Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 427/2012
PDF · 388.15 KB
No categories available
IV. ÚS 427/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. E. F., G., zastúpenej advokátom JUDr. J. F., G., vo
veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 v spojení
s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky postupom výberovej komisie vo výberovom konaní na funkciu predsedu
Okresného súdu Galanta uskutočnenom 30. januára 2012 a rozhodnutím ministerky
spravodlivosti Slovenskej republiky z 28. februára 2012, ktorým vymenovala JUDr. Ľ. S. do
funkcie predsedu Okresného súdu Galanta, a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. E. F. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2012
doručená sťažnosť JUDr. E. F., G. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr.
J. F., G., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods.
1 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenia čl. 1
ods. 1 ústavy postupom výberovej komisie vo výberovom konaní na funkciu predsedu
Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) uskutočnenom 30. januára 2012 a
rozhodnutím ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka“) z 28.
februára 2012, ktorým vymenovala JUDr. Ľ. S. do funkcie predsedu okresného súdu (ďalej
len „rozhodnutie ministerky“).
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza:
«1. Ministerka spravodlivosti SR vyhlásila v zmysle § 27 Zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o súdoch“) výberové konanie na funkciu predsedu Okresného súdu Galanta.
Výberové konanie bolo vyhlásené na deň 30. 01. 2012.
2. Po dôkladnom zvážení sťažovateľka si dňa 13. 12. 2011 podala žiadosť
o zaradenie do výberového konania spolu s motivačným listom vrátane stručnej koncepcie
riadenia správy súdu, ako aj ďalších dokladov potrebných pre zaradenie do výberového
konania (§ 37 Zákona o súdoch).
Vzhľadom na objektívne náhle ochorenie (akútna pankreatitída) bola dňa 26. 01.
2012 hospitalizovaná v nemocnici v D. Z tohto dôvodu sa 27. 01. 2012 mailom
ospravedlnila z neúčasti na výberovom konaní, pričom potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti zaslala ministerke spravodlivosti s tým, že na účasti vo výberovom konaní trvá
a akonáhle bude práceschopná, túto skutočnosť ministerstvu spravodlivosti oznámi.
3. Na základe zverejnenej zápisnice z výberového konania na funkciu predsedu
Okresného súdu Galanta na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR sa
sťažovateľka dozvedela, že napriek jej ospravedlneniu výberové konanie sa uskutočnilo s
odôvodnením, „že s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 zákona o súdoch výberové
konanie na funkciu predsedu súdu vyhlasuje minister a podľa § 37 ods. 12 2. veta
citovaného zákona výberové konanie organizačne a administratívne zabezpečuje
ministerstvo. Z toho vyplýva, že výberová komisia nemá zo zákona o súdoch ani z vyhlášky
č. 475/2011 Z. z. kompetencie výberové konanie zrušiť, odročiť, resp. presunúť na iný
termín a podobne. Naopak z ustanovenia § 36 ods. 5 1. veta zákona o súdoch vyplýva
povinnosť pre výberovú komisiu uskutočniť výberové konanie bez ohľadu na počet
uchádzačov. Výberová komisia má len možnosť nevybrať uchádzača podľa § 37 ods. 8
citovaného zákona, ak účastníci výberového konania nespĺňajú predpoklady podľa
ustanovenia § 37 ods. 4 zákona o súdoch, ale ak je len jeden kandidát, výberové konanie sa
uskutočniť musí. Iný gramatický, logický ani právny výklad nie je možný, lebo by sa minul
účelu výberového konania na funkciu predsedu súdu, a to zabezpečiť riadne a plynule výkon
súdnictva. Z praxe výberovej komisie ani praxe ministerstva spravodlivosti nie je známe, že
by sa výberové konanie neuskutočnilo z dôvodu akceptácie práceneschopnosti niektorého z
uchádzačov, navyše iný výklad by mohol viesť k absolútnemu znefunkčneniu výberových
konaní, ak by sa účastníci z dôvodu práceneschopnosti neustále ospravedlňovali z dôvodu
rôznych špekulačných záujmov.“
4. Nakoniec výberová komisia hlasovaním určila, že JUDr. Ľ. S. bol vo výberovom
konaní úspešný, ktorého ministerka spravodlivosti vymenovala do funkcie predsedu
Okresného súdu Galanta od 01. 04. 2012.
5. Zo zápisnice z výberového konania je zrejmé, že výberová komisia sťažovateľku
pre práceneschopnosť vylúčila z možností zúčastniť sa výberového konania, a tým porušila
jej základné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok
podľa článku 30 ods. 4 v spojení s článkom 12 ods. 2 Ústavy SR. Výberová komisia
konštatovala medzerovitosť právnej úpravy, pretože zákon o súdoch nerieši prípad, kedy má
výberová komisia zrušiť, odročiť, resp. presunúť výberové konanie na iný termín.
6. Marginálnosť a medzerovitosť právnej úpravy nemožno pripisovať na ťarchu
sťažovateľkiných práv. Táto voľnosť výberovú komisiu nezbavila povinnosti zvoliť
objektívny a ústavne nespochybniteľný postu podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR pri
výberovom konaní na predsedu súdu Okresného súdu Galanta. V právnom štáte je
nevyhnutné, aby výberová komisia zabezpečila objektívnosť svojho postupu smerujúceho
k ochrane alebo uplatňovaniu základného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu
na to, či tento postup prebieha v právne formalizovanom rámci, alebo iba v rámci faktickej
činnosti. Uplatňovanie a ochrana každého základného práva alebo slobody musí byť
v činnosti každého orgánu (a teda aj výberovej komisie) zabezpečená reálne a musí
prebiehať na nediskriminačnom základe tak, ako mu to ukladá článok 46 ods. 1 Ústavy SR.
V právnom štáte sa totiž nemožno spoliehať na náhodné a ad hoc vyriešenie
vytvorených nerovnakých možností pri uplatňovaní základného práva na prístup k volenej
alebo inej verejnej funkcii. Nerovnosť účastníkov konania vo výberovom konaní nemôže
mať pôvod v tom, že jeden z uchádzačov pre dočasnú pracovnú neschopnosť sa nemohol
zúčastniť výberového konania.»
Čo sa týka výberového konania, sťažovateľka namietala aj ďalšie skutočnosti,
a v tejto súvislosti v sťažnosti uviedla:
„Každé ústavné právo je založené na nediskriminačnom základe. O zaručení tohto
práva sa v danom prípade hovoriť nedá, pretože predseda výberovej komisie JUDr. A. J. je
dlhoročným priateľom JUDr. Ľ. S., ktorá skutočnosť je všeobecne známa odbornej
verejnosti. JUDr. A. J. a JUDr. Ľ. S. spolu v rovnakých termínoch sa zúčastňujú pobytov v
kúpeľných mestách v rámci rehabilitácií, radia sa v dôležitých veciach. Na základe tejto
skutočnosti sťažovateľka očakávala profesionálny prístup JUDr. A. J., ktorý sa vzhľadom
na pomer k JUDr. Ľ. S. mal dať vylúčiť z účasti na výberovom konaní. Podľa názoru
sťažovateľky tento osobný vzťah je totiž takej intenzity, ktorý je spôsobilý vyvolať
pochybnosti o jeho nezaujatosti.“
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada „vydať odklad vykonateľnosti
rozhodnutia ministerky spravodlivosti SR podľa § 52 ods. 2 Zákona o ústavnom súde,
pretože nie je to v rozpore s verejným záujmom, nakoľko okresný súd by od 01. 04. 2012
viedla podpredsedníčka okresného súdu a okrem toho by sa predišlo vzniku nenapraviteľnej
ujmy faktickým výkonom funkcie predsedu okresného súdu vydaním rôznych rozhodnutí“.
Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„konaním výberovej komisie vo výberovom konaní na funkciu predsedu Okresného
súdu Galanta uskutočneného dňa 30. 01. 2012 a rozhodnutím ministerky spravodlivosti
o vymenovaní JUDr. Ľ. S. za predsedu súdu boli porušené základné práva JUDr. E. F. na
zákonný a spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a na prístup k voleným a
iným verejným funkciám podľa článku 30 ods. 4 v spojení s článkom 12 ods. 2 a článkom 1
ods. 1 Ústavy SR.
