Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 427/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. E. F., G., zastúpenej advokátom JUDr. J. F., G., vo

veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 v spojení

s a porušenia Slovenskej

republiky postupom výberovej komisie vo výberovom konaní na funkciu predsedu

Okresného súdu Galanta uskutočnenom 30. januára 2012 a rozhodnutím ministerky

spravodlivosti Slovenskej republiky z 28. februára 2012, ktorým vymenovala JUDr. Ľ. S. do

funkcie predsedu Okresného súdu Galanta, a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. E. F. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2012

doručená sťažnosť JUDr. E. F., G. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr.

J. F., G., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods.

1 v spojení s (ďalej len „“) a porušenia

ods. 1 postupom výberovej komisie vo výberovom konaní na funkciu predsedu

Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) uskutočnenom 30. januára 2012 a

rozhodnutím ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka“) z 28.

februára 2012, ktorým vymenovala JUDr. Ľ. S. do funkcie predsedu okresného súdu (ďalej

len „rozhodnutie ministerky“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza:

«1. Ministerka spravodlivosti SR vyhlásila v zmysle

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Zákon o súdoch“) výberové konanie na funkciu predsedu Okresného súdu Galanta.

Výberové konanie bolo vyhlásené na deň 30. 01. 2012.

2. Po dôkladnom zvážení sťažovateľka si dňa 13. 12. 2011 podala žiadosť

o zaradenie do výberového konania spolu s motivačným listom vrátane stručnej koncepcie

riadenia správy súdu, ako aj ďalších dokladov potrebných pre zaradenie do výberového

konania (§ 37 Zákona o súdoch).

Vzhľadom na objektívne náhle ochorenie (akútna pankreatitída) bola dňa 26. 01.

2012 hospitalizovaná v nemocnici v D. Z tohto dôvodu sa 27. 01. 2012 mailom

ospravedlnila z neúčasti na výberovom konaní, pričom potvrdenie o dočasnej pracovnej

neschopnosti zaslala ministerke spravodlivosti s tým, že na účasti vo výberovom konaní trvá

a akonáhle bude práceschopná, túto skutočnosť ministerstvu spravodlivosti oznámi.

3. Na základe zverejnenej zápisnice z výberového konania na funkciu predsedu

Okresného súdu Galanta na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR sa

sťažovateľka dozvedela, že napriek jej ospravedlneniu výberové konanie sa uskutočnilo s

odôvodnením, „že s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 zákona o súdoch výberové

konanie na funkciu predsedu súdu vyhlasuje minister a podľa § 37 ods. 12 2. veta

citovaného zákona výberové konanie organizačne a administratívne zabezpečuje

ministerstvo. Z toho vyplýva, že výberová komisia nemá zo zákona o súdoch ani z vyhlášky

č. kompetencie výberové konanie zrušiť, odročiť, resp. presunúť na iný

termín a podobne. Naopak z ustanovenia § 36 ods. 5 1. veta zákona o súdoch vyplýva

povinnosť pre výberovú komisiu uskutočniť výberové konanie bez ohľadu na počet

uchádzačov. Výberová komisia má len možnosť nevybrať uchádzača podľa § 37 ods. 8

citovaného zákona, ak účastníci výberového konania nespĺňajú predpoklady podľa

ustanovenia § 37 ods. 4 zákona o súdoch, ale ak je len jeden kandidát, výberové konanie sa

uskutočniť musí. Iný gramatický, logický ani právny výklad nie je možný, lebo by sa minul

účelu výberového konania na funkciu predsedu súdu, a to zabezpečiť riadne a plynule výkon

súdnictva. Z praxe výberovej komisie ani praxe ministerstva spravodlivosti nie je známe, že

by sa výberové konanie neuskutočnilo z dôvodu akceptácie práceneschopnosti niektorého z

uchádzačov, navyše iný výklad by mohol viesť k absolútnemu znefunkčneniu výberových

konaní, ak by sa účastníci z dôvodu práceneschopnosti neustále ospravedlňovali z dôvodu

rôznych špekulačných záujmov.“

4. Nakoniec výberová komisia hlasovaním určila, že JUDr. Ľ. S. bol vo výberovom

konaní úspešný, ktorého ministerka spravodlivosti vymenovala do funkcie predsedu

Okresného súdu Galanta od 01. 04. 2012.

5. Zo zápisnice z výberového konania je zrejmé, že výberová komisia sťažovateľku

pre práceneschopnosť vylúčila z možností zúčastniť sa výberového konania, a tým porušila

jej základné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok

podľa článku 30 ods. 4 v spojení s článkom 12 ods. 2 SR. Výberová komisia

konštatovala medzerovitosť právnej úpravy, pretože zákon o súdoch nerieši prípad, kedy má

výberová komisia zrušiť, odročiť, resp. presunúť výberové konanie na iný termín.

6. Marginálnosť a medzerovitosť právnej úpravy nemožno pripisovať na ťarchu

sťažovateľkiných práv. Táto voľnosť výberovú komisiu nezbavila povinnosti zvoliť

objektívny a ústavne nespochybniteľný postu podľa článku 152 ods. 4 SR pri

výberovom konaní na predsedu súdu Okresného súdu Galanta. V právnom štáte je

nevyhnutné, aby výberová komisia zabezpečila objektívnosť svojho postupu smerujúceho

k ochrane alebo uplatňovaniu základného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu

na to, či tento postup prebieha v právne formalizovanom rámci, alebo iba v rámci faktickej

činnosti. Uplatňovanie a ochrana každého základného práva alebo slobody musí byť

v činnosti každého orgánu (a teda aj výberovej komisie) zabezpečená reálne a musí

prebiehať na nediskriminačnom základe tak, ako mu to ukladá SR.

V právnom štáte sa totiž nemožno spoliehať na náhodné a ad hoc vyriešenie

vytvorených nerovnakých možností pri uplatňovaní základného práva na prístup k volenej

alebo inej verejnej funkcii. Nerovnosť účastníkov konania vo výberovom konaní nemôže

mať pôvod v tom, že jeden z uchádzačov pre dočasnú pracovnú neschopnosť sa nemohol

zúčastniť výberového konania.»

Čo sa týka výberového konania, sťažovateľka namietala aj ďalšie skutočnosti,

a v tejto súvislosti v sťažnosti uviedla:

„Každé ústavné právo je založené na nediskriminačnom základe. O zaručení tohto

práva sa v danom prípade hovoriť nedá, pretože predseda výberovej komisie JUDr. A. J. je

dlhoročným priateľom JUDr. Ľ. S., ktorá skutočnosť je všeobecne známa odbornej

verejnosti. JUDr. A. J. a JUDr. Ľ. S. spolu v rovnakých termínoch sa zúčastňujú pobytov v

kúpeľných mestách v rámci rehabilitácií, radia sa v dôležitých veciach. Na základe tejto

skutočnosti sťažovateľka očakávala profesionálny prístup JUDr. A. J., ktorý sa vzhľadom

na pomer k JUDr. Ľ. S. mal dať vylúčiť z účasti na výberovom konaní. Podľa názoru

sťažovateľky tento osobný vzťah je totiž takej intenzity, ktorý je spôsobilý vyvolať

pochybnosti o jeho nezaujatosti.“

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada „vydať odklad vykonateľnosti

rozhodnutia ministerky spravodlivosti SR podľa ,

pretože nie je to v rozpore s verejným záujmom, nakoľko okresný súd by od 01. 04. 2012

viedla podpredsedníčka okresného súdu a okrem toho by sa predišlo vzniku nenapraviteľnej

ujmy faktickým výkonom funkcie predsedu okresného súdu vydaním rôznych rozhodnutí“.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„konaním výberovej komisie vo výberovom konaní na funkciu predsedu Okresného

súdu Galanta uskutočneného dňa 30. 01. 2012 a rozhodnutím ministerky spravodlivosti

o vymenovaní JUDr. Ľ. S. za predsedu súdu boli porušené základné práva JUDr. E. F. na

zákonný a spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 SR a na prístup k voleným a

iným verejným funkciám podľa článku 30 ods. 4 v spojení s článkom 12 ods. 2 a článkom 1

ods. 1 SR.

