Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 393/2012
PDF · 133.26 KB
No categories available
IV. ÚS 393/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2012
predbežne prerokoval sťažnosť P. B., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci
namietaného porušenia jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Veľký
Krtíš č. k. 8 Nt 16/2010-67 zo 16. apríla 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2012
doručená sťažnosť P. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej
len „okresný súd“) č. k. 8 Nt 16/2010-67 zo 16. apríla 2012 (ďalej aj „napadnuté
uznesenie“).
Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že okresný súd napadnutým
uznesením podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol návrh sťažovateľa na povolenie
obnovy konania v jeho trestnej veci pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 a 2 písm. a)
a b) Trestného zákona a iné, za ktorý bol právoplatne odsúdený rozsudkom okresného súdu
sp. zn. 9 T 12/06 z 30. októbra 2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 To 377/06 z 22. februára 2007 a bol mu za to
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov a 4 mesiace.
Sťažovateľ namieta, že tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom došlo
zo strany orgánov činných v trestnom konaní a zo strany všeobecného súdu k viacerým
pochybeniam, keď napríklad okresný súd podľa jeho tvrdení nebral do úvahy výpovede
kľúčových svedkov, neprihliadal na skutočnosti svedčiace v jeho prospech a jeho rozsudok
obsahuje viacero nezrovnalostí a zrejmých nesprávností. Rovnako došlo podľa sťažovateľa
k pochybeniam aj zo strany krajského súdu, keď v odvolacom konaní neprihliadol
na dôvody uvádzané v odvolaní podanom jeho obhajcom, a v neposlednom rade mal
nesprávne postupovať aj dovolací súd, keď „bez preštudovania veci“ odmietol jeho
dovolanie z dôvodu, že nebol v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Návrh na povolenie obnovy konania podal sťažovateľ prvýkrát už v roku 2010 s tým,
že o jeho návrhu rozhodol okresný súd uznesením č. k. 8 Nt 67/2007-84 zo 14. júna 2010
tak, že ho zamietol.
Sťažovateľ očakáva od ústavného súdu „spravodlivé rozhodnutie a vec prikázať
okresnému súdu o nápravu v pochybenia v Rozsudku, o odstránenie porušenia zákona,
a mojich práv čo mi obmedzili“.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. 8 Nt 16/2010-67 zo 16. apríla 2012,
ktorým bol zamietnutý návrh na obnovu konania v jeho trestnej veci, ktoré sa skončilo
právoplatným rozsudkom.
Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní je predovšetkým preskúmať, či
existujú dôvody na odmietnutie sťažnosti vyplývajúce z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,
že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd mohol domôcť využitím
jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí
takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie
(m. m. IV. ÚS 115/07).
Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu bol sťažovateľ oprávnený podať
sťažnosť podľa § 402 ods. 3 Trestného poriadku, o ktorej by bol oprávnený a aj povinný
rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa
v riadnom inštančnom postupe podľa uvedeného ustanovenia Trestného poriadku v danom
prípade vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodnúť o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
Zo sťažnosti nevyplýva, či sťažovateľ v danej veci využil možnosť podať proti
napadnutému uzneseniu v zákonnej lehote riadny opravný prostriedok – sťažnosť.
V nadväznosti na to ústavný súd poznamenáva, že fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá žiada o ústavnoprávnu ochranu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, nie je oprávnená vyberať
si orgán verejnej moci, ktorý jej má poskytnúť ochranu namietaného porušenia jej práv. Jej
ústavnou a zákonnou povinnosťou je, aby pred podaním sťažnosti ústavnému súdu
vyčerpala všetky právne prostriedky ochrany základných práv, tak ako to umožňuje právny
poriadok Slovenskej republiky. Až po ich vyčerpaní by mohla prípadne vzniknúť, ak by boli
splnené aj ostatné ústavné a zákonné predpoklady, právomoc ústavného súdu.
Ústavný súd napokon dodáva, že vzhľadom na princíp subsidiarity môže zásadne
preskúmavať iba právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej moci, ktoré rozhodli vo veci
v poslednom stupni. Keďže sťažovateľ však výslovne označuje za porušovateľa svojho
práva okresný súd, proti ktorému jeho sťažnosť smeruje, neostávalo iné, iba pri predbežnom
prerokovaní sťažnosti rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej
právomoci na jej prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. augusta 2012