Rozhodnutie ministerky spravodlivosti SR o vymenovaní JUDr. Ľ. S. za predsedu
Okresného súdu Galanta dňom 01. 04. 2012 Ústavný súd SR zrušuje a prikazuje ministerke
spravodlivosti obnoviť stav vo voľbe kandidáta na funkciu predsedu Okresného súdu
Galanta a v zmysle § 37 ods. 5 Zákona o súdoch vyhlásiť nové výberové konanie.“
Sťažovateľka svoju sťažnosť doplnila podaním doručeným ústavnému súdu
12. marca 2012, v ktorom uviedla ďalšie skutočnosti týkajúce sa výberového konania:
«1. Sťažovateľka sa dňa 27. 1. 2012 ospravedlnila z neúčasti na výberovom konaní
z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti a už pri tomto ospravedlnení namietala
porušenie zákona č. 47/2011 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z.
o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony /ďalej len zákon/ s poukazom na
ust. § 27a ods. 1 písm. b/, v zmysle ktorého hodnotenie sudcu sa uskutočňuje v súvislosti
s výberovým konaním.
2. V zmysle § 27b ods. 1 písm. a/ zákona hodnotenie sudcu vykonáva predseda
grémia. Pri hodnotení sudcu sa vychádza zo stanovísk odvolacích senátov, prípadne
dovolacích senátov, z vyjadrenia predsedu súdu o činnosti hodnoteného sudcu
a zo stanoviska sudcovskej rady k dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky /§ 27c písm. b/, c/, f/
zákona/.
Podľa § 27e ods. 4 Zákona sudca je oprávnený žiadosť o doplnenie alebo spresnenie
hodnotenia v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak sudca nepožiada o jeho doplnenie alebo
spresnenie doplnenia v lehote podľa predchádzajúcej vety, je hodnotenie sudcu konečné.
3. V danom prípade predseda grémia sťažovateľke do uskutočnenia výberového
konania /30. 1. 2012/ nedoručil hodnotenie, to znamená, že sťažovateľke bolo odopreté
právo oboznámiť sa s hodnotením a prípadne žiadať o doplnenie alebo spresnenie
hodnotenia v lehote 15 dní od jeho doručenia. Okrem toho do výberového konania sa
prihlásil JUDr. Ľ. S., v ktorom prípade predseda grémia ho mal hodnotiť aj z vyjadrenia
predsedu súdu /§ 27c písm. c/ Zákona/, pričom do dňa uskutočnenia výberového konania
predseda grémia sťažovateľku ako predsedníčku súdu nevyzval na vyjadrenie, takže
hodnotenie sudcu JUDr. Ľ. S. nie je vyhotovené v súlade so zákonom.
4. Nakoniec sťažovateľka namietala aj obsadenie výberovej komisie konkrétne JUDr.
R. J. ako člena, ktorý bol zvolený sudcovskou radou pri Okresnom súde Galanta, z dôvodu,
že tento nebol zvolený v súlade so zákonom. Za kandidátov do výberovej komisie boli
navrhnutí JUDr. R. J., JUDr. M. S. a JUDr. M. H. JUDr. M. H. na zasadnutí sudcovskej
rady nevyjadril súhlas s kandidatúrou na člena do výberovej komisie z dôvodu, že
momentálne je na stáži na Krajskom súde v Trnave a preto jeho členstvo by bolo
neobjektívne. JUDr. R. J. a JUDr. M. S. s kandidatúrou súhlasili. Sudcovská rada, ktorá
zasadala dňa 8. 12. 2011 mala okrem iného v programe aj zvolenie člena do výberovej
komisie na funkciu predsedu Okresného súdu Galanta. Predsedníčka sudcovskej rady
JUDr. Ľ. B. dala hlasovať o návrhu, aby za člena do výberovej komisie na funkciu predsedu
Okresného súdu Galanta bol zvolený JUDr. R. J. Priebeh schvaľovania JUDr. R. J. za
člena do výberovej komisie nebol totožný s programom /zvolenie člena výberovej komisie
pričom členovia sudcovskej rady hlasovali za zvolenie JUDr. R. J. do výberovej komisie/,
pretože v danom prípade boli dvaja kandidáti a predsedníčka sudcovskej rady mala dať
osobitne hlasovať o každom kandidátovi na člena do výberovej komisie zvlášť, čo sa v
danom prípade nestalo.
5. Zo zápisnice z výberového konania na funkciu predsedu Okresného súdu Galanta
sa sťažovateľka dozvedela, že „pokiaľ boli zo strany JUDr. E. F. vznášané námietky voči
procesu hodnotenia týmito sa výberová komisia nezaoberala, vzhľadom na skutočnosť, že
JUDr. E. F. sa výberového konania nezúčastnila a jej hodnotenie výberová komisia
nezohľadňovala“. V tomto kontexte je zarážajúce a zo zápisnice nie je zrejmé, prečo sa
výberová komisia nezaoberala v súlade so zákonom s hodnotením JUDr. Ľ. S., ktoré je
nezákonné, pretože v hodnotení absentuje vyjadrenie predsedu súdu o činnosti hodnoteného
sudcu.
6. Na základe týchto skutočností je sťažovateľka toho názoru, že výberová komisia
nemala dňa 30. 1. 2012 umožniť uskutočnenie výberového konania a Ministerka
spravodlivosti SR na základe tejto skutočnosti mala postupovať v zmysle § 37 ods. 4 Zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlásiť nové
výberové konanie.»
Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti sťažovateľky vyžiadal
vyjadrenie ministerky, ktorá k sťažnosti uviedla:
«Vyjadrenie k formálnym náležitostiam ústavnej sťažnosti a jej doplnenia
Z ústavnej sťažnosti a jej doplnenia vyplýva, že porušovateľom ústavou
garantovaných práv je ministerka spravodlivosti SR, avšak ústavná sťažnosť smeruje proti
porušovaniu základného práva čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a to konaním
výberovej komisie pri výberovom konaní na funkciu predsedu Okresného súdu Galanta
zo dňa 30. 01. 2012. Uvedenému nasvedčuje aj petit návrhu, kde sa poukazuje na
„porušovateľov“ základného práva. Z tohto pohľadu sa ústavná sťažnosť javí byť
zmätočná, nakoľko z nej nie je jednoznačne zrejmé, kto má byť porušovateľom základného
práva sťažovateľky.
Vyjadrenie k porušeniu či. 30 ods. 4 Ústavy SR v súvislosti s námietkou uskutočnenia
výberového konania
Sťažovateľka namieta, že výberové konanie na predsedu Okresného súdu Galanta sa
dňa 30. 01. 2012 uskutočnilo napriek jej preukázanej práceneschopnosti a na základe jeho
výsledkov ministerka spravodlivosti vymenovala predsedu súdu. Ďalej poukazuje na možnú
zaujatosť jedného člena výberovej komisie k úspešnému uchádzačovi. Tieto skutkové
okolnosti mali podľa jej názoru viesť k porušeniu práva podľa čl. 30 ods. 4 v spojitosti
s čl. 12 ods. 1 a čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.
Z doplnenia sťažnosti vyplývajú aj ďalšie skutkové okolnosti, ktoré podľa
sťažovateľky odôvodňujú petit sťažnosti. Poukazuje na nesprávny postup pri hodnotení
uchádzačov podľa zákonnej úpravy hodnotenia sudcov a pri ustanovení jedného člena
výberovej komisie sudcovskou radou príslušného súdu. Z týchto skutočností odvodzuje
rovnaký záver ohľadom poníženia svojich ústavných práv ako v prípade pôvodnej sťažnosti.