Rozhodnutie ministerky spravodlivosti SR o vymenovaní JUDr. Ľ. S. za predsedu

Okresného súdu Galanta dňom 01. 04. 2012 Ústavný súd SR zrušuje a prikazuje ministerke

spravodlivosti obnoviť stav vo voľbe kandidáta na funkciu predsedu Okresného súdu

Galanta a v zmysle § 37 ods. 5 Zákona o súdoch vyhlásiť nové výberové konanie.“

Sťažovateľka svoju sťažnosť doplnila podaním doručeným ústavnému súdu

12. marca 2012, v ktorom uviedla ďalšie skutočnosti týkajúce sa výberového konania:

«1. Sťažovateľka sa dňa 27. 1. 2012 ospravedlnila z neúčasti na výberovom konaní

z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti a už pri tomto ospravedlnení namietala

porušenie ktorým sa mení a dopĺňa

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony /ďalej len zákon/ s poukazom na

ust. § 27a ods. 1 písm. b/, v zmysle ktorého hodnotenie sudcu sa uskutočňuje v súvislosti

s výberovým konaním.

2. V zmysle § 27b ods. 1 písm. a/ zákona hodnotenie sudcu vykonáva predseda

grémia. Pri hodnotení sudcu sa vychádza zo stanovísk odvolacích senátov, prípadne

dovolacích senátov, z vyjadrenia predsedu súdu o činnosti hodnoteného sudcu

a zo stanoviska sudcovskej rady k dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky /§ 27c písm. b/, c/, f/

zákona/.

Podľa § 27e ods. 4 Zákona sudca je oprávnený žiadosť o doplnenie alebo spresnenie

hodnotenia v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak sudca nepožiada o jeho doplnenie alebo

spresnenie doplnenia v lehote podľa predchádzajúcej vety, je hodnotenie sudcu konečné.

3. V danom prípade predseda grémia sťažovateľke do uskutočnenia výberového

konania /30. 1. 2012/ nedoručil hodnotenie, to znamená, že sťažovateľke bolo odopreté

právo oboznámiť sa s hodnotením a prípadne žiadať o doplnenie alebo spresnenie

hodnotenia v lehote 15 dní od jeho doručenia. Okrem toho do výberového konania sa

prihlásil JUDr. Ľ. S., v ktorom prípade predseda grémia ho mal hodnotiť aj z vyjadrenia

predsedu súdu /§ 27c písm. c/ Zákona/, pričom do dňa uskutočnenia výberového konania

predseda grémia sťažovateľku ako predsedníčku súdu nevyzval na vyjadrenie, takže

hodnotenie sudcu JUDr. Ľ. S. nie je vyhotovené v súlade so zákonom.

4. Nakoniec sťažovateľka namietala aj obsadenie výberovej komisie konkrétne JUDr.

R. J. ako člena, ktorý bol zvolený sudcovskou radou pri Okresnom súde Galanta, z dôvodu,

že tento nebol zvolený v súlade so zákonom. Za kandidátov do výberovej komisie boli

navrhnutí JUDr. R. J., JUDr. M. S. a JUDr. M. H. JUDr. M. H. na zasadnutí sudcovskej

rady nevyjadril súhlas s kandidatúrou na člena do výberovej komisie z dôvodu, že

momentálne je na stáži na Krajskom súde v Trnave a preto jeho členstvo by bolo

neobjektívne. JUDr. R. J. a JUDr. M. S. s kandidatúrou súhlasili. Sudcovská rada, ktorá

zasadala dňa 8. 12. 2011 mala okrem iného v programe aj zvolenie člena do výberovej

komisie na funkciu predsedu Okresného súdu Galanta. Predsedníčka sudcovskej rady

JUDr. Ľ. B. dala hlasovať o návrhu, aby za člena do výberovej komisie na funkciu predsedu

Okresného súdu Galanta bol zvolený JUDr. R. J. Priebeh schvaľovania JUDr. R. J. za

člena do výberovej komisie nebol totožný s programom /zvolenie člena výberovej komisie

pričom členovia sudcovskej rady hlasovali za zvolenie JUDr. R. J. do výberovej komisie/,

pretože v danom prípade boli dvaja kandidáti a predsedníčka sudcovskej rady mala dať

osobitne hlasovať o každom kandidátovi na člena do výberovej komisie zvlášť, čo sa v

danom prípade nestalo.

5. Zo zápisnice z výberového konania na funkciu predsedu Okresného súdu Galanta

sa sťažovateľka dozvedela, že „pokiaľ boli zo strany JUDr. E. F. vznášané námietky voči

procesu hodnotenia týmito sa výberová komisia nezaoberala, vzhľadom na skutočnosť, že

JUDr. E. F. sa výberového konania nezúčastnila a jej hodnotenie výberová komisia

nezohľadňovala“. V tomto kontexte je zarážajúce a zo zápisnice nie je zrejmé, prečo sa

výberová komisia nezaoberala v súlade so zákonom s hodnotením JUDr. Ľ. S., ktoré je

nezákonné, pretože v hodnotení absentuje vyjadrenie predsedu súdu o činnosti hodnoteného

sudcu.

6. Na základe týchto skutočností je sťažovateľka toho názoru, že výberová komisia

nemala dňa 30. 1. 2012 umožniť uskutočnenie výberového konania a Ministerka

spravodlivosti SR na základe tejto skutočnosti mala postupovať v zmysle § 37 ods. 4 Zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlásiť nové

výberové konanie.»

Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti sťažovateľky vyžiadal

vyjadrenie ministerky, ktorá k sťažnosti uviedla:

«Vyjadrenie k formálnym náležitostiam ústavnej sťažnosti a jej doplnenia

Z ústavnej sťažnosti a jej doplnenia vyplýva, že porušovateľom

garantovaných práv je ministerka spravodlivosti SR, avšak ústavná sťažnosť smeruje proti

porušovaniu základného práva v spojení s SR a to konaním

výberovej komisie pri výberovom konaní na funkciu predsedu Okresného súdu Galanta

zo dňa 30. 01. 2012. Uvedenému nasvedčuje aj petit návrhu, kde sa poukazuje na

„porušovateľov“ základného práva. Z tohto pohľadu sa ústavná sťažnosť javí byť

zmätočná, nakoľko z nej nie je jednoznačne zrejmé, kto má byť porušovateľom základného

práva sťažovateľky.

Vyjadrenie k porušeniu či. 30 ods. 4 SR v súvislosti s námietkou uskutočnenia

výberového konania

Sťažovateľka namieta, že výberové konanie na predsedu Okresného súdu Galanta sa

dňa 30. 01. 2012 uskutočnilo napriek jej preukázanej práceneschopnosti a na základe jeho

výsledkov ministerka spravodlivosti vymenovala predsedu súdu. Ďalej poukazuje na možnú

zaujatosť jedného člena výberovej komisie k úspešnému uchádzačovi. Tieto skutkové

okolnosti mali podľa jej názoru viesť k porušeniu práva podľa čl. 30 ods. 4 v spojitosti

s a SR.

Z doplnenia sťažnosti vyplývajú aj ďalšie skutkové okolnosti, ktoré podľa

sťažovateľky odôvodňujú petit sťažnosti. Poukazuje na nesprávny postup pri hodnotení

uchádzačov podľa zákonnej úpravy hodnotenia sudcov a pri ustanovení jedného člena

výberovej komisie sudcovskou radou príslušného súdu. Z týchto skutočností odvodzuje

rovnaký záver ohľadom poníženia svojich ústavných práv ako v prípade pôvodnej sťažnosti.

