Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 417/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť A. M., Ž., ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Obvodného pozemkového úradu v Liptovskom Mikuláši v konaní

vedenom pod sp. zn. 2012/000/GK, a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. júla 2012

doručené podanie A. M., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), označené ako „Ústavná sťažnosť“.

Ústavný súd podľa obsahu kvalifikoval podanie sťažovateľky ako sťažnosť podľa čl. 127

ods. 1 (ďalej len „“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Obvodného pozemkového úradu v Liptovskom Mikuláši (ďalej len „pozemkový

úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2012/000/GK (ďalej aj „namietané konanie“).

Podľa sťažovateľky namietané konanie, ktorého predmetom je rozhodovanie

o reštitučnom nároku, začalo „ešte podaním jej nebohej matky... zo dňa 18. 12. 1992“

a prvýkrát o ňom pozemkový úrad rozhodol až rozhodnutím sp. zn.

OBPÚ 556-2007/00725 GK z 28. decembra 2008. Označené rozhodnutie zrušil Krajský súd

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. -97 zo 16. marca 2009

a vrátil vec pozemkovému úradu na ďalšie konanie. Zo sťažnosti vyplýva, že krajský súd

rozsudkom č. k. -62 zo 7. októbra 2011 zrušil aj v poradí druhé rozhodnutie

pozemkového úradu sp. zn. ObPÚ 810-2010/000110 GK z 22. decembra 2010 a opätovne

mu vrátil vec na ďalšie konanie.

Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci nebolo ani po uplynutí viac ako

19 rokov od začatia konania právoplatne rozhodnuté, podala sťažovateľka 29. februára 2012

sťažnosť riaditeľovi pozemkového úradu „pre zbytočné prieťahy v konaní s požiadavkou

učiniť kroky, ktorými sa zamedzí ďalším prieťahom v konaní samom“. Na sťažnosť reagoval

riaditeľ pozemkového úradu prípisom z 5. marca 2012, ale ani následne podľa sťažovateľky

nedošlo vo veci k náprave, a preto podala sťažnosť ústavnému súdu.

Sťažovateľka sa domáha, aby ústavný súd vyslovil, že postupom pozemkového úradu

v namietanom konaní došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , prikázal pozemkovému úradu

v namietanom konaní konať bez zbytočných prieťahov a zároveň jej priznal primerané

finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €.

Súčasťou sťažnosti jej aj žiadosť sťažovateľky o ustanovenie právneho zástupcu

na konanie pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

pozemkového úradu v konaní vedenom pod sp. zn. 2012/000/GK.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ).

Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa

ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd poukazuje na § 250t ods. 1

(ďalej aj „OSP“), podľa ktorého fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu

spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže

sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.

Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje

osobitný predpis.

Podľa súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak

súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,

predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace,

v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej

správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že sťažovateľka sa

môže účinne domáhať ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa namietaným postupom pozemkového

úradu žalobou podľa , o ktorej je oprávnený a aj povinný rozhodnúť

miestne príslušný krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o žalobe sťažovateľky

v danom prípade (vzhľadom na princíp subsidiarity) vylučuje právomoc ústavného súdu

rozhodnúť o jej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľky podľa z dôvodu nedostatku

svojej právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho významu rozhodovať o ďalších

návrhoch sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2012