Z hľadiska posudzovania porušenia čl. 30 ods. 4 v spojitosti s čl. 12 ods. 1 a čl. 1
ods. 1 Ústavy SR, je potrebné vysporiadať sa primárne s otázkou „nepripustenia“ do
výberového konania. Všetky ostávajúce skutkové dôvody sťažnosti sa javia ako irelevantné,
nakoľko závisia od reálnej účasti sťažovateľky vo výberovom konaní.
Výberové konanie je zaužívaným a štandardným právnym inštitútom,
prostredníctvom ktorého sa obsadzuje určená funkcia (vo všeobecnosti pracovná pozícia).
Výberové konanie je vo svojej podstate súťažou, v tomto prípade súťažou uchádzačov
o určenú funkciu. Sleduje sa ním rovnaký cieľ ako verejnou súťažou - vybrať na základe
vopred určených kritérií jednu z viacerých možností; v prípade výberového konania
najlepšieho uchádzača, v prípade verejnej súťaže najlepšiu ponuku. Analyzujúc platný
právny poriadok možno konštatovať, že niet takej právnej úpravy, ktorá by výslovne riešila
neuskutočnenie výberového konania z dôvodu napr. práceneschopnosti alebo z dôvodu
náhody, ktorá sa prihodí uchádzačovi.
Právna úprava výberových konaní na funkciu predsedu súdu nerieši otázku neúčasti
uchádzača vo výberovom konaní z dôvodov objektívnej alebo subjektívnej povahy na strane
tohto uchádzača - rovnako ako ju nerieši žiadna iná právna úprava výberového konania na
obsadenie verejnej funkcie. Účasť sudcu vo výberovom konaní na funkciu predsedu súdu je
podľa platnej právnej úpravy na zodpovednosti tohto sudcu, pričom je namieste hovoriť
o objektívnej zodpovednosti na strane uchádzača, ktorá zahŕňa aj prípadnú pracovnú
neschopnosť, ktorá je dôvodom neúčasti vo výberovom konaní. Tento koncept je logický
a správny. V opačnom prípade sa vytvára možnosť zmariť účel výberového konania, ktorým
je v tomto prípade obsadenie funkcie predsedu súdu, a to bez ohľadu na to, či k tomu
uchádzačov vedú objektívne dôvody alebo rýdzo špekulatívne dôvody.
Zastávam názor, že podstata výberového konania vylučuje možnosť, aby toto bolo
negované práceneschopnosťou niektorého uchádzača (ad absurdum všetkých uchádzačov).
Uvedené platí pre každé výberové konanie bez ohľadu na to, či sa ho zúčastňuje jeden,
dvaja, prípadne niekoľko desiatok uchádzačov. Je nepochybné, že žiadna právna úprava
nezaväzuje ministerstvo spravodlivostí rešpektovať práceneschopnosť uchádzača, najmä
s poukazom na skutočnosť, že pri dočasnej pracovnej neschopnosti nie je možné presne
stanoviť možnosť ďalšieho postupu. Rešpektovaním práceneschopnosti jedného uchádzača
nie je možné vylúčiť prípadné znemožnenie obsadenia funkcie predsedu súdu na dlhšie
časové obdobie, čo by mohlo viesť až k destabilizácii jednotlivých súdov. V prípade
obsadzovania funkcie predsedu súdu je verejný záujem t. j. zabezpečenie obsadenia funkcie
predsedu súdu nad oprávnením jednotlivca vykonávať predmetnú funkciu, najmä
s poukazom na konečné rozhodnutie ministerky spravodlivosti t. j. prípadný úspech
vo výberovom konaní nie je zárukou vymenovania do funkcie predsedu súdu. V prípade, ak
je uchádzač úspešný vo výberovom konaní je ministerka spravodlivosti oprávnená alebo
vymenovať úspešného uchádzača alebo vyhlásiť nové výberové konanie. Ministerka
spravodlivosti je priamo zodpovedná za odborné a morálne schopnosti uchádzača
vykonávať funkciu predsedu súdu v súlade so zákonom a s dobrými mravmi, a aj preto
zákon o súdoch umožňuje ministerke nielen vymenovať úspešného uchádzača, ale aj
vyhlásiť nové výberové konanie t. j. nevymenovať uchádzača v prípade pochybností
riadneho výkonu funkcie predsedu súdu.
Vzhľadom na skutočnosť, že zákonná úprava nepripúšťa možnosť zmeny termínu
konania výberového konania z dôvodu práceneschopnosti uchádzača, pričom táto
skutočnosť je vopred známa každému uchádzačovi, ktorý sa prihlási do výberového
konania, postupom výberovej komisie nedošlo k porušeniu čl. 30 ods. 4 Ústavy SR.
Vyjadrenie k porušeniu čl. 30 ods. 4 Ústavy SR v súvislosti s ostatnými námietkami
Napriek skutočnosti, že ostatné sťažovateľkine námietky sa javia vo svetle
predchádzajúceho a vo vzťahu k porušeniu čl. 30 ods. 4 Ústavy SR ako irelevantné, resp.
mohli by byť dôvodné výlučne v prípade, ak by sa sťažovateľka predmetného výberového
konania fakticky zúčastnila, uvádzam aj nasledovné.
Vo vzťahu k argumentácii, ktorou sťažovateľka poukazuje na možnú zaujatosť
jedného člena výberovej komisie z dôvodu jeho vzťahu k úspešnému uchádzačovi je
potrebné uviesť, že aj keby bolo preukázané to, čo tvrdí sťažovateľka, tak táto skutočnosť by
mohla (i keď nemusela), viesť k porušeniu práva podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy SR len za
predpokladu, že sťažovateľka by sa zúčastnila výberového konania.
K námietke sťažovateľky, ktorou poukazuje na to, že jej nebolo „doručené“
hodnotenie vykonané predsedom grémia Okresného súdu Galanta považujem za potrebné
uviesť, že tento tvrdený nedostatok v postupe hodnotiteľa nemôže za daných okolností
porušiť právo podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy SR. Sťažovateľka sa nezúčastnila výberového
konania, preto nebola výberovou komisiu ani hodnotená, rovnako neboli hodnotené
písomné podklady, z ktorých vychádza výberová komisia, kam patri aj hodnotenie sudcu. Je
taktiež dôležité poukázať na to, že hodnotenie sudcu nie je jediným podkladom pre
rozhodovanie výberovej komisie. Výberové konanie v tomto prípade pozostáva z ústneho
pohovoru s uchádzačom, pričom v rámci tohto pohovoru má uchádzač nepochybne možnosť
vyjadriť sa k svojmu hodnoteniu - túto možnosť má vždy, bez ohľadu na to, či bol alebo
nebol dodržaný postup podľa § 27e zákona. Preto, aj keby sa sťažovateľka zúčastnila
výberového konania, tak nemožno jednoznačne konštatovať, že nedodržanie postupu podľa
§ 27e zákona by mohlo viesť k porušeniu práva podľa čl. 30 ods. 4, keďže to či výberová
komisia vezme do úvahy hodnotenie sudcu, ktoré trpí vadami (obsahového alebo
procedurálneho charakteru) alebo nie, je na jej rozhodnutí, rovnako ako je na jej
rozhodnutí, či vezme do úvahy prípadne námietky uchádzača vznesené proti hodnoteniu
sudcu počas ústneho pohovoru, keďže túto možnosť má uchádzač vždy.