Z hľadiska posudzovania porušenia čl. 30 ods. 4 v spojitosti s čl. 12 ods. 1 a čl. 1

ods. 1 SR, je potrebné vysporiadať sa primárne s otázkou „nepripustenia“ do

výberového konania. Všetky ostávajúce skutkové dôvody sťažnosti sa javia ako irelevantné,

nakoľko závisia od reálnej účasti sťažovateľky vo výberovom konaní.

Výberové konanie je zaužívaným a štandardným právnym inštitútom,

prostredníctvom ktorého sa obsadzuje určená funkcia (vo všeobecnosti pracovná pozícia).

Výberové konanie je vo svojej podstate súťažou, v tomto prípade súťažou uchádzačov

o určenú funkciu. Sleduje sa ním rovnaký cieľ ako verejnou súťažou - vybrať na základe

vopred určených kritérií jednu z viacerých možností; v prípade výberového konania

najlepšieho uchádzača, v prípade verejnej súťaže najlepšiu ponuku. Analyzujúc platný

právny poriadok možno konštatovať, že niet takej právnej úpravy, ktorá by výslovne riešila

neuskutočnenie výberového konania z dôvodu napr. práceneschopnosti alebo z dôvodu

náhody, ktorá sa prihodí uchádzačovi.

Právna úprava výberových konaní na funkciu predsedu súdu nerieši otázku neúčasti

uchádzača vo výberovom konaní z dôvodov objektívnej alebo subjektívnej povahy na strane

tohto uchádzača - rovnako ako ju nerieši žiadna iná právna úprava výberového konania na

obsadenie verejnej funkcie. Účasť sudcu vo výberovom konaní na funkciu predsedu súdu je

podľa platnej právnej úpravy na zodpovednosti tohto sudcu, pričom je namieste hovoriť

o objektívnej zodpovednosti na strane uchádzača, ktorá zahŕňa aj prípadnú pracovnú

neschopnosť, ktorá je dôvodom neúčasti vo výberovom konaní. Tento koncept je logický

a správny. V opačnom prípade sa vytvára možnosť zmariť účel výberového konania, ktorým

je v tomto prípade obsadenie funkcie predsedu súdu, a to bez ohľadu na to, či k tomu

uchádzačov vedú objektívne dôvody alebo rýdzo špekulatívne dôvody.

Zastávam názor, že podstata výberového konania vylučuje možnosť, aby toto bolo

negované práceneschopnosťou niektorého uchádzača (ad absurdum všetkých uchádzačov).

Uvedené platí pre každé výberové konanie bez ohľadu na to, či sa ho zúčastňuje jeden,

dvaja, prípadne niekoľko desiatok uchádzačov. Je nepochybné, že žiadna právna úprava

nezaväzuje ministerstvo spravodlivostí rešpektovať práceneschopnosť uchádzača, najmä

s poukazom na skutočnosť, že pri dočasnej pracovnej neschopnosti nie je možné presne

stanoviť možnosť ďalšieho postupu. Rešpektovaním práceneschopnosti jedného uchádzača

nie je možné vylúčiť prípadné znemožnenie obsadenia funkcie predsedu súdu na dlhšie

časové obdobie, čo by mohlo viesť až k destabilizácii jednotlivých súdov. V prípade

obsadzovania funkcie predsedu súdu je verejný záujem t. j. zabezpečenie obsadenia funkcie

predsedu súdu nad oprávnením jednotlivca vykonávať predmetnú funkciu, najmä

s poukazom na konečné rozhodnutie ministerky spravodlivosti t. j. prípadný úspech

vo výberovom konaní nie je zárukou vymenovania do funkcie predsedu súdu. V prípade, ak

je uchádzač úspešný vo výberovom konaní je ministerka spravodlivosti oprávnená alebo

vymenovať úspešného uchádzača alebo vyhlásiť nové výberové konanie. Ministerka

spravodlivosti je priamo zodpovedná za odborné a morálne schopnosti uchádzača

vykonávať funkciu predsedu súdu v súlade so zákonom a s dobrými mravmi, a aj preto

zákon o súdoch umožňuje ministerke nielen vymenovať úspešného uchádzača, ale aj

vyhlásiť nové výberové konanie t. j. nevymenovať uchádzača v prípade pochybností

riadneho výkonu funkcie predsedu súdu.

Vzhľadom na skutočnosť, že zákonná úprava nepripúšťa možnosť zmeny termínu

konania výberového konania z dôvodu práceneschopnosti uchádzača, pričom táto

skutočnosť je vopred známa každému uchádzačovi, ktorý sa prihlási do výberového

konania, postupom výberovej komisie nedošlo k porušeniu SR.

Vyjadrenie k porušeniu SR v súvislosti s ostatnými námietkami

Napriek skutočnosti, že ostatné sťažovateľkine námietky sa javia vo svetle

predchádzajúceho a vo vzťahu k porušeniu SR ako irelevantné, resp.

mohli by byť dôvodné výlučne v prípade, ak by sa sťažovateľka predmetného výberového

konania fakticky zúčastnila, uvádzam aj nasledovné.

Vo vzťahu k argumentácii, ktorou sťažovateľka poukazuje na možnú zaujatosť

jedného člena výberovej komisie z dôvodu jeho vzťahu k úspešnému uchádzačovi je

potrebné uviesť, že aj keby bolo preukázané to, čo tvrdí sťažovateľka, tak táto skutočnosť by

mohla (i keď nemusela), viesť k porušeniu práva podľa SR len za

predpokladu, že sťažovateľka by sa zúčastnila výberového konania.

K námietke sťažovateľky, ktorou poukazuje na to, že jej nebolo „doručené“

hodnotenie vykonané predsedom grémia Okresného súdu Galanta považujem za potrebné

uviesť, že tento tvrdený nedostatok v postupe hodnotiteľa nemôže za daných okolností

porušiť právo podľa SR. Sťažovateľka sa nezúčastnila výberového

konania, preto nebola výberovou komisiu ani hodnotená, rovnako neboli hodnotené

písomné podklady, z ktorých vychádza výberová komisia, kam patri aj hodnotenie sudcu. Je

taktiež dôležité poukázať na to, že hodnotenie sudcu nie je jediným podkladom pre

rozhodovanie výberovej komisie. Výberové konanie v tomto prípade pozostáva z ústneho

pohovoru s uchádzačom, pričom v rámci tohto pohovoru má uchádzač nepochybne možnosť

vyjadriť sa k svojmu hodnoteniu - túto možnosť má vždy, bez ohľadu na to, či bol alebo

nebol dodržaný postup podľa § 27e zákona. Preto, aj keby sa sťažovateľka zúčastnila

výberového konania, tak nemožno jednoznačne konštatovať, že nedodržanie postupu podľa

§ 27e zákona by mohlo viesť k porušeniu práva podľa čl. 30 ods. 4, keďže to či výberová

komisia vezme do úvahy hodnotenie sudcu, ktoré trpí vadami (obsahového alebo

procedurálneho charakteru) alebo nie, je na jej rozhodnutí, rovnako ako je na jej

rozhodnutí, či vezme do úvahy prípadne námietky uchádzača vznesené proti hodnoteniu

sudcu počas ústneho pohovoru, keďže túto možnosť má uchádzač vždy.

