Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 413/2012
PDF · 189.16 KB
No categories available
IV. ÚS 413/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012
predbežne prerokoval sťažnosť R. B., nar. ..., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátom
JUDr. S. J., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s namietaným porušením čl. 2 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 Tos 17/2012 a jeho uznesením z 8. marca 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2012
doručená sťažnosť R. B., nar. ..., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s namietaným
porušením čl. 2 ods. 2 ústavy postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tos 17/2012 a jeho uznesením z 8. marca 2012 (ďalej
aj „namietané uznesenie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 T 14/07 z 1. februára 2007 bol sťažovateľ
uznaný za vinného zo spáchania trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1
Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005. Sťažovateľovi bol označeným trestným
rozkazom uložený dvojročný súhrnný trest odňatia slobody, výkon ktorého bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu štyroch rokov, pričom okresný súd zároveň týmto
rozhodnutím zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3 T 204/05
z 2. januára 2006 vo výroku o treste.
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3 T 55/07 zo 14. mája 2007 (teda
po vydaní trestného rozkazu okresného súdu sp. zn. 1 T 14/07 z 1. februára 2007, pozn.),
bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1
Trestného zákona. Týmto rozsudkom bola schválená dohoda o vine a treste, v rámci ktorej
bol dohodnutý a následne súdom schválený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní šiestich
rokov. Tento trest sťažovateľ v súčasnosti vykonáva. Okresný súd Nové Zámky týmto
rozsudkom zároveň zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3 T 204/05
z 2. januára 2006 vo výroku o treste, pričom podľa tvrdenia sťažovateľa pochybil, keďže
trestný rozkaz sp. zn. 3 T 204/05 z 2. januára 2006 vo výroku o treste už bol zrušený
trestným rozkazom okresného súdu sp. zn. 1 T 14/07 z 1. februára 2007, a teda nemohol byť
zrušený druhýkrát.
Okresný súd Bratislava uznesením sp. zn. 1 T 14/07 z 12. decembra 2011 vyslovil, že
sťažovateľ sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia určenej mu trestným rozkazom
okresného súdu sp. zn. 1 T 14/07 z 1. februára 2007 neosvedčil a trest odňatia slobody
v trvaní dvoch rokov vykoná. Proti označenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ
sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 4 Tos 17/2012 z 8. marca 2012
tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.
Sťažovateľ namieta, že tak okresný súd, ako aj krajský súd vedome potvrdili
nezákonnosť postupu Okresného súdu Nové Zámky, ktorý nezákonne zrušil už zrušený
trestný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3 T 204/05 z 2. januára 2006 vo výroku
o treste, a tým nezohľadnili účel ustanovení o ukladaní súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1
Trestného zákona. Sťažovateľ v tejto súvislosti uvádza, že „Rozhodnutím oboch súdov
došlo zároveň aj k porušeniu čl. 17 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko uznesením Okresného súdu
Bratislava V, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave bol
sťažovateľovi uložený trest odňatia slobody v rozpore o zákonom, navyše za skutok, za ktorý
mal byť uložený súhrnný trest odňatia slobody, ktorý v súčasnosti sťažovateľ už vykonáva.
... sťažovateľ nežiada Ústavný súd o revíziu rozhodnutí súdov v trestnom konaní, ale
upriamuje pozornosť Ústavného súdu na problém viacnásobného porušenia jeho
základných ľudských práv, garantovaných Ústavu Slovenskej republiky, v predmetnom
trestnom konaní.“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný po prijatí sťažnosti na ďalšie
konanie nálezom o nej takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR, práva sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy SR ako aj práva sťažovateľa podľa čl. 2
ods. 2 Ústavy SR, v konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave pod
sp. zn. 4 Tos 17/2012 porušené boli.
Ústavný súd zrušuje uznesenie Krajského súdu sp. zn. 4 Tos 17/2012 zo dňa
08. 03. 2012 a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na opätovné prejednanie.
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi R. B. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
323,52 EUR, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho
zástupcu sťažovateľky JUDr. S. J., vedený vo ..., č. ú. ...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti
sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita
namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu
verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m.
Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv
podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tos 17/2012, hoci jeho kľúčová námietka
v skutočnosti smeruje proti nezákonnému postupu Okresného súdu Nové Zámky, ktorý
rozsudkom sp. zn. 3 T 55/07 zo 14. mája 2007, okrem iného, zrušil trestný rozkaz
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3 T 204/05 z 2. januára 2006 vo výroku o treste, hoci
tento rozsudok už bol vo výroku o treste zrušený trestným rozkazom okresného súdu
sp. zn. 1 T 14/07 z 1. februára 2007. Z uvedeného vyplýva, že ak by bol Okresný súd Nové
Zámky postupoval v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 55/07 zákonným spôsobom, mal
zrušiť výrok o treste v trestnom rozkaze okresného súdu sp. zn. 1 T 14/07 z 1. februára 2007
a uložiť sťažovateľovi súhrnný trest, ktorý by zrejme nepresahoval trest uložený rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3 T 55/07 zo 14. mája 2007.