V súvislosti s námietkou, že sťažovateľka nebola ako vtedajšia predsedníčka súdu
vyzvaná na vyjadrenie sa podľa § 27c písm. c) zákona, čím bolo toto hodnotenie podľa jej
tvrdenia nezákonné je potrebné uviesť, že tento postup je v prípade výberových konaní na
funkciu predsedu súdu vylúčený. Podľa § 27f ods. 3 zákona „Ak je uchádzačom o funkciu
predsedu súdu predseda alebo podpredseda tohto súdu, vyjadrenie podľa § 27c písm. c)
zabezpečuje predseda grémia alebo predseda kolégia, ktorého je predseda alebo
podpredseda súdu členom.“. Podstata tohto ustanovenia smeruje k vyriešeniu prípadného
konfliktu záujmov, ak je uchádzačom o funkciu predsedu súdu „dosluhujúci“ predseda
súdu. Jedným z podkladov hodnotenia sudcu na účely výberového konania na funkciu
predsedu súdu je aj vyjadrenie predsedu súdu podľa § 27c písm. c). Účelom § 27f ods. 3 je
zamedziť situácii, kedy predseda súdu, ktorý sa znovu uchádza o funkciu predsedu súdu,
hodnotil svojich kolegov sudcov, ktorí sa taktiež uchádzajú o funkciu predsedu súdu. Tento
zákonný mechanizmus zabezpečuje rovnaký prístup uchádzačov k verejnej funkcii - prístup
k hodnoteniu uchádzačov, ktorý by umožňoval predsedovi súdu hodnotiť svojich „súperov“
by bol práve v priamom rozpore s požiadavkou na rovnaký prístup k verejnej funkcii podľa
čl. 30 ods. 4 Ústavy SR. Z uvedeného dôvodu je námietka sťažovateľky irelevantná.
K problematike voľby člena výberovej komisie sudcovskou radou považujem za
potrebné uviesť že postup sudcovskej rady zodpovedá procedurálnym pravidlám a logike
hlasovania kolektívneho orgánu. Ak trojčlenná sudcovská rada, ktorá hlasovaním vyberá
člena výberovej komisie z dvoch kandidátov hlasuje o prvom kandidátovi v pomere hlasov
2:1 je zrejmé, že hlasovať o ďalšom návrhu je bezpredmetné. Ide o analogickú situáciu ako
v prípade § 37 ods. 1 druhá veta zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996
Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého platí „Ak
prijatý pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh vylučuje ďalšie pozmeňujúce alebo doplňujúce
návrhy, už sa o nich nehlasuje.“. Nemožno sa stotožniť ani s konštatovaním sťažovateľky, že
sudcovská rada postupovala v rozpore s programom rokovania. Podľa návrhu programu
rokovania, ktorý je v súlade s § 45 ods. 11 zverejnený na webovom sídle ministerstva
spravodlivosti a vychádzajúc z bodu 1 zápisnice je zrejmé, že bodom programu bolo
„Zvolenie člena výberovej komisie - na funkciu predsedu Okresného súdu Galanta“.
Sudcovská rada v súlade s týmto bodom schváleného programu aj člena výberovej komisie
zvolila. Ďalej je potrebné poukázať na to, že sťažovateľka bola prítomná na rokovaní
sudcovskej rady a mala možnosť namietať postup pri hlasovaní sudcovskej rady (§ 45 ods. 8
prvá veta zákona o súdoch). Zo zápisnice z rokovania sudcovskej rady, ktorá je v súlade
s § 45 ods. 11 zverejnená na webovom sídle ministerstva spravodlivosti, nevyplýva, že by
sťažovateľka postup sudcovskej rady namietala. Rovnako ho nenamietal ani dotknutý
kandidát na člena výberovej komisie, o ktorom sa nehlasovalo. V kontexte uvedeného
pôsobí námietka sťažovateľky uvedená ako bod 4. doplnenia sťažnosti tendenčne a účelovo.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že postupom porušovateľky ako
aj výberovej komisie nebolo žiadnym spôsobom zasiahnuté do sťažovateľkinho práva na
pristúp k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy SR, a preto žiadam
Ústavný súd SR, aby sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.»
K uvedenému vyjadreniu ministerky právny zástupca sťažovateľky zaujal toto
stanovisko:
«1. K formálnym náležitostiam k sťažnosti
Pasívne legitimovaným je porušovateľ základného práva sťažovateľky vymedzeného
v petite sťažnosti a môže ním byť ten zodpovedný subjekt, ktorý svojou činnosťou, ktorá sa
vymyká z obvyklého konania výberových komisií zasiahol do princípu rovnosti účastníkov
výberového konania svojvoľným výkladom pri interpretácii a aplikácii dotknutých
ustanovení a potom ministerka spravodlivosti, ktorá nekriticky akceptovala výsledky takto
„zmanipulovaného výberového konania“ a rozhodla o menovaní kandidáta, ktorý vzišiel
z takto arbitrárneho konaného výberového konania.
Obidva zodpovedné subjekty sú svojbytnými orgánmi, ktoré sa v tej istej veci
zúčastnili výberového procesu a menovacieho konania a je len vecou ústavného súdu, či
uzná obidva subjekty za porušovateľa základných práv sťažovateľky. Je nepochopením
ministerky spravodlivosti posúdiť uvedené súvislosti a sťažovateľka verí, že ústavný súd
otázku pasívnej legitimácie vyrieši správne.
2. K porušeniu článku 30 ods. 4 Ústavy
a/ sťažovateľka sa domnieva, že nadraďovať verejný záujem fungovania Okresného
súdu cez obsadenie funkcie jeho predsedu nad oprávnenie sťažovateľky, zúčastniť sa
výberového konania vytvorením akejsi objektívnej zodpovednosti uchádzača je v časových
súvislostiach od 30. 1. 2012 do 31. 3. 2012 nepochopením namietaných základných práv
sťažovateľky, pretože destabilizácia Okresného súdu nehrozila. Nakoľko v uvedenom
časovom období sa mohli uskutočniť ešte viaceré výberové konania nakoniec, ktoré sa aj
uskutočnili. Túto skutočnosť si získala prostredníctvom webovej stránky ministerstva
spravodlivosti. V čase neexistencie predsedu súdu existuje zákonný mechanizmus upravený
v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony /ďalej len zákon/ a to
§ 39 ods. 1 prvá veta v zmysle ktorého predsedu súdu v čase jeho neprítomnosti alebo keď
funkcia predsedu súdu nie je obsadená zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností
podpredseda súdu. Hovoriť o objektívnej zodpovednosti je výrazom svojvôle v zmysle „tak
chcem tak to bude“, a potom to aj tak odôvodnením. Je potrebné uviesť, že právna úprava
§ 37 ods. 4 Zákona ukladá ministrovi do 30 dní od skončenia výberového konania v prípade
nevymenovania predsedu súdu vyhlásiť spôsobom uvedeným v ods. 2 nové výberové konanie
tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho výberového
konania. Je pravdou, že právna úprava nerieši otázku neúčasti uchádzača vo výberovom
konaní napr. z dôvodu práceneschopnosti. Marginálnosť a medzerovitosť právnej úpravy
nemožno však pripisovať na ťarchu sťažovateľkiných práv. Nezúčastnenie sťažovateľky na
výberovom konaní z dôvodu pracovnej neschopnosti v žiadnom prípade nevytvorila možnosť
zmariť účel výberového konania, pretože zákon ukladá ministrovi spravodlivosti možnosť
v prípade nevymenovania predsedu súdu vyhlásiť nové výberové konanie. Z tohto pohľadu
nie je možné porovnávať výberové konanie na obsadenie funkcie predsedu súdu
s výberovým konaním na obsadenie verejnej funkcie. Prijmúc stanovisko porušovateľky
o objektívnej zodpovednosti na strane uchádzača, ktorá zahŕňa aj prípadnú pracovnú
neschopnosť by bolo v zrejmom rozpore s ustanovením § 37 ods. 4 zákona, pretože v takom
prípade úspešným uchádzačom by bol ten, komu sa na výberové konanie podarilo dostaviť
ale aj účelom výberového konania, ktorého je overiť predpoklady a schopnosti uchádzača
a zabezpečiť riadny výkon súdnictva a správy súdu. V danom prípade účel výberového
konania by bol zmarený v prípade jedného zúčastneného uchádzača, kde sa nedá hovoriť
o súťaži tak ako to má na mysli porušovateľka, pretože súťažiť nemôže jeden uchádzač sám
so sebou v prípade, ak sa do výberového konania prihlásili dvaja uchádzači.
