Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 417/2012
PDF · 121.46 KB
No categories available
IV. ÚS 417/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012
predbežne prerokoval sťažnosť A. M., Ž., ktorou namieta porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Obvodného pozemkového úradu v Liptovskom Mikuláši v konaní
vedenom pod sp. zn. 2012/000/GK, a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. júla 2012
doručené podanie A. M., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), označené ako „Ústavná sťažnosť“.
Ústavný súd podľa obsahu kvalifikoval podanie sťažovateľky ako sťažnosť podľa čl. 127
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom Obvodného pozemkového úradu v Liptovskom Mikuláši (ďalej len „pozemkový
úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2012/000/GK (ďalej aj „namietané konanie“).
Podľa sťažovateľky namietané konanie, ktorého predmetom je rozhodovanie
o reštitučnom nároku, začalo „ešte podaním jej nebohej matky... zo dňa 18. 12. 1992“
a prvýkrát o ňom pozemkový úrad rozhodol až rozhodnutím sp. zn.
OBPÚ 556-2007/00725 GK z 28. decembra 2008. Označené rozhodnutie zrušil Krajský súd
v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 23 Sp/66/2009-97 zo 16. marca 2009
a vrátil vec pozemkovému úradu na ďalšie konanie. Zo sťažnosti vyplýva, že krajský súd
rozsudkom č. k. 29 Sp 26/2011-62 zo 7. októbra 2011 zrušil aj v poradí druhé rozhodnutie
pozemkového úradu sp. zn. ObPÚ 810-2010/000110 GK z 22. decembra 2010 a opätovne
mu vrátil vec na ďalšie konanie.
Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci nebolo ani po uplynutí viac ako
19 rokov od začatia konania právoplatne rozhodnuté, podala sťažovateľka 29. februára 2012
sťažnosť riaditeľovi pozemkového úradu „pre zbytočné prieťahy v konaní s požiadavkou
učiniť kroky, ktorými sa zamedzí ďalším prieťahom v konaní samom“. Na sťažnosť reagoval
riaditeľ pozemkového úradu prípisom z 5. marca 2012, ale ani následne podľa sťažovateľky
nedošlo vo veci k náprave, a preto podala sťažnosť ústavnému súdu.
Sťažovateľka sa domáha, aby ústavný súd vyslovil, že postupom pozemkového úradu
v namietanom konaní došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal pozemkovému úradu
v namietanom konaní konať bez zbytočných prieťahov a zároveň jej priznal primerané
finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €.
Súčasťou sťažnosti jej aj žiadosť sťažovateľky o ustanovenie právneho zástupcu
na konanie pred ústavným súdom.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
pozemkového úradu v konaní vedenom pod sp. zn. 2012/000/GK.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,
že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je
právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc
všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).
Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.
Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť
tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán
verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu
Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa
ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných
a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť
odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd poukazuje na § 250t ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), podľa ktorého fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu
spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže
sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.
Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.
Podľa § 250t ods. 4 OSP súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak
súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,
predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace,
v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej
správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
Z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že sťažovateľka sa
môže účinne domáhať ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy namietaným postupom pozemkového
úradu žalobou podľa § 250t ods. 1 ústavy, o ktorej je oprávnený a aj povinný rozhodnúť
miestne príslušný krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o žalobe sťažovateľky
v danom prípade (vzhľadom na princíp subsidiarity) vylučuje právomoc ústavného súdu
rozhodnúť o jej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol
sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku
svojej právomoci.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho významu rozhodovať o ďalších
návrhoch sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. augusta 2012