutočnosť neodôvodňuje

priznanie nároku na bezplatnú obhajobu. Skutočnosť, že sťažovateľ nemá aktuálne

prostriedky na uhradenie náhrady trov konania štátu v celosti, nie je podľa názoru

okresného súdu dôvodom na priznanie nároku na bezplatnú obhajobu, keďže táto

pohľadávka štátu môže byť od sťažovateľa vymáhaná formou zrážok z prípadnej budúcej

pracovnej odmeny alebo iného príjmu po jeho prepustení.

Sťažovateľ v sťažnosti ústavnému súdu poukázal na to, že okresný súd v uznesení

č. k. -391 z 11. mája 2012 (teda v tom, ktorým mu bola vyššou súdnou

úradníčkou uložená povinnosť nahradiť štátu odmenu a hotové výdavky priznané

ustanovenému obhajcovi) nepreskúmal, či nie sú u neho splnené podmienky na bezplatnú

obhajobu, keďže je nemajetný, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, a preto žiada ústavný súd,

aby jeho „obhajoba bola bezplatná“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Článok 127 ods. 1 limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu k ostatným

orgánom verejnej moci princípom subsidiarity. Podľa neho rozhoduje ústavný súd

o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci namietaného

porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc ústavného súdu je daná v prípade, ak je vylúčená

právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkrétnej veci a poskytnúť tak ochranu

označeným základným právam alebo slobodám sťažovateľa, porušenie ktorých namieta

().

Sťažovateľ sa ochrany svojich bližšie neoznačených základných práv a slobôd

vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho

vydaniu, mohol podľa zákona účinne domáhať (a aj sa domáhal) využitím opravného

prostriedku (sťažnosti) podľa a nasledujúcich . V tomto kontexte

bol sudca okresného súdu (keďže napadnuté uznesenie vydala poverená vyššia súdna

úradníčka) povinný poskytnúť (a aj poskytol, keď o sťažnosti sťažovateľa rozhodol

uznesením č. k. -395 z 29. mája 2012 tak, že ju zamietol ako nedôvodnú)

ochranu bližšie neoznačeným základným právam a slobodám sťažovateľa, porušenie

ktorých namieta v sťažnosti podanej ústavnému súdu. Právomoc ústavného súdu je preto

(s ohľadom na znenie ) vo vzťahu k procesnému postupu okresného

súdu, ktorý predchádzal vydaniu uznesenia č. k. -391 z 11. mája 2012, ako

aj k napadnutému uzneseniu okresného súdu vylúčená.

Zmyslom a funkciou sťažnosti podľa je náprava zásahu orgánu

verejnej moci do základných práv alebo slobôd fyzickej osoby alebo právnickej osoby,

pričom k takejto náprave nemôže dôjsť takým spôsobom, že by v rámci konania o sťažnosti

a z preskúmania ústavnými súdom bolo vyňaté práve rozhodnutie o poslednom opravnom

prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje. Rozhodovanie

o sťažnosti smerujúcej proti rozhodnutiu okresného súdu vydanému vyšším súdnym

úradníkom by znamenalo, že by rozhodnutím ústavného súdu nebolo dotknuté konečné

rozhodnutie, ktorým o opravnom prostriedku sťažovateľa proti sťažnosťou napadnutému

rozhodnutiu rozhodol sudca. Takýto postup by bol v rozpore s princípom právnej istoty.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť týkajúcu sa namietaného porušenia

bližšie neoznačených základných práv a slobôd sťažovateľa napadnutým uznesením

okresného súdu a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu odmietol pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie (podľa ).

Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci je neodstrániteľná podmienka konania,

ústavný súd už nevyzýval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho podania (napr.

predloženie splnomocnenia pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom,

doplnenie o jasný a zrozumiteľný petit).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. augusta 2012