V súvislosti s námietkou, že sťažovateľka nebola ako vtedajšia predsedníčka súdu

vyzvaná na vyjadrenie sa podľa § 27c písm. c) zákona, čím bolo toto hodnotenie podľa jej

tvrdenia nezákonné je potrebné uviesť, že tento postup je v prípade výberových konaní na

funkciu predsedu súdu vylúčený. Podľa § 27f ods. 3 zákona „Ak je uchádzačom o funkciu

predsedu súdu predseda alebo podpredseda tohto súdu, vyjadrenie podľa § 27c písm. c)

zabezpečuje predseda grémia alebo predseda kolégia, ktorého je predseda alebo

podpredseda súdu členom.“. Podstata tohto ustanovenia smeruje k vyriešeniu prípadného

konfliktu záujmov, ak je uchádzačom o funkciu predsedu súdu „dosluhujúci“ predseda

súdu. Jedným z podkladov hodnotenia sudcu na účely výberového konania na funkciu

predsedu súdu je aj vyjadrenie predsedu súdu podľa § 27c písm. c). Účelom § 27f ods. 3 je

zamedziť situácii, kedy predseda súdu, ktorý sa znovu uchádza o funkciu predsedu súdu,

hodnotil svojich kolegov sudcov, ktorí sa taktiež uchádzajú o funkciu predsedu súdu. Tento

zákonný mechanizmus zabezpečuje rovnaký prístup uchádzačov k verejnej funkcii - prístup

k hodnoteniu uchádzačov, ktorý by umožňoval predsedovi súdu hodnotiť svojich „súperov“

by bol práve v priamom rozpore s požiadavkou na rovnaký prístup k verejnej funkcii podľa

SR. Z uvedeného dôvodu je námietka sťažovateľky irelevantná.

K problematike voľby člena výberovej komisie sudcovskou radou považujem za

potrebné uviesť že postup sudcovskej rady zodpovedá procedurálnym pravidlám a logike

hlasovania kolektívneho orgánu. Ak trojčlenná sudcovská rada, ktorá hlasovaním vyberá

člena výberovej komisie z dvoch kandidátov hlasuje o prvom kandidátovi v pomere hlasov

2:1 je zrejmé, že hlasovať o ďalšom návrhu je bezpredmetné. Ide o analogickú situáciu ako

v prípade druhá veta

Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého platí „Ak

prijatý pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh vylučuje ďalšie pozmeňujúce alebo doplňujúce

návrhy, už sa o nich nehlasuje.“. Nemožno sa stotožniť ani s konštatovaním sťažovateľky, že

sudcovská rada postupovala v rozpore s programom rokovania. Podľa návrhu programu

rokovania, ktorý je v súlade s § 45 ods. 11 zverejnený na webovom sídle ministerstva

spravodlivosti a vychádzajúc z bodu 1 zápisnice je zrejmé, že bodom programu bolo

„Zvolenie člena výberovej komisie - na funkciu predsedu Okresného súdu Galanta“.

Sudcovská rada v súlade s týmto bodom schváleného programu aj člena výberovej komisie

zvolila. Ďalej je potrebné poukázať na to, že sťažovateľka bola prítomná na rokovaní

sudcovskej rady a mala možnosť namietať postup pri hlasovaní sudcovskej rady (§ 45 ods. 8

prvá veta zákona o súdoch). Zo zápisnice z rokovania sudcovskej rady, ktorá je v súlade

s § 45 ods. 11 zverejnená na webovom sídle ministerstva spravodlivosti, nevyplýva, že by

sťažovateľka postup sudcovskej rady namietala. Rovnako ho nenamietal ani dotknutý

kandidát na člena výberovej komisie, o ktorom sa nehlasovalo. V kontexte uvedeného

pôsobí námietka sťažovateľky uvedená ako bod 4. doplnenia sťažnosti tendenčne a účelovo.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že postupom porušovateľky ako

aj výberovej komisie nebolo žiadnym spôsobom zasiahnuté do sťažovateľkinho práva na

pristúp k voleným a iným verejným funkciám podľa SR, a preto žiadam

Ústavný súd SR, aby sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.»

K uvedenému vyjadreniu ministerky právny zástupca sťažovateľky zaujal toto

stanovisko:

«1. K formálnym náležitostiam k sťažnosti

Pasívne legitimovaným je porušovateľ základného práva sťažovateľky vymedzeného

v petite sťažnosti a môže ním byť ten zodpovedný subjekt, ktorý svojou činnosťou, ktorá sa

vymyká z obvyklého konania výberových komisií zasiahol do princípu rovnosti účastníkov

výberového konania svojvoľným výkladom pri interpretácii a aplikácii dotknutých

ustanovení a potom ministerka spravodlivosti, ktorá nekriticky akceptovala výsledky takto

„zmanipulovaného výberového konania“ a rozhodla o menovaní kandidáta, ktorý vzišiel

z takto arbitrárneho konaného výberového konania.

Obidva zodpovedné subjekty sú svojbytnými orgánmi, ktoré sa v tej istej veci

zúčastnili výberového procesu a menovacieho konania a je len vecou ústavného súdu, či

uzná obidva subjekty za porušovateľa základných práv sťažovateľky. Je nepochopením

ministerky spravodlivosti posúdiť uvedené súvislosti a sťažovateľka verí, že ústavný súd

otázku pasívnej legitimácie vyrieši správne.

2. K porušeniu článku 30 ods. 4

a/ sťažovateľka sa domnieva, že nadraďovať verejný záujem fungovania Okresného

súdu cez obsadenie funkcie jeho predsedu nad oprávnenie sťažovateľky, zúčastniť sa

výberového konania vytvorením akejsi objektívnej zodpovednosti uchádzača je v časových

súvislostiach od 30. 1. 2012 do 31. 3. 2012 nepochopením namietaných základných práv

sťažovateľky, pretože destabilizácia Okresného súdu nehrozila. Nakoľko v uvedenom

časovom období sa mohli uskutočniť ešte viaceré výberové konania nakoniec, ktoré sa aj

uskutočnili. Túto skutočnosť si získala prostredníctvom webovej stránky ministerstva

spravodlivosti. V čase neexistencie predsedu súdu existuje zákonný mechanizmus upravený

v o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony /ďalej len zákon/ a to

§ 39 ods. 1 prvá veta v zmysle ktorého predsedu súdu v čase jeho neprítomnosti alebo keď

funkcia predsedu súdu nie je obsadená zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností

podpredseda súdu. Hovoriť o objektívnej zodpovednosti je výrazom svojvôle v zmysle „tak

chcem tak to bude“, a potom to aj tak odôvodnením. Je potrebné uviesť, že právna úprava

§ 37 ods. 4 Zákona ukladá ministrovi do 30 dní od skončenia výberového konania v prípade

nevymenovania predsedu súdu vyhlásiť spôsobom uvedeným v ods. 2 nové výberové konanie

tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho výberového

konania. Je pravdou, že právna úprava nerieši otázku neúčasti uchádzača vo výberovom

konaní napr. z dôvodu práceneschopnosti. Marginálnosť a medzerovitosť právnej úpravy

nemožno však pripisovať na ťarchu sťažovateľkiných práv. Nezúčastnenie sťažovateľky na

výberovom konaní z dôvodu pracovnej neschopnosti v žiadnom prípade nevytvorila možnosť

zmariť účel výberového konania, pretože zákon ukladá ministrovi spravodlivosti možnosť

v prípade nevymenovania predsedu súdu vyhlásiť nové výberové konanie. Z tohto pohľadu

nie je možné porovnávať výberové konanie na obsadenie funkcie predsedu súdu

s výberovým konaním na obsadenie verejnej funkcie. Prijmúc stanovisko porušovateľky

o objektívnej zodpovednosti na strane uchádzača, ktorá zahŕňa aj prípadnú pracovnú

neschopnosť by bolo v zrejmom rozpore s ustanovením § 37 ods. 4 zákona, pretože v takom

prípade úspešným uchádzačom by bol ten, komu sa na výberové konanie podarilo dostaviť

ale aj účelom výberového konania, ktorého je overiť predpoklady a schopnosti uchádzača

a zabezpečiť riadny výkon súdnictva a správy súdu. V danom prípade účel výberového

konania by bol zmarený v prípade jedného zúčastneného uchádzača, kde sa nedá hovoriť

o súťaži tak ako to má na mysli porušovateľka, pretože súťažiť nemôže jeden uchádzač sám

so sebou v prípade, ak sa do výberového konania prihlásili dvaja uchádzači.

