Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 408/2012
PDF · 102.77 KB
No categories available
IV. ÚS 408/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,
B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., ktorou namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 455/2009, a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2012
osobne doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., ktorou
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový
protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er
455/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka (oprávnená, pozn.) v napadnutom konaní
vedenom okresným súdom podaným návrhom požiadala súdneho exekútora o vykonanie
exekúcie. Súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) následne požiadal okresný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, čím došlo k zákonnému založeniu povinnosti okresného
súdu rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovených lehotách.
Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že táto vec podľa jej
názoru nevykazuje prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžaduje takú spoluprácu
okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie,
resp. rozhodnutie v tejto veci. Sťažovateľka poukazuje aj na to, že jej dosiaľ nebola
okresným súdom oznámená ani spisová značka, pod ktorou sa napádané exekučné konanie
vedie, preto ho identifikovala len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré sú jej
známe.
Keďže okresný súd bol podľa názoru sťažovateľky v napadnutom konaní
neodôvodnene nečinný, resp. postupoval neefektívne, podala 25. mája 2012 v zmysle § 62
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu sťažnosť na
prieťahy v ňou iniciovanom exekučnom konaní, pričom na túto sťažnosť do dňa doručenia
sťažnosti ústavnému súdu nedostala žiadnu odpoveď.
Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového
protokolu a tiež k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru, ktoré upravujú zákaz
diskriminácie.
Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu
v napadnutom konaní boli porušené ňou označené práva, prikázal okresnému súdu konať
bez zbytočných prieťahov a zároveň jej priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj
úhradu trov konania.
Podaním doručeným ústavnému súdu 30. júla 2012 sťažovateľka doplnila sťažnosť
„spresnením petitu“, prostredníctvom ktorého identifikovala spisovú značku exekučného
konania vedeného okresným súdom napadnutého sťažnosťou adresovanou ústavnému súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia ňou označených základných práv
podľa ústavy, práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu, ako aj označených článkov
ústavy a dohovoru, ku ktorému malo dôjsť neodôvodnenou nečinnosťou, resp.
neefektívnym postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 455/2009.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci
nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to
buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno
považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť
porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po
jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Zo spisovej dokumentácie okresného súdu ústavný súd zistil, že tvrdenie
sťažovateľky o tom, že okresný súd zatiaľ v napadnutom konaní o žiadosti súdneho
exekútora JUDr. R. K. na vykonanie exekúcie v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 455/2009
nerozhodol, nezodpovedá skutočnosti. Zo zistení ústavného súdu totiž vyplýva, že okresný
súd v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 455/2009 už 18. augusta 2009 poveril súdneho
exekútora JUDr. R. K. v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku vykonaním exekúcie,
pričom poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené 2. septembra
2009.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol
sťažnosť sťažovateľky smerujúcu proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 4 Er 455/2009 z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľky na ochranu ústavnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. augusta 2012