Sťažovateľke neúčasťou vo výberovom konaní nešlo o špekulatívne dôvody, ale
o objektívne náhle ochorenie /akútna pankreatitída/ z ktorého dôvodu bola dňa 26. 1. 2012
hospitalizovaná v nemocnici v D. s tým, že potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti
zaslala porušovateľke s uvedením, že na účasti vo výberovom konaní trvá a akonáhle bude
práceschopná túto skutočnosť ministerstvu spravodlivosti oznámi. Sťažovateľka dokonca v
predmetný deň telefonovala s pracovníčkou ministerstva spravodlivosti Mgr. A. H.,
riaditeľkou odboru rozvoja rezervných ľudských zdrojov, ktorej osobne povedala, že
pravdepodobná práceneschopnosť bude trvať jeden mesiac. V prípade že by sa výberové
konanie uskutočnilo skôr, výberového konania sa zúčastní. Porušovateľka by mohla hovoriť
o špekulatívnych dôvodoch v prípade nedostavenia sa sťažovateľky na eventuálnom druhom
výberovom konaní.
V zmysle zákona č. 467/2011 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z.
o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony § 27a ods. 1 písm. b/ hodnotenie
sudcu sa uskutočňuje v súvislosti s výberovým konaním. Sudca je oprávnený žiadať
o doplnenie alebo spresnenie hodnotenia v lehote 15 dní od jeho doručenia /§ 27e ods. 4/.
Predseda grémia sťažovateľke do uskutočnenia výberového konania nedoručil hodnotenie.
Sťažovateľka vo svojom vyjadrení uznala, že výberová komisia vychádza pri svojom
hodnotení aj z hodnotenia sudcu. Sťažovateľka v tomto smere namieta postup výberovej
komisie, ktorá pre neúplný hodnotiaci proces podľa jej názoru nemala výberové konanie
vôbec uskutočniť v predmetný deň.
b/ Je pravdou, že ministerka spravodlivosti je zodpovedná za výber odborne, morálne
a ľudsky zdatného kandidáta na výkon funkcie predsedu okresného súdu avšak v danom
prípade sa vôbec tak nestalo, pretože vybrala kandidáta voči ktorému sa vedie disciplinárne
/trestné/ konanie za falšovanie verejnej listiny a to zápisnice o pojednávaní hoci v inom
prípade u bývalého predsedu okresného súdu JUDr. C. už len sama osebe skutočnosť, že sa
voči nemu viedlo trestné konanie, ktoré neskončilo odsúdením ale zastavením trestného
stíhania, pretože skutok sa nestal /viď odvolávací dekrét, ktorý pripájam/ stačilo pre
odvolanie menovaného z funkcie predsedu okresného súdu. V tomto kontexte sťažovateľka
dáva do pozornosti závery benátskej komisie, ktorá odporúča, že požiadavky na znalosti,
schopnosti a etické štandardy by mali byť u predsedov súdov uplatňované ešte vo vyššej
miere, keďže ich povinnosťou je dohliadať na dodržiavanie etického kódexu a povinnosti
ustanovených právnymi predpismi. U predsedov súdov nemôže byť ani tieň podozrenia
alebo pochybnosti z nedodržiavania zákona etického kódexu alebo z páchania trestnej
činnosti.
c/ Zaujatosť jedného člena výberovej komisie sa nemôže posudzovať izolovane len
voči sťažovateľke, ale objektívne aj voči druhému uchádzačovi - JUDr. Ľ. S., ku ktorému
mal tento člen nadštandardne pozitívne vzťahy. Neúčasť sťažovateľky na výberovom konaní
bola z tohto pohľadu bezvýznamná.
d/ Nakoniec aj postup Sudcovskej rady pri Okresnom súde Galanta pri výbere
kandidáta za člena do výberovej komisie bol tendenčný a účelový.
3. Sťažovateľka zotrváva na stanovisku, že vo vzťahu k jej osobe došlo k úmyselnému
porušeniu demokratických zásad a princípov posudzovaní pravidiel pri uchádzaní sa
o funkciu predsedníčky okresného súdu, účelovým a tendenčným konaním pasívne
legitimovaným subjektov, svojvoľnou či zjavne nespravodlivou interpretáciu a aplikáciou
dotknutých zákonných ustanovení, z ktorého dôvodu sťažovateľka je oprávnená sa
dovolávať základných práv podľa článku 30 ods. 4 Ústavy a čl. 25 písm. c/ MPOPP, či
článku 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a článku 21 Všeobecnej deklarácie
ľudských práv na rovnané podmienky prístupu k verejnej funkcie a teda dovolávať sa aj
toho, aby nebola na tomto ústavnom práve diskriminovaná tak ako sa to v danej veci udialo.
Z týchto dôvodov sťažovateľka navrhuje, aby sa jej ústavnej sťažnosti meritórne
vyhovelo.
Súčasne žiadame, aby porušovateľka základného práva bola zaviazaná zaplatiť
sťažovateľke z titulu trov konania sumu 404,37 € /3 úkony právnej pomoci po 127,16 € + 3
x 7,63 režijný paušál = 404,37 €/ do rúk advokáta JUDr. J. F. v lehote dvoch mesiacov.»
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom všeobecné aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli
byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným
postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho
základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci
a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby
tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú
možnosť reálne nepripúšťajú (napr. III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že sťažnosť sťažovateľky z hľadiska označenia
namietaného porušenia jej základných práv nie je formulovaná jednoznačne. Právny
zástupca sťažovateľky vo vyjadrení z 26. júna 2012 namieta aj porušenie práv podľa čl. 25
písm. c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 21 Všeobecnej
deklarácie ľudských práv a čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, ktoré sa však
nepremietlo do petitu, o ktorom by mal ústavný súd rozhodovať. Vzhľadom na viazanosť
petitom ústavný súd považoval namietané porušenie týchto práv len za súčasť argumentácie
sťažovateľky. Pokiaľ ide o právny názor právneho zástupcu sťažovateľky uvedený taktiež
v jeho vyjadrení z 26. júna 2012, že „nie je možné porovnávať výberové konanie na
obsadenie predsedu súdu s výberovým konaním na obsadenie verejnej funkcie“, ústavný súd
konštatuje, že ak by si tento právny názor osvojil, potom by časť sťažnosti týkajúca sa
namietaného porušenia základného práva sťažovateľky garantovaného v čl. 30 ods. 4 ústavy
bola z hľadiska jej preskúmania bez právneho významu.
Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným
a iným verejným funkciám.
Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej
republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,
politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo
etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov
poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny
štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
Ústavný súd v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde posúdil sťažnosť
sťažovateľky v rozsahu vymedzenom v návrhu na rozhodnutie (petite) a preskúmal
namietané porušenie základných práv sťažovateľky podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1
v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 1 ods. 1 ústavy
1. rozhodnutím ministerky a
2. postupom výberovej komisie.
1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky rozhodnutím
ministerky
Sťažovateľka v prvom rade žiada, aby ústavný súd rozhodol o porušení jej
základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a porušení
čl. 1 ods. 1 ústavy rozhodnutím ministerky.
Podstata argumentácie sťažovateľky v tejto časti sťažnosti je založená na námietke,
že výberové konanie na funkciu predsedu okresného súdu sa uskutočnilo napriek tomu, že
sťažovateľka sa ako jedna z dvoch uchádzačov na túto funkciu výberového konania
nezúčastnila z dôvodu svojej práceneschopnosti, pričom svoju neúčasť ospravedlnila
a svoju práceneschopnosť riadne preukázala s tým, že uviedla, že akonáhle bude
práceschopná sa na výberovom konaní zúčastní. Ministerka napriek uvedenému toto
oznámenie sťažovateľky „nerešpektovala“ (neuznala) a po uskutočnení výberového konania
v určenom termíne za predsedu okresného súdu vymenovala uchádzača, ktorý sa na
výberovom konaní zúčastnil.
Medzi volené a iné verejné funkcie, ku ktorým majú občania prístup za rovnakých
podmienok podľa čl. 30 ods. 4 ústavy, patrí aj funkcia predsedu okresného súdu. Obsahom
základného práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy je prístup k takejto funkcii a možnosť
nediskriminačného uchádzania sa o takúto funkciu. Článok 30 ods. 4 ústavy nezaručuje
právo stať sa predsedom okresného súdu, právo túto verejnú funkciu dostať, ale iba právo
na prístup k nej, t. j. právo uchádzať sa o túto verejnú funkciu za rovnakých podmienok, aké
majú vytvorené iní uchádzači.