Sťažovateľke neúčasťou vo výberovom konaní nešlo o špekulatívne dôvody, ale

o objektívne náhle ochorenie /akútna pankreatitída/ z ktorého dôvodu bola dňa 26. 1. 2012

hospitalizovaná v nemocnici v D. s tým, že potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti

zaslala porušovateľke s uvedením, že na účasti vo výberovom konaní trvá a akonáhle bude

práceschopná túto skutočnosť ministerstvu spravodlivosti oznámi. Sťažovateľka dokonca v

predmetný deň telefonovala s pracovníčkou ministerstva spravodlivosti Mgr. A. H.,

riaditeľkou odboru rozvoja rezervných ľudských zdrojov, ktorej osobne povedala, že

pravdepodobná práceneschopnosť bude trvať jeden mesiac. V prípade že by sa výberové

konanie uskutočnilo skôr, výberového konania sa zúčastní. Porušovateľka by mohla hovoriť

o špekulatívnych dôvodoch v prípade nedostavenia sa sťažovateľky na eventuálnom druhom

výberovom konaní.

V zmysle ktorým sa mení a dopĺňa

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony § 27a ods. 1 písm. b/ hodnotenie

sudcu sa uskutočňuje v súvislosti s výberovým konaním. Sudca je oprávnený žiadať

o doplnenie alebo spresnenie hodnotenia v lehote 15 dní od jeho doručenia /§ 27e ods. 4/.

Predseda grémia sťažovateľke do uskutočnenia výberového konania nedoručil hodnotenie.

Sťažovateľka vo svojom vyjadrení uznala, že výberová komisia vychádza pri svojom

hodnotení aj z hodnotenia sudcu. Sťažovateľka v tomto smere namieta postup výberovej

komisie, ktorá pre neúplný hodnotiaci proces podľa jej názoru nemala výberové konanie

vôbec uskutočniť v predmetný deň.

b/ Je pravdou, že ministerka spravodlivosti je zodpovedná za výber odborne, morálne

a ľudsky zdatného kandidáta na výkon funkcie predsedu okresného súdu avšak v danom

prípade sa vôbec tak nestalo, pretože vybrala kandidáta voči ktorému sa vedie disciplinárne

/trestné/ konanie za falšovanie verejnej listiny a to zápisnice o pojednávaní hoci v inom

prípade u bývalého predsedu okresného súdu JUDr. C. už len sama osebe skutočnosť, že sa

voči nemu viedlo trestné konanie, ktoré neskončilo odsúdením ale zastavením trestného

stíhania, pretože skutok sa nestal /viď odvolávací dekrét, ktorý pripájam/ stačilo pre

odvolanie menovaného z funkcie predsedu okresného súdu. V tomto kontexte sťažovateľka

dáva do pozornosti závery benátskej komisie, ktorá odporúča, že požiadavky na znalosti,

schopnosti a etické štandardy by mali byť u predsedov súdov uplatňované ešte vo vyššej

miere, keďže ich povinnosťou je dohliadať na dodržiavanie etického kódexu a povinnosti

ustanovených právnymi predpismi. U predsedov súdov nemôže byť ani tieň podozrenia

alebo pochybnosti z nedodržiavania zákona etického kódexu alebo z páchania trestnej

činnosti.

c/ Zaujatosť jedného člena výberovej komisie sa nemôže posudzovať izolovane len

voči sťažovateľke, ale objektívne aj voči druhému uchádzačovi - JUDr. Ľ. S., ku ktorému

mal tento člen nadštandardne pozitívne vzťahy. Neúčasť sťažovateľky na výberovom konaní

bola z tohto pohľadu bezvýznamná.

d/ Nakoniec aj postup Sudcovskej rady pri Okresnom súde Galanta pri výbere

kandidáta za člena do výberovej komisie bol tendenčný a účelový.

3. Sťažovateľka zotrváva na stanovisku, že vo vzťahu k jej osobe došlo k úmyselnému

porušeniu demokratických zásad a princípov posudzovaní pravidiel pri uchádzaní sa

o funkciu predsedníčky okresného súdu, účelovým a tendenčným konaním pasívne

legitimovaným subjektov, svojvoľnou či zjavne nespravodlivou interpretáciu a aplikáciou

dotknutých zákonných ustanovení, z ktorého dôvodu sťažovateľka je oprávnená sa

dovolávať základných práv podľa článku 30 ods. 4 a / MPOPP, či

článku 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a článku 21 Všeobecnej deklarácie

ľudských práv na rovnané podmienky prístupu k verejnej funkcie a teda dovolávať sa aj

toho, aby nebola na tomto ústavnom práve diskriminovaná tak ako sa to v danej veci udialo.

Z týchto dôvodov sťažovateľka navrhuje, aby sa jej ústavnej sťažnosti meritórne

vyhovelo.

Súčasne žiadame, aby porušovateľka základného práva bola zaviazaná zaplatiť

sťažovateľke z titulu trov konania sumu 404,37 € /3 úkony právnej pomoci po 127,16 € + 3

x 7,63 režijný paušál = 404,37 €/ do rúk advokáta JUDr. J. F. v lehote dvoch mesiacov.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom všeobecné aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa až vrátane okolností, ktoré by mohli

byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným

postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú

možnosť reálne nepripúšťajú (napr. , , ,

).

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že sťažnosť sťažovateľky z hľadiska označenia

namietaného porušenia jej základných práv nie je formulovaná jednoznačne. Právny

zástupca sťažovateľky vo vyjadrení z 26. júna 2012 namieta aj porušenie práv podľa čl. 25

písm. c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 21 Všeobecnej

deklarácie ľudských práv a čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, ktoré sa však

nepremietlo do petitu, o ktorom by mal ústavný súd rozhodovať. Vzhľadom na viazanosť

petitom ústavný súd považoval namietané porušenie týchto práv len za súčasť argumentácie

sťažovateľky. Pokiaľ ide o právny názor právneho zástupcu sťažovateľky uvedený taktiež

v jeho vyjadrení z 26. júna 2012, že „nie je možné porovnávať výberové konanie na

obsadenie predsedu súdu s výberovým konaním na obsadenie verejnej funkcie“, ústavný súd

konštatuje, že ak by si tento právny názor osvojil, potom by časť sťažnosti týkajúca sa

namietaného porušenia základného práva sťažovateľky garantovaného v

bola z hľadiska jej preskúmania bez právneho významu.

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej

republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,

politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo

etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov

poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Ústavný súd v súlade s posúdil sťažnosť

sťažovateľky v rozsahu vymedzenom v návrhu na rozhodnutie (petite) a preskúmal

namietané porušenie základných práv sťažovateľky podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1

v spojení s a

1. rozhodnutím ministerky a

2. postupom výberovej komisie.

1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky rozhodnutím

ministerky

Sťažovateľka v prvom rade žiada, aby ústavný súd rozhodol o porušení jej

základných práv podľa a v spojení s a porušení

rozhodnutím ministerky.

Podstata argumentácie sťažovateľky v tejto časti sťažnosti je založená na námietke,

že výberové konanie na funkciu predsedu okresného súdu sa uskutočnilo napriek tomu, že

sťažovateľka sa ako jedna z dvoch uchádzačov na túto funkciu výberového konania

nezúčastnila z dôvodu svojej práceneschopnosti, pričom svoju neúčasť ospravedlnila

a svoju práceneschopnosť riadne preukázala s tým, že uviedla, že akonáhle bude

práceschopná sa na výberovom konaní zúčastní. Ministerka napriek uvedenému toto

oznámenie sťažovateľky „nerešpektovala“ (neuznala) a po uskutočnení výberového konania

v určenom termíne za predsedu okresného súdu vymenovala uchádzača, ktorý sa na

výberovom konaní zúčastnil.