Vo výrokovej časti uznesenia sp. zn. 1 T 14/07 z 12. decembra 2011 okresný súd
vyslovil, že sťažovateľ sa v skúšobnej dobe neosvedčil a vykoná trest odňatia slobody
v trvaní 2 rokov, pričom v jeho odôvodnení okrem iného uviedol, že „Vyššie citovaným
trestným rozkazom (trestným rozkazom okresného súdu z 1. februára 2007, pozn.) bol
obž. R. B. uznaný vinným zo spáchania trestného činu úverového podvodu podľa § 250a
ods. 1 Tr. zák., účin. do 31. 12. 2005. Za to mu bol uložený 2-ročný súhrnný trest odňatia
slobody, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 roky. Zároveň
bol zrušený trestný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 3 T 204/05 z 2. 1. 2006 vo
výroku o treste. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 21. 2. 2007.
Súd skúmajúc, či odsúdený počas plynutia skúšobnej doby viedol riadny život
občana, zistil, že R. B. bol rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 21 T 90/2008 zo 17. 12.
2008 uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., za čo mu
bol uložený 1-ročný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, pričom skutok spáchal dňa 12. 6. 2007, teda počas plynutia
skúšobnej doby.
Keďže odsúdený počas plynutia skúšobnej doby v trvaní 4 roky, tesne na jej začiatku,
t. j. cca po uplynutí len štyroch mesiacov od počiatku jej plynutia sa opätovne dopustil
úmyselného trestného činu druhovej povahy (druhová recidíva), súd vyslovil, že neviedol
riadny život občana, teda sa neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 2 roky vykoná.
Pre výkon trestu súd odsúdeného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, nakoľko tento bol v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.).
K obhajobným námietkam odsúdeného súd poznamenáva, že je pravdou, že tento bol
rozsudkom OS Nové Zámky, sp. zn. 3T 55/07 z 14. 5. 2007 uznaný vinným zo spáchania
zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a iné, pričom mu bol na dohodu o vine a treste
uložený úhrnný-súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov so zaradením do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň bol zrušený trestný rozkaz
Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 3T 204/05 z 2. 1. 2006 vo výroku o treste. Skutky
odsúdený spáchal v dňoch 30. 12. 2005 a 26. 3. 2006.
Je pravdou i to, že Okresný súd Nové Zámky pochybil, keď jednak neuložil súhrnný
trest vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1 T 14/07
z 1. 2. 2007, jednak keď zrušil už zrušený trestný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky,
sp. zn. 3T 204/05 z 2. 1. 2006 vo výroku o treste. O tejto skutočnosti je informované
i Ministerstvo spravodlivosti SR − sekcia trestného práva (viď č. l. 75), nič to však nemení
na skutočnosti, že trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1 T 14/07 z 1. 2. 2007
je stále právoplatný, zákonný a vykonateľný. Preto súd zákonne postupoval podľa ust. § 50
ods. 4, 5 Tr. zák., nakoniec je to jeho zákonná povinnosť.“.
V odôvodnení namietaného uznesenia krajského súdu, ktorým tento súd zamietol
sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 T 14/07
z 12. decembra 2011, sa okrem iného uvádza:
„... Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. účinného od 1. 1. 2006, ak odsúdený viedol
v skúšobnej dobe riadny život, a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené
obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest
odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.
V posudzovanom prípade odsúdený R. B. počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, ale v priebehu skúšobnej doby sa dopustil
trestného činu, za ktorý bol aj právoplatne odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia
slobody (rozsudok Okresného súdu Nitra zo 17. 12. 2008 sp. zn. 21 T 90/2008).
Rozhodnutie okresného súdu o tom, že sa podmienečne odložený trest odňatia
slobody vykoná, predchádzalo dokazovanie, v rámci ktorého sa zisťovalo, či v inom konaní
nebol zrušený výrok o treste, o ktorom sa podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. malo rozhodnúť.
Z vykonaného dokazovania súdu I. stupňa nevyplynulo, že by bol trest odňatia
slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 4 roky uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 1. 2. 2007 sp. zn. 1 T 14/07 zrušený
v inom konaní.
Pokiaľ aj došlo k nesprávnemu postupu zo strany Okresného súdu Nové Zámky
v súdnom konaní pod sp. zn. 3 T 55/07 pri ukladaní súhrnného trestu, Okresný súd
Bratislava V nebol oprávnený skúmať správnosť alebo nesprávnosť takéhoto rozhodnutia,
resp. takéto pochybenie napraviť, mohol iba vychádzať zo stavu veci, ktorý bol daný v čase
svojho rozhodnutia a prihliadať iba k tomu, či podmienečne odsúdený viedol alebo neviedol
riadny život v skúšobnej dobej.