Esenciálnym predpokladom uplatnenia základného práva podľa čl. 30 ods. 4
v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy na prístup k verejnej funkcii za rovnakých podmienok je
vznik možnosti obsadiť túto verejnú funkciu, t. j. v danom prípade existencia „voľného
miesta“ funkcie predsedu okresného súdu v spojení s vyhlásením výberového konania na
túto funkciu. Až proces prihlasovania sa do takého konania a uchádzania sa o také miesto
možno považovať za relevantný z hľadiska uplatňovania základného práva uchádzača o také
miesto na prístup k verejnej funkcii za rovnakých podmienok. Až od tohto okamihu možno
uvažovať aj o možnosti porušenia tohto základného práva rozhodnutím, opatrením alebo
iným zásahom orgánu verejnej moci.
Vo všeobecnosti platí a z ústavnoprávneho hľadiska je akceptovateľné, že prístup
k verejnej funkcii vo verejnom sektore sa realizuje po etapách, spravidla formou
výberového konania, ktorého výsledok sa dosiahne postupným rozhodovaním
a vylučovaním jednotlivých uchádzačov o verejnú funkciu v súlade s príslušnou právnou
úpravou. Výberové konanie nie je ničím výnimočným v systéme obsadzovania verejných
funkcií v orgánoch verejnej moci (najmä štátnych orgánov), pričom pravidlá realizácie
výberových konaní ustanovujú osobitné právne predpisy.
Výberové konania pre obsadenie verejných funkcií majú vo všeobecnosti spoločné
to, že
- sú verejne vyhlasované tak, že okrem určenia termínu uskutočnenia výberového
konania sa zverejňujú aj podmienky, ktoré musí uchádzač na príslušnú verejnú funkciu
spĺňať,
- sú určené pre individuálne neurčitý okruh potenciálnych uchádzačov,
- predpokladom účasti na výberovom konaní je splnenie predpokladov a požiadaviek
uchádzačov ustanovených v príslušnom právnom predpise,
- uchádzači sa musia nielen prihlásiť, ale aj výberového konania v určenom termíne
zúčastniť (prípadná neúčasť uchádzača na verejnú funkciu na výberovom konaní sa
v príslušných právnych predpisoch upravujúcich výberové konanie nerieši, t. j.
neustanovuje sa povinnosť uskutočnenia „náhradného“ alebo „doplňujúceho“ výberového
konania pre tých uchádzačov, ktorí sa síce do výberového konania prihlásili, zákonom
ustanovené predpoklady a ďalšie požiadavky na výkon verejnej funkcie splnili, avšak sa
výberového konania nezúčastnili).
Výberové konanie na funkciu predsedu okresného súdu upravuje zákon č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“).
Podľa § 36 zákona č. 757/2004 Z. z. predsedu súdu okrem predsedu najvyššieho súdu
vymenúva zo sudcov na základe výsledkov výberového konania minister spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) na tri roky. Tá istá osoba môže byť vymenovaná
za predsedu súdu najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. výberové konanie na funkciu predsedu
súdu podľa § 36 (ďalej len „výberové konanie“) vyhlasuje minister.
Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. výberové konanie sa vyhlasuje verejne na
webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),
v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou alebo aj v iných verejnosti všeobecne
prístupných prostriedkoch komunikácie a oznámením na všetky súdy v Slovenskej
republike. Na základe oznámenia ministerstva sú predsedovia súdov povinní informovať
o výberovom konaní všetkých sudcov. Minister vyhlási výberové konanie najneskôr a) 90
dní pred uplynutím funkčného obdobia predsedu súdu, b) do 30 dní odo dňa zániku funkcie
predsedu súdu z dôvodov podľa § 38 ods. 1.
Podľa § 37 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. uchádzať sa o funkciu predsedu súdu
môže ktorýkoľvek sudca súdu toho istého stupňa alebo súdu vyššieho stupňa (ďalej len
„uchádzač“).
Podľa § 37 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. účelom výberového konania je overiť
predpoklady a schopnosti zabezpečiť riadny výkon súdnictva a správu súdu podľa tohto
a podľa osobitných zákonov a určiť konečné poradie úspešných uchádzačov. Výberové
konanie sa vykonáva formou pohovoru s uchádzačom. Ak minister do 30 dní od skončenia
výberového konania nevymenuje predsedu súdu, vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2
nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia
predchádzajúceho výberového konania.
Podľa § 37 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. ak úspešný uchádzač po oznámení
výsledkov výberového konania ešte pred vymenovaním do funkcie predsedu súdu odmietne
vymenovanie do funkcie predsedu súdu, minister môže vymenovať do funkcie predsedu
súdu niektorého zo zostávajúcich úspešných uchádzačov alebo vyhlási spôsobom uvedeným
v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia
predchádzajúceho výberového konania.
Podľa § 37 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. ministerstvo zverejní na svojom
webovom sídle aspoň 30 dní pred výberovým konaním všetky žiadosti o zaradenie do
výberového konania, profesijné životopisy uchádzačov a ich motivačné listy. Do 20 dní od
zverejnenia žiadostí podľa prvej vety môže každý vzniesť odôvodnené výhrady voči
uchádzačom; ministerstvo ich spolu so žiadosťami predloží výberovej komisii. Ministerstvo
na svojom webovom sídle ďalej zverejní termín a miesto výberového konania a zoznam
členov výberovej komisie, a to aspoň 15 dní pred jeho konaním.
Podľa § 37 ods. 12 zákona č. 757/2004 Z. z. výberové konanie je verejné, okrem
hlasovania výberovej komisie. Výberové konanie administratívne a organizačne
zabezpečuje ministerstvo. Ministerstvo je povinné vytvoriť podmienky pre účasť verejnosti
na výberovom konaní. Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o zasadnutie väčší záujem,
je ministerstvo povinné uskutočniť výberové konanie vo vhodnej miestnosti s prihliadnutím
na rozsah predpokladaného záujmu i možnosti.
Úlohou ústavného súdu bolo posúdiť, či vzhľadom na ospravedlnenie neúčasti
sťažovateľky na výberovom konaní, ktorá vo svojom ospravedlnení z 27. januára 2012
adresovanom ministerke výslovne uviedla, že „v každom prípade však trvám na účasti na
výberovom konaní na obsadenie funkcie predsedu súdu Okresného súdu Galanta“,
a vzhľadom na to, že do výberového konania sa okrem sťažovateľky prihlásil len jeden
ďalší kandidát a že toto sa napriek uvedenému uskutočnilo v nariadenom termíne
30. januára 2012, mohlo dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46
ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a s čl. 1 ods. 1 ústavy.
Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že platná právna úprava nezaväzuje ministra
zmeniť (zrušiť) termín výberového konania na predsedu súdu z dôvodu preukázanej
práceneschopnosti niektorého z riadne prihlásených uchádzačov o túto verejnú funkciu, a to
ani z iného zákonom ustanoveného dôvodu. Zároveň však konštatuje, že ministrovi nič
nebráni v tom, aby termín už vyhláseného výberového konania zrušil alebo zmenil, ak na to
existujú relevantné dôvody. K zmene alebo zrušeniu termínu už vyhláseného výberového
konania môže dôjsť napr. vtedy, ak sa do výberového konania nikto neprihlási, alebo sa do
výberového konania prihlásia uchádzači, ktorí zjavne nespĺňajú zákonom ustanovené
podmienky na vymenovanie do tejto funkcie (napr. z dôvodu uvedeného v § 36 zákona
č. 757/2004 Z. z. alebo z dôvodu, že uchádzači nepredložili ani po predchádzajúcej výzve
ministerstva požadované doklady v zmysle príslušných právnych predpisov, a pod.).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy (je legitímne) aj zrušenie či zmena
termínu výberového konania z dôvodu dočasnej práceneschopnosti niektorého či všetkých
uchádzačov o funkciu predsedu súdu, ktorá sa má v dotknutom výberovom konaní obsadiť.