Medzi volené a iné verejné funkcie, ku ktorým majú občania prístup za rovnakých

podmienok podľa , patrí aj funkcia predsedu okresného súdu. Obsahom

základného práva podľa je prístup k takejto funkcii a možnosť

nediskriminačného uchádzania sa o takúto funkciu. Článok 30 ods. 4 nezaručuje

právo stať sa predsedom okresného súdu, právo túto verejnú funkciu dostať, ale iba právo

na prístup k nej, t. j. právo uchádzať sa o túto verejnú funkciu za rovnakých podmienok, aké

majú vytvorené iní uchádzači.

Esenciálnym predpokladom uplatnenia základného práva podľa čl. 30 ods. 4

v spojení s na prístup k verejnej funkcii za rovnakých podmienok je

vznik možnosti obsadiť túto verejnú funkciu, t. j. v danom prípade existencia „voľného

miesta“ funkcie predsedu okresného súdu v spojení s vyhlásením výberového konania na

túto funkciu. Až proces prihlasovania sa do takého konania a uchádzania sa o také miesto

možno považovať za relevantný z hľadiska uplatňovania základného práva uchádzača o také

miesto na prístup k verejnej funkcii za rovnakých podmienok. Až od tohto okamihu možno

uvažovať aj o možnosti porušenia tohto základného práva rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci.

Vo všeobecnosti platí a z ústavnoprávneho hľadiska je akceptovateľné, že prístup

k verejnej funkcii vo verejnom sektore sa realizuje po etapách, spravidla formou

výberového konania, ktorého výsledok sa dosiahne postupným rozhodovaním

a vylučovaním jednotlivých uchádzačov o verejnú funkciu v súlade s príslušnou právnou

úpravou. Výberové konanie nie je ničím výnimočným v systéme obsadzovania verejných

funkcií v orgánoch verejnej moci (najmä štátnych orgánov), pričom pravidlá realizácie

výberových konaní ustanovujú osobitné právne predpisy.

Výberové konania pre obsadenie verejných funkcií majú vo všeobecnosti spoločné

to, že

- sú verejne vyhlasované tak, že okrem určenia termínu uskutočnenia výberového

konania sa zverejňujú aj podmienky, ktoré musí uchádzač na príslušnú verejnú funkciu

spĺňať,

- sú určené pre individuálne neurčitý okruh potenciálnych uchádzačov,

- predpokladom účasti na výberovom konaní je splnenie predpokladov a požiadaviek

uchádzačov ustanovených v príslušnom právnom predpise,

- uchádzači sa musia nielen prihlásiť, ale aj výberového konania v určenom termíne

zúčastniť (prípadná neúčasť uchádzača na verejnú funkciu na výberovom konaní sa

v príslušných právnych predpisoch upravujúcich výberové konanie nerieši, t. j.

neustanovuje sa povinnosť uskutočnenia „náhradného“ alebo „doplňujúceho“ výberového

konania pre tých uchádzačov, ktorí sa síce do výberového konania prihlásili, zákonom

ustanovené predpoklady a ďalšie požiadavky na výkon verejnej funkcie splnili, avšak sa

výberového konania nezúčastnili).

Výberové konanie na funkciu predsedu okresného súdu upravuje

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“).

Podľa predsedu súdu okrem predsedu najvyššieho súdu

vymenúva zo sudcov na základe výsledkov výberového konania minister spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) na tri roky. Tá istá osoba môže byť vymenovaná

za predsedu súdu najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.

Podľa výberové konanie na funkciu predsedu

súdu podľa § 36 (ďalej len „výberové konanie“) vyhlasuje minister.

Podľa výberové konanie sa vyhlasuje verejne na

webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),

v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou alebo aj v iných verejnosti všeobecne

prístupných prostriedkoch komunikácie a oznámením na všetky súdy v Slovenskej

republike. Na základe oznámenia ministerstva sú predsedovia súdov povinní informovať

o výberovom konaní všetkých sudcov. Minister vyhlási výberové konanie najneskôr a) 90

dní pred uplynutím funkčného obdobia predsedu súdu, b) do 30 dní odo dňa zániku funkcie

predsedu súdu z dôvodov podľa § 38 ods. 1.

Podľa uchádzať sa o funkciu predsedu súdu

môže ktorýkoľvek sudca súdu toho istého stupňa alebo súdu vyššieho stupňa (ďalej len

„uchádzač“).

Podľa účelom výberového konania je overiť

predpoklady a schopnosti zabezpečiť riadny výkon súdnictva a správu súdu podľa tohto

a podľa osobitných zákonov a určiť konečné poradie úspešných uchádzačov. Výberové

konanie sa vykonáva formou pohovoru s uchádzačom. Ak minister do 30 dní od skončenia

výberového konania nevymenuje predsedu súdu, vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2

nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia

predchádzajúceho výberového konania.

Podľa ak úspešný uchádzač po oznámení

výsledkov výberového konania ešte pred vymenovaním do funkcie predsedu súdu odmietne

vymenovanie do funkcie predsedu súdu, minister môže vymenovať do funkcie predsedu

súdu niektorého zo zostávajúcich úspešných uchádzačov alebo vyhlási spôsobom uvedeným

v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia

predchádzajúceho výberového konania.

Podľa ministerstvo zverejní na svojom

webovom sídle aspoň 30 dní pred výberovým konaním všetky žiadosti o zaradenie do

výberového konania, profesijné životopisy uchádzačov a ich motivačné listy. Do 20 dní od

zverejnenia žiadostí podľa prvej vety môže každý vzniesť odôvodnené výhrady voči

uchádzačom; ministerstvo ich spolu so žiadosťami predloží výberovej komisii. Ministerstvo

na svojom webovom sídle ďalej zverejní termín a miesto výberového konania a zoznam

členov výberovej komisie, a to aspoň 15 dní pred jeho konaním.

Podľa výberové konanie je verejné, okrem

hlasovania výberovej komisie. Výberové konanie administratívne a organizačne

zabezpečuje ministerstvo. Ministerstvo je povinné vytvoriť podmienky pre účasť verejnosti

na výberovom konaní. Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o zasadnutie väčší záujem,

je ministerstvo povinné uskutočniť výberové konanie vo vhodnej miestnosti s prihliadnutím

na rozsah predpokladaného záujmu i možnosti.

Úlohou ústavného súdu bolo posúdiť, či vzhľadom na ospravedlnenie neúčasti

sťažovateľky na výberovom konaní, ktorá vo svojom ospravedlnení z 27. januára 2012

adresovanom ministerke výslovne uviedla, že „v každom prípade však trvám na účasti na

výberovom konaní na obsadenie funkcie predsedu súdu Okresného súdu Galanta“,

a vzhľadom na to, že do výberového konania sa okrem sťažovateľky prihlásil len jeden

ďalší kandidát a že toto sa napriek uvedenému uskutočnilo v nariadenom termíne

30. januára 2012, mohlo dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46

ods. 1 v spojení s a s .

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že platná právna úprava nezaväzuje ministra

zmeniť (zrušiť) termín výberového konania na predsedu súdu z dôvodu preukázanej

práceneschopnosti niektorého z riadne prihlásených uchádzačov o túto verejnú funkciu, a to

ani z iného zákonom ustanoveného dôvodu. Zároveň však konštatuje, že ministrovi nič

nebráni v tom, aby termín už vyhláseného výberového konania zrušil alebo zmenil, ak na to

existujú relevantné dôvody. K zmene alebo zrušeniu termínu už vyhláseného výberového

konania môže dôjsť napr. vtedy, ak sa do výberového konania nikto neprihlási, alebo sa do

výberového konania prihlásia uchádzači, ktorí zjavne nespĺňajú zákonom ustanovené

podmienky na vymenovanie do tejto funkcie (napr. z dôvodu uvedeného v § 36 zákona

č. alebo z dôvodu, že uchádzači nepredložili ani po predchádzajúcej výzve

ministerstva požadované doklady v zmysle príslušných právnych predpisov, a pod.).

Podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy (je legitímne) aj zrušenie či zmena

termínu výberového konania z dôvodu dočasnej práceneschopnosti niektorého či všetkých

uchádzačov o funkciu predsedu súdu, ktorá sa má v dotknutom výberovom konaní obsadiť.

Z hľadiska argumentácie sťažovateľky je ale potrebné zaujať stanovisko k tomu, či dočasná

práceneschopnosť niektorého z riadne prihlásených uchádzačov zakladá z hľadiska

rešpektovania základných práv podľa a aj povinnosť

ministerky (ministerstva) rešpektovať žiadosť uchádzača o zmenu či zrušenie termínu

výberového konania, ako to v podstate tvrdí sťažovateľka.

Ústavný súd pripúšťa, že v okolnostiach posudzovanej veci ide o konflikt medzi

verejným záujmom spočívajúcim v potrebe obsadiť čo najskôr (v primeranom čase) funkciu

predsedu príslušného všeobecného súdu a zabezpečením ochrany základného práva na

prístup k verejnej funkcii (v danom prípade predsedu okresného súdu) za rovnakých

podmienok garantovaného a . Tento konflikt je obdobne ako

konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (porovnaj napr. nález vo veci

) potrebné riešiť na základe zásady spravodlivej rovnováhy.

S požiadavkou zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi verejným záujmom obsadiť

čo najskôr funkciu predsedu súdu a základným právom uchádzačov na prístup k tejto

verejnej funkcii za rovnakých podmienok nepochybne úzko súvisí aj požiadavka uvážlivého

a transparentného uplatňovania oprávnenia ministra zrušiť, resp. zmeniť (časovo posunúť)

termín uskutočnenia už vyhláseného výberového konania, ktorého prípadné využitie ide

nepochybne na úkor verejného záujmu obsadiť čo najskôr funkciu predsedu súdu.

Sťažovateľka k sťažnosti ako dôkaz predkladá zápisnicu z výberového konania na

funkciu predsedu okresného súdu z 30. januára 2012 podpísanú všetkými štyrmi členmi

výberovej komisie, ktorí sa na výberovom konaní aj osobne zúčastnili, v ktorej sa uvádza:

„Výberová komisia v tomto smere poukazuje na 37 ods. 1 zákona o súdoch výberové

konanie na funkciu predsedu súdu vyhlasuje minister a podľa § 37 ods. 12 druhá veta

citovaného zákona výberové konanie administratívne a organizačne zabezpečuje

ministerstvo. Z toho vyplýva, že výberová komisia nemá zo zákona o súdoch ani z vyhlášky

č. kompetencie výberové konanie zrušiť, odročiť resp. presunúť na iný termín

a pod.

Naopak z ustanovenia § 37 ods. 5 prvá veta zákona o súdoch vyplýva povinnosť pre

výberovú komisiu uskutočniť výberové konanie bez ohľadu na počet uchádzačov. Výberová

komisia má len možnosť nevybrať uchádzača podľa ustanovenia § 37 ods. 8 citovaného

zákona, ak účastníci výberového konania nespĺňajú predpoklady podľa ustanovenia § 37

ods. 4 zákona o súdoch, ale ak je len jeden kandidát výberové konanie sa uskutočniť musí.

Iný gramatický, logický, ani právny výklad nie je možný, lebo by sa minul účelu

výberového konania na funkciu predsedu súdu, a to zabezpečiť riadne a plynule výkon

súdnictva. Z praxe výberovej komisie, ani praxe ministerstva spravodlivosti nie je známe, že

by sa výberové konanie neuskutočnilo z dôvodu akceptácie práceneschopnosti niektorého

z uchádzačov, navyše iný výklad by mohol viesť k absolútnemu znefunkčneniu výberových

konaní, ak by sa účastníci z dôvodu práceneschopnosti neustále ospravedlňovali, z dôvodu

rôznych špekulačných záujmov.

V konečnom dôsledku výberová komisia prišla k záveru, že konečné vymenovanie

prípadného úspešného uchádzača je v rukách ministerky spravodlivosti, ktorá podľa

ustanovenia § 37 ods. 4, tretia veta, citovaného zákona nemusí v lehote do 30 dní od

skončenia výberového konania úspešného kandidáta vymenovať a môže vyhlásiť nové

výberové konanie. Tu zákon umožňuje ministrovi zohľadniť všetky okolnosti a špecifiká

konkrétneho výberového konania, vrátane práceneschopnosti niektorého z uchádzačov.

Pokiaľ boli zo strany JUDr. E. F. vznášané námietky voči procesu hodnotenia, týmito

sa výberová komisia nezaoberala, vzhľadom na skutočnosť, že JUDr. E. F. sa výberového

konania nezúčastnila a jej hodnotenie výberová komisia nezohľadňovala.

Následne výberová komisia, po vyhodnotení predložených dokladov skonštatovala, že

JUDr. Ľ. S. spĺňa podmienky pre účasť vo výberovom konaní.“

Aj keď sťažovateľka vo svojom vyjadrení tvrdí, že v prípade jej neúčasti na

výberovom konaní nešlo o neúčasť zo špekulatívnych dôvodov, podľa názoru ústavného

súdu vo všeobecnosti nemožno vylúčiť účelové správanie uchádzačov o funkciu predsedu

súdu smerujúce k znefunkčneniu už vyhláseného výberového konania, a to aj

zo špekulačných dôvodov [nepochybne k takýmto dôvodom (žiaľ) možno zaradiť napr. aj

predpokladanú zmenu v osobe ministra (napr. v súvislosti s blížiacimi sa parlamentnými

voľbami a na ne nadväzujúcim kreovaním novej vlády), ktorý v konečnom dôsledku

rozhoduje o vymenovaní úspešného uchádzača do funkcie predsedu súdu, alebo tiež s tým

súvisiace zmeny v databáze kandidátov na členov výberových konaní a pod.], ktoré

v konečnom dôsledku môže viesť aj k dlhodobému neobsadeniu funkcie predsedu

príslušného súdu. Zároveň treba poznamenať, že ak by ministerstvo v konkrétnom

(jednotlivom) prípade pristúpilo k zrušeniu či zmene termínu už vyhláseného výberového

konania z dôvodu dočasnej práceneschopnosti niektorého z uchádzačov na funkciu predsedu

súdu, muselo by v záujme transparentnosti svojho postupu, ktorá vylučuje svojvôľu,

rovnako postupovať v každom ďalšom prípade. Takýto postup by v konečnom dôsledku

viedol (mohol viesť) k narušeniu spravodlivej rovnováhy medzi verejným záujmom obsadiť

čo najskôr funkciu predsedu súdu a garantovaným právom na prístup k tejto funkcii

za rovnakých podmienok, a to celkom zjavne na úkor legitímneho verejného záujmu

obsadiť v primeranom čase uvoľnenú funkciu predsedu súdu, pričom presadzovanie tohto

verejného záujmu patrí nepochybne k dôležitým úlohám ministerstva a ministra.

Na základe uvedeného ústavný súd považuje doterajšiu prax ministerstva, v zmysle

ktorej sa dočasná práceneschopnosť niektorého z uchádzačov na funkciu predsedu súdu

nepovažuje za dôvod na zrušenie, resp. zmenu termínu už vyhláseného výberového konania,

z ústavného hľadiska za akceptovateľnú. Ústavný súd preto zastáva názor, že

ak v posudzovanom prípade ministerka nezrušila a ani nezmenila termín vyhláseného

výberového konania na funkciu predsedu okresného súdu napriek ospravedlneniu neúčasti

sťažovateľky na ňom a jej oznámení, že sa na tomto výberovom konaní chce zúčastniť, čím

ju de facto „nepripustila“ do tohto výberového konania, tak takýto jej postup nezakladá

dôvod na vyslovenie porušenia jej základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1

v spojení s a porušenia .

