Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 413/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť R. B., nar. ..., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátom

JUDr. S. J., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a

, ako aj práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s namietaným porušením čl. 2 ods.

2 postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 8. marca 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2012

doručená sťažnosť R. B., nar. ..., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s namietaným

porušením postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 8. marca 2012 (ďalej

aj „namietané uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu

Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 1. februára 2007 bol sťažovateľ

uznaný za vinného zo spáchania trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1

účinného do 31. decembra 2005. Sťažovateľovi bol označeným trestným

rozkazom uložený dvojročný súhrnný trest odňatia slobody, výkon ktorého bol

podmienečne odložený na skúšobnú dobu štyroch rokov, pričom okresný súd zároveň týmto

rozhodnutím zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.

z 2. januára 2006 vo výroku o treste.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. zo 14. mája 2007 (teda

po vydaní trestného rozkazu okresného súdu sp. zn. z 1. februára 2007, pozn.),

bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1

. Týmto rozsudkom bola schválená dohoda o vine a treste, v rámci ktorej

bol dohodnutý a následne súdom schválený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní šiestich

rokov. Tento trest sťažovateľ v súčasnosti vykonáva. Okresný súd Nové Zámky týmto

rozsudkom zároveň zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.

z 2. januára 2006 vo výroku o treste, pričom podľa tvrdenia sťažovateľa pochybil, keďže

trestný rozkaz sp. zn. z 2. januára 2006 vo výroku o treste už bol zrušený

trestným rozkazom okresného súdu sp. zn. z 1. februára 2007, a teda nemohol byť

zrušený druhýkrát.

Okresný súd Bratislava uznesením sp. zn. z 12. decembra 2011 vyslovil, že

sťažovateľ sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia určenej mu trestným rozkazom

okresného súdu sp. zn. z 1. februára 2007 neosvedčil a trest odňatia slobody

v trvaní dvoch rokov vykoná. Proti označenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ

sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 8. marca 2012

tak, že ju podľa zamietol.

Sťažovateľ namieta, že tak okresný súd, ako aj krajský súd vedome potvrdili

nezákonnosť postupu Okresného súdu Nové Zámky, ktorý nezákonne zrušil už zrušený

trestný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. z 2. januára 2006 vo výroku

o treste, a tým nezohľadnili účel ustanovení o ukladaní súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1

. Sťažovateľ v tejto súvislosti uvádza, že „Rozhodnutím oboch súdov

došlo zároveň aj k porušeniu SR, nakoľko uznesením Okresného súdu

Bratislava V, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave bol

sťažovateľovi uložený trest odňatia slobody v rozpore o zákonom, navyše za skutok, za ktorý

mal byť uložený súhrnný trest odňatia slobody, ktorý v súčasnosti sťažovateľ už vykonáva.

... sťažovateľ nežiada Ústavný súd o revíziu rozhodnutí súdov v trestnom konaní, ale

upriamuje pozornosť Ústavného súdu na problém viacnásobného porušenia jeho

základných ľudských práv, garantovaných , v predmetnom

trestnom konaní.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie nálezom o nej takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

SR, práva sťažovateľa podľa SR ako aj práva sťažovateľa podľa

ods. 2 SR, v konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave pod

sp. zn. porušené boli.

Ústavný súd zrušuje uznesenie Krajského súdu sp. zn. zo dňa

08. 03. 2012 a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na opätovné prejednanie.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi R. B. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

323,52 EUR, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho

zástupcu sťažovateľky JUDr. S. J., vedený vo ..., č. ú. ...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m.

).

Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv

podľa a , ako aj práva podľa dohovoru postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , hoci jeho kľúčová námietka

v skutočnosti smeruje proti nezákonnému postupu Okresného súdu Nové Zámky, ktorý

rozsudkom sp. zn. zo 14. mája 2007, okrem iného, zrušil trestný rozkaz

Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. z 2. januára 2006 vo výroku o treste, hoci

tento rozsudok už bol vo výroku o treste zrušený trestným rozkazom okresného súdu

sp. zn. z 1. februára 2007. Z uvedeného vyplýva, že ak by bol Okresný súd Nové

Zámky postupoval v konaní vedenom pod sp. zn. zákonným spôsobom, mal

zrušiť výrok o treste v trestnom rozkaze okresného súdu sp. zn. z 1. februára 2007

a uložiť sťažovateľovi súhrnný trest, ktorý by zrejme nepresahoval trest uložený rozsudkom

Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. zo 14. mája 2007.