Z hľadiska argumentácie sťažovateľky je ale potrebné zaujať stanovisko k tomu, či dočasná
práceneschopnosť niektorého z riadne prihlásených uchádzačov zakladá z hľadiska
rešpektovania základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy aj povinnosť
ministerky (ministerstva) rešpektovať žiadosť uchádzača o zmenu či zrušenie termínu
výberového konania, ako to v podstate tvrdí sťažovateľka.
Ústavný súd pripúšťa, že v okolnostiach posudzovanej veci ide o konflikt medzi
verejným záujmom spočívajúcim v potrebe obsadiť čo najskôr (v primeranom čase) funkciu
predsedu príslušného všeobecného súdu a zabezpečením ochrany základného práva na
prístup k verejnej funkcii (v danom prípade predsedu okresného súdu) za rovnakých
podmienok garantovaného čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy. Tento konflikt je obdobne ako
konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (porovnaj napr. nález vo veci
PL. ÚS 22/06) potrebné riešiť na základe zásady spravodlivej rovnováhy.
S požiadavkou zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi verejným záujmom obsadiť
čo najskôr funkciu predsedu súdu a základným právom uchádzačov na prístup k tejto
verejnej funkcii za rovnakých podmienok nepochybne úzko súvisí aj požiadavka uvážlivého
a transparentného uplatňovania oprávnenia ministra zrušiť, resp. zmeniť (časovo posunúť)
termín uskutočnenia už vyhláseného výberového konania, ktorého prípadné využitie ide
nepochybne na úkor verejného záujmu obsadiť čo najskôr funkciu predsedu súdu.
Sťažovateľka k sťažnosti ako dôkaz predkladá zápisnicu z výberového konania na
funkciu predsedu okresného súdu z 30. januára 2012 podpísanú všetkými štyrmi členmi
výberovej komisie, ktorí sa na výberovom konaní aj osobne zúčastnili, v ktorej sa uvádza:
„Výberová komisia v tomto smere poukazuje na 37 ods. 1 zákona o súdoch výberové
konanie na funkciu predsedu súdu vyhlasuje minister a podľa § 37 ods. 12 druhá veta
citovaného zákona výberové konanie administratívne a organizačne zabezpečuje
ministerstvo. Z toho vyplýva, že výberová komisia nemá zo zákona o súdoch ani z vyhlášky
č. 475/2011 Z. z. kompetencie výberové konanie zrušiť, odročiť resp. presunúť na iný termín
a pod.
Naopak z ustanovenia § 37 ods. 5 prvá veta zákona o súdoch vyplýva povinnosť pre
výberovú komisiu uskutočniť výberové konanie bez ohľadu na počet uchádzačov. Výberová
komisia má len možnosť nevybrať uchádzača podľa ustanovenia § 37 ods. 8 citovaného
zákona, ak účastníci výberového konania nespĺňajú predpoklady podľa ustanovenia § 37
ods. 4 zákona o súdoch, ale ak je len jeden kandidát výberové konanie sa uskutočniť musí.
Iný gramatický, logický, ani právny výklad nie je možný, lebo by sa minul účelu
výberového konania na funkciu predsedu súdu, a to zabezpečiť riadne a plynule výkon
súdnictva. Z praxe výberovej komisie, ani praxe ministerstva spravodlivosti nie je známe, že
by sa výberové konanie neuskutočnilo z dôvodu akceptácie práceneschopnosti niektorého
z uchádzačov, navyše iný výklad by mohol viesť k absolútnemu znefunkčneniu výberových
konaní, ak by sa účastníci z dôvodu práceneschopnosti neustále ospravedlňovali, z dôvodu
rôznych špekulačných záujmov.
V konečnom dôsledku výberová komisia prišla k záveru, že konečné vymenovanie
prípadného úspešného uchádzača je v rukách ministerky spravodlivosti, ktorá podľa
ustanovenia § 37 ods. 4, tretia veta, citovaného zákona nemusí v lehote do 30 dní od
skončenia výberového konania úspešného kandidáta vymenovať a môže vyhlásiť nové
výberové konanie. Tu zákon umožňuje ministrovi zohľadniť všetky okolnosti a špecifiká
konkrétneho výberového konania, vrátane práceneschopnosti niektorého z uchádzačov.
Pokiaľ boli zo strany JUDr. E. F. vznášané námietky voči procesu hodnotenia, týmito
sa výberová komisia nezaoberala, vzhľadom na skutočnosť, že JUDr. E. F. sa výberového
konania nezúčastnila a jej hodnotenie výberová komisia nezohľadňovala.
Následne výberová komisia, po vyhodnotení predložených dokladov skonštatovala, že
JUDr. Ľ. S. spĺňa podmienky pre účasť vo výberovom konaní.“
Aj keď sťažovateľka vo svojom vyjadrení tvrdí, že v prípade jej neúčasti na
výberovom konaní nešlo o neúčasť zo špekulatívnych dôvodov, podľa názoru ústavného
súdu vo všeobecnosti nemožno vylúčiť účelové správanie uchádzačov o funkciu predsedu
súdu smerujúce k znefunkčneniu už vyhláseného výberového konania, a to aj
zo špekulačných dôvodov [nepochybne k takýmto dôvodom (žiaľ) možno zaradiť napr. aj
predpokladanú zmenu v osobe ministra (napr. v súvislosti s blížiacimi sa parlamentnými
voľbami a na ne nadväzujúcim kreovaním novej vlády), ktorý v konečnom dôsledku
rozhoduje o vymenovaní úspešného uchádzača do funkcie predsedu súdu, alebo tiež s tým
súvisiace zmeny v databáze kandidátov na členov výberových konaní a pod.], ktoré
v konečnom dôsledku môže viesť aj k dlhodobému neobsadeniu funkcie predsedu
príslušného súdu. Zároveň treba poznamenať, že ak by ministerstvo v konkrétnom
(jednotlivom) prípade pristúpilo k zrušeniu či zmene termínu už vyhláseného výberového
konania z dôvodu dočasnej práceneschopnosti niektorého z uchádzačov na funkciu predsedu
súdu, muselo by v záujme transparentnosti svojho postupu, ktorá vylučuje svojvôľu,
rovnako postupovať v každom ďalšom prípade. Takýto postup by v konečnom dôsledku
viedol (mohol viesť) k narušeniu spravodlivej rovnováhy medzi verejným záujmom obsadiť
čo najskôr funkciu predsedu súdu a ústavou garantovaným právom na prístup k tejto funkcii
za rovnakých podmienok, a to celkom zjavne na úkor legitímneho verejného záujmu
obsadiť v primeranom čase uvoľnenú funkciu predsedu súdu, pričom presadzovanie tohto
verejného záujmu patrí nepochybne k dôležitým úlohám ministerstva a ministra.
Na základe uvedeného ústavný súd považuje doterajšiu prax ministerstva, v zmysle
ktorej sa dočasná práceneschopnosť niektorého z uchádzačov na funkciu predsedu súdu
nepovažuje za dôvod na zrušenie, resp. zmenu termínu už vyhláseného výberového konania,
z ústavného hľadiska za akceptovateľnú. Ústavný súd preto zastáva názor, že
ak v posudzovanom prípade ministerka nezrušila a ani nezmenila termín vyhláseného
výberového konania na funkciu predsedu okresného súdu napriek ospravedlneniu neúčasti
sťažovateľky na ňom a jej oznámení, že sa na tomto výberovom konaní chce zúčastniť, čím
ju de facto „nepripustila“ do tohto výberového konania, tak takýto jej postup nezakladá
dôvod na vyslovenie porušenia jej základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1
v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a porušenia čl. 1 ods. 1 ústavy.