Bez potreby bližšie sa zaoberať a hodnotiť úvahy ministerky o objektívnej

zodpovednosti uchádzača na funkciu týkajúcu sa jeho osobnej účasti na výberovom konaní

obsiahnuté v jej vyjadrení k sťažnosti ústavný súd nad rámec už uvedeného poznamenáva,

že v prípade, ak by sa ústavný súd stotožnil s právnym názorom sťažovateľky, podľa

ktorého riadne preukázaná dočasná práceneschopnosť uchádzača o funkciu predsedu súdu

zakladá z hľadiska rešpektovania základných práv podľa a

právny nárok na zrušenie, resp. zmenu termínu výberového konania, tak by tento právny

názor bolo potrebné z hľadiska rešpektovania princípu právnej istoty vyvoditeľného z čl. 1

ods. 1 primerane vzťahovať aj na všetky ďalšie postupy príslušných orgánov verejnej

moci pri obsadzovaní všetkých ďalších verejných funkcií, čo by podľa názoru ústavného

súdu mohlo viesť v konečnom dôsledku k neprimeranému zásahu do verejného záujmu

zabezpečiť v primeranom čase obsadenie týchto verejných funkcií, a tým aj k závažnému

zásahu do riadneho fungovania verejnej moci.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že medzi rozhodnutím

ministerky a obsahom základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12

ods. 2 a nie je taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala po

prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie možnosť vysloviť ich porušenie, a preto

ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa

.

2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky postupom

výberovej komisie a ministerky z dôvodu nepreskúmania námietky sťažovateľky

o zaujatosti člena výberovej komisie

Sťažovateľka namieta porušenie označených základných práv aj z toho dôvodu, že

podľa jej názoru výberová komisia porušila zákon tým, že jej nebolo doručené jej

hodnotenie ako sudkyne vypracované v súlade

Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a nebolo jej umožnené v súlade s

ods. 4 sa s týmto hodnotením oboznámiť, prípadne žiadať o jeho

doplnenie alebo spresnenie do 15 dní od jeho doručenia. Namieta aj obsadenie výberovej

komisie z toho dôvodu, že jeden z jej členov nebol podľa jej názoru zvolený sudcovskou

radou pri okresnom súde v súlade so zákonom.

Práva, postavenie a úlohy (oprávnenia) výberovej komisie upravuje zákon

č.

Podľa výberové konanie uskutočňuje päťčlenná

výberová komisia. Členov výberovej komisie vymenuje minister z databázy kandidátov na

členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen

bol z kandidátov zvolených súdnou radou a traja členovia z kandidátov vymenovaných

ministrom. Jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť ministra sudcovská rada súdu,

na ktorom sa funkcia predsedu obsadzuje. Na účely vytvorenia databázy kandidátov na

členov výberovej komisie súdna rada volí aspoň dvoch kandidátov a minister vymenúva

aspoň šiestich kandidátov; databáza sa zverejňuje na webovom sídle súdnej rady

a ministerstva.

Podľa za kandidáta na člena výberovej komisie

možno zvoliť alebo vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady na

nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie, ktorá je spôsobilá posúdiť uchádzača

podľa odseku 4 a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo

vykonáva právnické povolanie; to platí aj pre voľbu člena výberovej komisie voleného

sudcovskou radou.

Podľa členovia výberovej komisie volia

spomedzi seba predsedu výberovej komisie. Výberová komisia je uznášaniaschopná, ak sa

na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia. Jej rozhodnutie je platné, ak zaň hlasovala

nadpolovičná väčšina všetkých jej členov.

Podľa ak výberová komisia na základe

výsledkov výberového konania nevyberie uchádzača na funkciu predsedu súdu, pretože

žiaden uchádzač nespĺňa predpoklady podľa odseku 4, minister vyhlási spôsobom

uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa

skončenia predchádzajúceho neúspešného výberového konania.

Podľa výberová komisia môže požadovať

vyjadrenie od dotknutých osôb, ktorých sa týka vznesená výhrada.

Podľa uchádzač je povinný spolu so žiadosťou

o zaradenie do výberového konania predložiť písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam

jemu blízkych osôb, ktoré sú členmi výberovej komisie, a to v rozsahu meno a priezvisko.

Vyhlásenie sa zverejní spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania.

Podľa predseda výberovej komisie je povinný

zabezpečiť zverejnenie zápisnice o priebehu výberového konania na webovom sídle

ministerstva do 24 hodín od ukončenia výberového konania.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že výberová komisia nemá oprávnenie riešiť

absenciu prihlásených uchádzačov na výberovom konaní a jej dôsledky.

Pokiaľ ide o obsadenie výberovej komisie členov nominovaným sudcovskou radou

okresného súdu, zo zápisnice sudcovskej rady, do príslušnosti ktorej patrí ustanovenie

výberovej komisie na funkciu predsedu okresného súdu, ktorá sa konala 8. decembra 2011

(a je súčasťou spisovej dokumentácie priloženej k sťažnosti), vyplýva, že jedným z bodov

programu bolo zvolenie člena do výberovej komisie na funkciu predsedu okresného súdu.

Zo zápisnice ďalej vyplýva, že na rokovaní sudcovskej rady okresného súdu sa v súlade

s zúčastnila aj sťažovateľka z titulu svojej funkcie

(predsedníčky okresného súdu). Zo zápisnice zo zasadnutia sudcovskej rady týkajúcej sa

bodu programu zvolenia člena do výberovej komisie na funkciu predsedu okresného súdu

vyplýva postup, akým bol za člena do tejto výberovej komisie zvolený sťažovateľkou

namietaný člen výberovej komisie, pričom v zápisnici nie je uvedené, že sťažovateľka

napriek prítomnosti na zasadnutí sudcovskej rady okresného súdu svoju námietku vo vzťahu

k zvolenému členovi do výberovej komisie uplatnila a ani zvolený člen do výberovej

komisie neoznámil skutočnosti, ktoré by preukazovali jeho zaujatosť vo vzťahu

k prihláseným uchádzačom do výberového konania na funkciu predsedu okresného súdu.

Ak by aj ústavný súd meritórne posudzoval túto časť sťažnosti uchádzačky, musel by túto

skutočnosť zobrať do úvahy a z ústavnoprávneho hľadiska ju vyhodnotiť.

Vo vzťahu k sťažovateľkou namietanému hodnoteniu prihlásených sudcov, ktoré

podľa nej nebolo v súlade s (aj keď vzhľadom na

absenciu sťažovateľky vo výberovom konaní je táto jej námietka z ústavnoprávneho

hľadiska bezpredmetná), ústavný súd uvádza, že hodnotenie na funkciu predsedu okresného

súdu sa zabezpečuje podľa , podľa ktorého ak je

uchádzačom o funkciu predsedu súdu predseda alebo podpredseda tohto súdu, vyjadrenie

podľa § 27c písm. c) zabezpečuje predseda grémia alebo predseda kolégia, ktorého je

predseda alebo podpredseda súdu členom.

Bez ohľadu na už uvedené ústavný súd zastáva názor, že všetkým ďalším námietkam

sťažovateľky by z hľadiska ňou namietaného porušenia jej základných práv bolo možné

priznať právnu relevanciu len v prípade, ak by sa na výberovom konaní na funkciu predsedu

okresného súdu aj reálne zúčastnila. Vzhľadom na to, že sa sťažovateľka na výberovom

konaní nezúčastnila, pričom namieta postup výberovej komisie v súvislosti s výberovým

konaním, ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti pre nedostatok príčinnej súvislosti

medzi sťažovateľkou namietaným porušením jej základných práv a postupom výberovej

komisie z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2012