Vo výrokovej časti uznesenia sp. zn. z 12. decembra 2011 okresný súd

vyslovil, že sťažovateľ sa v skúšobnej dobe neosvedčil a vykoná trest odňatia slobody

v trvaní 2 rokov, pričom v jeho odôvodnení okrem iného uviedol, že „Vyššie citovaným

trestným rozkazom (trestným rozkazom okresného súdu z 1. februára 2007, pozn.) bol

obž. R. B. uznaný vinným zo spáchania trestného činu úverového podvodu podľa § 250a

ods. 1 Tr. zák., účin. do 31. 12. 2005. Za to mu bol uložený 2-ročný súhrnný trest odňatia

slobody, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 roky. Zároveň

bol zrušený trestný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. z 2. 1. 2006 vo

výroku o treste. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 21. 2. 2007.

Súd skúmajúc, či odsúdený počas plynutia skúšobnej doby viedol riadny život

občana, zistil, že R. B. bol rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. zo 17. 12.

2008 uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., za čo mu

bol uložený 1-ročný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia, pričom skutok spáchal dňa 12. 6. 2007, teda počas plynutia

skúšobnej doby.

Keďže odsúdený počas plynutia skúšobnej doby v trvaní 4 roky, tesne na jej začiatku,

t. j. cca po uplynutí len štyroch mesiacov od počiatku jej plynutia sa opätovne dopustil

úmyselného trestného činu druhovej povahy (druhová recidíva), súd vyslovil, že neviedol

riadny život občana, teda sa neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 2 roky vykoná.

Pre výkon trestu súd odsúdeného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia, nakoľko tento bol v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia

slobody pre úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.).

K obhajobným námietkam odsúdeného súd poznamenáva, že je pravdou, že tento bol

rozsudkom OS Nové Zámky, sp. zn. z 14. 5. 2007 uznaný vinným zo spáchania

zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a iné, pričom mu bol na dohodu o vine a treste

uložený úhrnný-súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov so zaradením do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň bol zrušený trestný rozkaz

Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. z 2. 1. 2006 vo výroku o treste. Skutky

odsúdený spáchal v dňoch 30. 12. 2005 a 26. 3. 2006.

Je pravdou i to, že Okresný súd Nové Zámky pochybil, keď jednak neuložil súhrnný

trest vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn.

z 1. 2. 2007, jednak keď zrušil už zrušený trestný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky,

sp. zn. z 2. 1. 2006 vo výroku o treste. O tejto skutočnosti je informované

i Ministerstvo spravodlivosti SR − sekcia trestného práva (viď č. l. 75), nič to však nemení

na skutočnosti, že trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. z 1. 2. 2007

je stále právoplatný, zákonný a vykonateľný. Preto súd zákonne postupoval podľa ust. § 50

ods. 4, 5 Tr. zák., nakoniec je to jeho zákonná povinnosť.“.

V odôvodnení namietaného uznesenia krajského súdu, ktorým tento súd zamietol

sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 12. decembra 2011, sa okrem iného uvádza:

„... Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. účinného od 1. 1. 2006, ak odsúdený viedol

v skúšobnej dobe riadny život, a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené

obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest

odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.

V posudzovanom prípade odsúdený R. B. počas plynutia skúšobnej doby

podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, ale v priebehu skúšobnej doby sa dopustil

trestného činu, za ktorý bol aj právoplatne odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia

slobody (rozsudok Okresného súdu Nitra zo 17. 12. 2008 sp. zn. ).

Rozhodnutie okresného súdu o tom, že sa podmienečne odložený trest odňatia

slobody vykoná, predchádzalo dokazovanie, v rámci ktorého sa zisťovalo, či v inom konaní

nebol zrušený výrok o treste, o ktorom sa podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. malo rozhodnúť.

Z vykonaného dokazovania súdu I. stupňa nevyplynulo, že by bol trest odňatia

slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 4 roky uložený

trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 1. 2. 2007 sp. zn. zrušený

v inom konaní.

Pokiaľ aj došlo k nesprávnemu postupu zo strany Okresného súdu Nové Zámky

v súdnom konaní pod sp. zn. pri ukladaní súhrnného trestu, Okresný súd

Bratislava V nebol oprávnený skúmať správnosť alebo nesprávnosť takéhoto rozhodnutia,

resp. takéto pochybenie napraviť, mohol iba vychádzať zo stavu veci, ktorý bol daný v čase

svojho rozhodnutia a prihliadať iba k tomu, či podmienečne odsúdený viedol alebo neviedol

riadny život v skúšobnej dobej.