Krajský súd v tomto smere považuje sťažnostné námietky odsúdeného R. B. za
neopodstatnené. Argumentáciu prvostupňového súdu konštatovanú v odôvodnení
napadnutého uznesenia preto aj nadriadený súd považuje za správnu, ktorá je v súlade
so zákonom ako aj s doposiaľ ustálenou súdnou praxou.
Vzhľadom na skutočnosť, že odsúdený R. B. nesplnil zákonom požadované
podmienky uvedené v ustanovení § 50 ods. 4 Tr. zák. okresný súd správne rozhodol,
že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia
slobody vo výmere 2 roky vykoná. Zákonu zodpovedá aj zaradenie odsúdeného R. B.
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.“.
Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľa poukazuje aj na prípis Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. XV/1 Pz 90/10-
6 z 22. apríla 2010, ktorý tvorí prílohu sťažnosti. Z jeho obsahu vyplýva, že sťažovateľ
podal generálnej prokuratúre podnet na podanie dovolania proti rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 3 T 55/07 zo 14. mája 2007, ktorý označeným prípisom generálna
prokuratúra odložila. V označenom prípise generálna prokuratúra vyhodnotila ako
dôvodné námietky sťažovateľa proti postupu Okresného súdu Nové Zámky, ktorý
„nesprávne pri ukladaní súhrnného trestu opätovne zrušil výrok o treste trestného rozkazu
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3 T 204/05 – ktorý už bol raz zrušený , namiesto toho,
aby zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1 T 14/07“,
zároveň však uviedla, že toto pochybenie Okresného súdu Nové Zámky súdu „pri ukladaní
súhrnného trestu nenapĺňa žiadny z dôvodov uvedených v § 371 Tr. por., pre ktoré by bolo
možné podať v predmetnej veci dovolanie“, pričom „Navyše aj v prípade, že by sa súd tohto
pochybenia nedopustil, možno dôvodne predpokladať, že by Vám nebol uložený miernejší
trest (ako trest 6 rokov odňatia slobody), ale práve naopak.“.
Z citovaného vyplýva, že tak okresný súd v uznesení sp. zn. 1 T 14/07
z 12. decembra 2011, ako aj krajský súd v namietanom uznesení, a predtým tiež generálna
prokuratúra v označenom prípise akceptovali námietky sťažovateľa proti postupu
Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 55/07. Táto skutočnosť
však podľa názoru ústavného súdu nemá zásadný vplyv na ústavnú akceptovateľnosť
namietaného uznesenia krajského súdu, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tos 17/2012
zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 T 14/07
z 12. decembra 2011. Predmetom týchto konaní bolo totiž rozhodovanie o tom, či sa
sťažovateľ v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia stanovenej mu trestným rozkazom
okresného súdu sp. zn. 1 T 14/07 z 1. februára 2007 osvedčil. Ústavný súd po preskúmaní
namietaného uznesenia krajského súdu konštatoval, že je primeraným spôsobom
odôvodnené a nemožno ho považovať za arbitrárne.
Pokiaľ sťažovateľ nesúhlasí s postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní
sp. zn. 3 T 55/07 a jeho rozsudkom zo 14. mája 2007, mohol sa domáhať ochrany svojich
práv a zrušenia tohto rozsudku v nezákonných výrokoch právnymi prostriedkami nápravy,
ktoré mal k dispozícii (vrátane sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Sťažovateľ síce podal
proti tomuto rozsudku dovolanie, ktoré bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky
odmietnuté [proti rozsudku, ktorým súd schváli dohodu o vine a treste, je v zmysle § 334
ods. 4 Trestného poriadku prípustné dovolanie len podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku, pozn.], ako aj podnet na podanie dovolania adresovaný generálnej prokuratúre,
ktorý bol označeným prípisom generálnej prokuratúry odložený, nenapadol však tento
rozsudok Okresného súdu Nové Zámky (proti rozsudku, ktorým súd schváli dohodou o vine
a treste, nie je prípustné odvolanie − § 334 ods. 4 Trestného poriadku, pozn.) sťažnosťou
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, hoci bol na to nepochybne oprávnený.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatoval, že medzi námietkami
sťažovateľa vyjadrenými v sťažnosti, ktoré vo svojej podstate smerujú proti postupu
Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 55/07 a jeho rozsudku
zo 14. mája 2007, a nie proti v petite označenému postupu krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 Tos 17/2012, a ním označenými základnými právami podľa ústavy
a právom podľa dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by naznačovala reálnu
možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.
Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. augusta 2012