Bez potreby bližšie sa zaoberať a hodnotiť úvahy ministerky o objektívnej
zodpovednosti uchádzača na funkciu týkajúcu sa jeho osobnej účasti na výberovom konaní
obsiahnuté v jej vyjadrení k sťažnosti ústavný súd nad rámec už uvedeného poznamenáva,
že v prípade, ak by sa ústavný súd stotožnil s právnym názorom sťažovateľky, podľa
ktorého riadne preukázaná dočasná práceneschopnosť uchádzača o funkciu predsedu súdu
zakladá z hľadiska rešpektovania základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy
právny nárok na zrušenie, resp. zmenu termínu výberového konania, tak by tento právny
názor bolo potrebné z hľadiska rešpektovania princípu právnej istoty vyvoditeľného z čl. 1
ods. 1 ústavy primerane vzťahovať aj na všetky ďalšie postupy príslušných orgánov verejnej
moci pri obsadzovaní všetkých ďalších verejných funkcií, čo by podľa názoru ústavného
súdu mohlo viesť v konečnom dôsledku k neprimeranému zásahu do verejného záujmu
zabezpečiť v primeranom čase obsadenie týchto verejných funkcií, a tým aj k závažnému
zásahu do riadneho fungovania verejnej moci.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že medzi rozhodnutím
ministerky a obsahom základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12
ods. 2 ústavy a čl. 1 ods. 1 ústavy nie je taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala po
prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie možnosť vysloviť ich porušenie, a preto
ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky postupom
výberovej komisie a ministerky z dôvodu nepreskúmania námietky sťažovateľky
o zaujatosti člena výberovej komisie
Sťažovateľka namieta porušenie označených základných práv aj z toho dôvodu, že
podľa jej názoru výberová komisia porušila zákon tým, že jej nebolo doručené jej
hodnotenie ako sudkyne vypracované v súlade § 27b ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000
Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 385/2000 Z. z.“) a nebolo jej umožnené v súlade s § 27e
ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. sa s týmto hodnotením oboznámiť, prípadne žiadať o jeho
doplnenie alebo spresnenie do 15 dní od jeho doručenia. Namieta aj obsadenie výberovej
komisie z toho dôvodu, že jeden z jej členov nebol podľa jej názoru zvolený sudcovskou
radou pri okresnom súde v súlade so zákonom.
Práva, postavenie a úlohy (oprávnenia) výberovej komisie upravuje zákon
Podľa § 37 ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. výberové konanie uskutočňuje päťčlenná
výberová komisia. Členov výberovej komisie vymenuje minister z databázy kandidátov na
členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen
bol z kandidátov zvolených súdnou radou a traja členovia z kandidátov vymenovaných
ministrom. Jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť ministra sudcovská rada súdu,
na ktorom sa funkcia predsedu obsadzuje. Na účely vytvorenia databázy kandidátov na
členov výberovej komisie súdna rada volí aspoň dvoch kandidátov a minister vymenúva
aspoň šiestich kandidátov; databáza sa zverejňuje na webovom sídle súdnej rady
a ministerstva.
Podľa § 37 ods. 6 zákona č. 757/2004 Z. z. za kandidáta na člena výberovej komisie
možno zvoliť alebo vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady na
nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie, ktorá je spôsobilá posúdiť uchádzača
podľa odseku 4 a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo
vykonáva právnické povolanie; to platí aj pre voľbu člena výberovej komisie voleného
sudcovskou radou.
Podľa § 37 ods. 7 zákona č. 757/2004 Z. z. členovia výberovej komisie volia
spomedzi seba predsedu výberovej komisie. Výberová komisia je uznášaniaschopná, ak sa
na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia. Jej rozhodnutie je platné, ak zaň hlasovala
nadpolovičná väčšina všetkých jej členov.
Podľa § 37 ods. 8 zákona č. 757/2004 Z. z. ak výberová komisia na základe
výsledkov výberového konania nevyberie uchádzača na funkciu predsedu súdu, pretože
žiaden uchádzač nespĺňa predpoklady podľa odseku 4, minister vyhlási spôsobom
uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa
skončenia predchádzajúceho neúspešného výberového konania.
Podľa § 37 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. výberová komisia môže požadovať
vyjadrenie od dotknutých osôb, ktorých sa týka vznesená výhrada.
Podľa § 37 ods. 11 zákona č. 757/2004 Z. z. uchádzač je povinný spolu so žiadosťou
o zaradenie do výberového konania predložiť písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam
jemu blízkych osôb, ktoré sú členmi výberovej komisie, a to v rozsahu meno a priezvisko.
Vyhlásenie sa zverejní spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania.
Podľa § 37 ods. 13 zákona č. 757/2004 Z. z. predseda výberovej komisie je povinný
zabezpečiť zverejnenie zápisnice o priebehu výberového konania na webovom sídle
ministerstva do 24 hodín od ukončenia výberového konania.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že výberová komisia nemá oprávnenie riešiť
absenciu prihlásených uchádzačov na výberovom konaní a jej dôsledky.
Pokiaľ ide o obsadenie výberovej komisie členov nominovaným sudcovskou radou
okresného súdu, zo zápisnice sudcovskej rady, do príslušnosti ktorej patrí ustanovenie
výberovej komisie na funkciu predsedu okresného súdu, ktorá sa konala 8. decembra 2011
(a je súčasťou spisovej dokumentácie priloženej k sťažnosti), vyplýva, že jedným z bodov
programu bolo zvolenie člena do výberovej komisie na funkciu predsedu okresného súdu.
Zo zápisnice ďalej vyplýva, že na rokovaní sudcovskej rady okresného súdu sa v súlade
s § 45 ods. 8 zákona č. 757/2004 Z. z. zúčastnila aj sťažovateľka z titulu svojej funkcie
(predsedníčky okresného súdu). Zo zápisnice zo zasadnutia sudcovskej rady týkajúcej sa
bodu programu zvolenia člena do výberovej komisie na funkciu predsedu okresného súdu
vyplýva postup, akým bol za člena do tejto výberovej komisie zvolený sťažovateľkou
namietaný člen výberovej komisie, pričom v zápisnici nie je uvedené, že sťažovateľka
napriek prítomnosti na zasadnutí sudcovskej rady okresného súdu svoju námietku vo vzťahu
k zvolenému členovi do výberovej komisie uplatnila a ani zvolený člen do výberovej
komisie neoznámil skutočnosti, ktoré by preukazovali jeho zaujatosť vo vzťahu
k prihláseným uchádzačom do výberového konania na funkciu predsedu okresného súdu.
Ak by aj ústavný súd meritórne posudzoval túto časť sťažnosti uchádzačky, musel by túto
skutočnosť zobrať do úvahy a z ústavnoprávneho hľadiska ju vyhodnotiť.
Vo vzťahu k sťažovateľkou namietanému hodnoteniu prihlásených sudcov, ktoré
podľa nej nebolo v súlade s § 27c písm. c) zákona č. 385/2000 Z. z. (aj keď vzhľadom na
absenciu sťažovateľky vo výberovom konaní je táto jej námietka z ústavnoprávneho
hľadiska bezpredmetná), ústavný súd uvádza, že hodnotenie na funkciu predsedu okresného
súdu sa zabezpečuje podľa § 27f ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z., podľa ktorého ak je
uchádzačom o funkciu predsedu súdu predseda alebo podpredseda tohto súdu, vyjadrenie
podľa § 27c písm. c) zabezpečuje predseda grémia alebo predseda kolégia, ktorého je
predseda alebo podpredseda súdu členom.
Bez ohľadu na už uvedené ústavný súd zastáva názor, že všetkým ďalším námietkam
sťažovateľky by z hľadiska ňou namietaného porušenia jej základných práv bolo možné
priznať právnu relevanciu len v prípade, ak by sa na výberovom konaní na funkciu predsedu
okresného súdu aj reálne zúčastnila. Vzhľadom na to, že sa sťažovateľka na výberovom
konaní nezúčastnila, pričom namieta postup výberovej komisie v súvislosti s výberovým
konaním, ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti pre nedostatok príčinnej súvislosti
medzi sťažovateľkou namietaným porušením jej základných práv a postupom výberovej
komisie z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. augusta 2012