Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 454/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., K., ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C

117/1993, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 19. apríla 2012

doručené podanie M. K., K. (ďalej len „sťažovateľka“), označené ako „Sťažnosť – úplna

strata majetku“. Ústavný súd podľa obsahu posúdil podanie sťažovateľky ako sťažnosť

podľa (ďalej len „“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa postupom Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľka bola

účastníčkou konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. v procesnom

postavení navrhovateľky. Namietané konanie začalo 19. júla 1991, keď sťažovateľka

doručila okresnému súdu návrh na začatie konania o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„... týmto podávam sťažnosť na Okresný súd Košice II, za nedoriešenie svojho

prípadu vedeného pod ev. č. podané ešte 19. 7. 1991 za úplnú stratu celého

majetku.

Aj napriek nálezu Ústavného súdu pod číslom -41 z 10. 5. 2006, ktorým

bolo Okresnému súdu Košice II prikázané konať bez zbytočných prieťahov vo veci

rozdelenia mojej BSP vedenom na Okresnom súde Košice II, tak to dodnes neurobil.

... Vďaka benevolencii súdnych orgánov som bola okradnutá o svoj majetok. Súdila

som sa o spoločný majetok s exmanželom 21-rokov. Exmanžel F. K. st. zomrel 28. 08. 2011.

Jeho smrť som oznámila Okresnému súdu Košice il, napriek tomu nebola som notárom

prizvaná na dedičské konanie. Môj nepodarený syn F. K. ml. ma nenahlásil, lebo asi chcel

zdediť všetok majetok môj a mojej dcéry. Neurobil to ani Okresný súd Košice II. Z

informačného strediska Okresného súdu Košice II som sa dozvedela, že dedičské konanie sa

konalo v novembri 2011. Dňa 16. 11. 2011 som požiadala Okresný súd Košice II písomne o

výsledok dedičského konania po poručiteľovi F. K., pričom som obdržala záporne

stanovisko, nakoľko som nebola zákonnou dedičkou.“

Napriek uvedenému z priloženej dokumentácie a zistení ústavného súdu vyplýva, že

sťažovateľka na pojednávaní pred okresným súdom konanom 6. septembra 2011 výslovne

do zápisnice o pojednávaní zobrala svoj návrh späť a žiadala konanie zastaviť. Okresný súd

uznesením konanie zastavil a sťažovateľka následne (7. októbra 2011) podala proti

zastavujúcemu rozhodnutiu odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozhodol o odvolaní

sťažovateľky tak, že rozhodnutie zrušil a nariadil vykonanie dôkazu dopytom na odporcu

(syna pôvodného odporcu), či súhlasí so späťvzatím návrhu. Odporca so späťvzatím návrhu

súhlasil, a preto okresný súd na pojednávaní 7. júna 2012 pripustil späťvzatie návrhu

a konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27. júla 2012.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Zo sťažnosti sa dá vyvodiť, že sťažovateľka namieta porušenia svojho základného

práva podľa postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Zo zistení ústavného súdu, ako aj z dokumentácie priloženej k sťažnosti vyplýva, že

sťažovateľka na pojednávaní pred okresným súdom uskutočnenom 6. septembra 2011

výslovne do zápisnice o pojednávaní uviedla, že svoj návrh berie späť v celom rozsahu,

a zároveň požiadala o zastavenie namietaného konania; okresný súd na tomto základe

uznesením namietané konanie zastavil. Napriek tomu sťažovateľka následne (7. októbra

2011) podala proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania odvolanie. O odvolaní

sťažovateľky rozhodol Krajský súd v Košiciach rozhodol tak, že odvolaním napadnuté

uznesenie zrušil a prikázal okresnému súdu zistiť dopytom na odporcu (syna pôvodného

odporcu), či súhlasí so späťvzatím návrhu. Odporca so späťvzatím návrhu vyslovil súhlas,

a preto okresný súd na pojednávaní 7. júna 2012 uznesením pripustil späťvzatie návrhu

a konanie zastavil; toto uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 27. júla 2012.

Vychádzajúc z uvedených zistení ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel

k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená. Za okolností, keď sama

sťažovateľka svojím procesným úkonom vyvolala zastavenie namietaného konania, a to aj

napriek tomu, že v jeho priebehu podľa jej tvrdenia došlo k porušeniu jej základného práva

podľa , je zjavne neodôvodnené, aby sa v konaní pred ústavným súdom

domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva namietaným postupom okresného

súdu.

Z týchto dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2012