Krajský súd v tomto smere považuje sťažnostné námietky odsúdeného R. B. za

neopodstatnené. Argumentáciu prvostupňového súdu konštatovanú v odôvodnení

napadnutého uznesenia preto aj nadriadený súd považuje za správnu, ktorá je v súlade

so zákonom ako aj s doposiaľ ustálenou súdnou praxou.

Vzhľadom na skutočnosť, že odsúdený R. B. nesplnil zákonom požadované

podmienky uvedené v ustanovení § 50 ods. 4 Tr. zák. okresný súd správne rozhodol,

že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia

slobody vo výmere 2 roky vykoná. Zákonu zodpovedá aj zaradenie odsúdeného R. B.

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.“.

Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľa poukazuje aj na prípis Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. XV/1 Pz 90/10-

6 z 22. apríla 2010, ktorý tvorí prílohu sťažnosti. Z jeho obsahu vyplýva, že sťažovateľ

podal generálnej prokuratúre podnet na podanie dovolania proti rozsudku Okresného súdu

Nové Zámky sp. zn. zo 14. mája 2007, ktorý označeným prípisom generálna

prokuratúra odložila. V označenom prípise generálna prokuratúra vyhodnotila ako

dôvodné námietky sťažovateľa proti postupu Okresného súdu Nové Zámky, ktorý

„nesprávne pri ukladaní súhrnného trestu opätovne zrušil výrok o treste trestného rozkazu

Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. – ktorý už bol raz zrušený , namiesto toho,

aby zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. “,

zároveň však uviedla, že toto pochybenie Okresného súdu Nové Zámky súdu „pri ukladaní

súhrnného trestu nenapĺňa žiadny z dôvodov uvedených v , pre ktoré by bolo

možné podať v predmetnej veci dovolanie“, pričom „Navyše aj v prípade, že by sa súd tohto

pochybenia nedopustil, možno dôvodne predpokladať, že by Vám nebol uložený miernejší

trest (ako trest 6 rokov odňatia slobody), ale práve naopak.“.

Z citovaného vyplýva, že tak okresný súd v uznesení sp. zn.

z 12. decembra 2011, ako aj krajský súd v namietanom uznesení, a predtým tiež generálna

prokuratúra v označenom prípise akceptovali námietky sťažovateľa proti postupu

Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. . Táto skutočnosť

však podľa názoru ústavného súdu nemá zásadný vplyv na ústavnú akceptovateľnosť

namietaného uznesenia krajského súdu, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn.

zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 12. decembra 2011. Predmetom týchto konaní bolo totiž rozhodovanie o tom, či sa

sťažovateľ v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia stanovenej mu trestným rozkazom

okresného súdu sp. zn. z 1. februára 2007 osvedčil. Ústavný súd po preskúmaní

namietaného uznesenia krajského súdu konštatoval, že je primeraným spôsobom

odôvodnené a nemožno ho považovať za arbitrárne.

Pokiaľ sťažovateľ nesúhlasí s postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní

sp. zn. a jeho rozsudkom zo 14. mája 2007, mohol sa domáhať ochrany svojich

práv a zrušenia tohto rozsudku v nezákonných výrokoch právnymi prostriedkami nápravy,

ktoré mal k dispozícii (vrátane sťažnosti podľa ). Sťažovateľ síce podal

proti tomuto rozsudku dovolanie, ktoré bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky

odmietnuté [proti rozsudku, ktorým súd schváli dohodu o vine a treste, je v zmysle § 334

ods. 4 prípustné dovolanie len podľa Trestného

poriadku, pozn.], ako aj podnet na podanie dovolania adresovaný generálnej prokuratúre,

ktorý bol označeným prípisom generálnej prokuratúry odložený, nenapadol však tento

rozsudok Okresného súdu Nové Zámky (proti rozsudku, ktorým súd schváli dohodou o vine

a treste, nie je prípustné odvolanie − , pozn.) sťažnosťou

podľa , hoci bol na to nepochybne oprávnený.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatoval, že medzi námietkami

sťažovateľa vyjadrenými v sťažnosti, ktoré vo svojej podstate smerujú proti postupu

Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudku

zo 14. mája 2007, a nie proti v petite označenému postupu krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , a ním označenými základnými právami podľa

a právom podľa dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by naznačovala reálnu

možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2012