Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_34P-102-2020.pdf
PDF · 104.99 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/102/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o t.č. už plnoletú U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. nad C., N. hájom XXXX/XX, do plnoletosti zastúpenú kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov : matky Bc. E. D., rod. C., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom A. nad C., N. hájom XXXX/XX a otca S. D., štátneho občana I. republiky, trvale bytom A. nad C., t.č. bytom, A. nad C., areál U., o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu takto
rozhodol:
Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť otca ako povinného z vyživovacej povinnosti k toho času plnoletej U. D., nar. XX.XX.XXXX, ako oprávnenej z vyživovacej povinnosti, z doterajšej sumy XX,-Eur mesačne na sumu XX,-Eur mesačne, s účinnosťou od XX.XX.XXXX, ktoré je otec povinný prispievať k rukám toho času plnoletej oprávnenej U. vždy do XX. dňa v mesiaci.
Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom pre toho času plnoletú U. za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX,-Eur s a otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po XX,-Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám toho času plnoletej oprávnenej U., až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.
Vo zvyšnej sa návrh na zvýšenie výživného z a m i e t a .
Týmto sa vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti otca k oprávnenej U. z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu T. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XXX/XXXX - XX.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania podanom v čase maloletosti dieťaťa sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k vtedy ešte maloletej U. z doterajšej sumy XX,-Eur mesačne na sumu XXX,- Eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu, teda od septembra XXXX. Matka uviedla, že vyživovacia povinnosť otca k dcére bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa X.X.XXXX č.k.XXP/ XXX/XXXX-XX, ktorým bola vtedy maloletá U. na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou XX,-Eur mesačne. Odvtedy výživné nebolo menené a v súčasnej dobe je doterajšie určené výživné nedostačujúce a nezohľadňujúce zvýšené životné náklady. Matka poukázala na zmenu pomerov aj podstatne vyšším vekom maloletej, ktorá je už študentkou 3. ročníka gymnázia, navštevuje základnú umeleckú školu, tanečný a hudobný odbor, jazykovú školu a pod. Dcéra je alergička a užíva lieky. Matka tiež uviedla, že súčasne bol podaný aj návrh na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa K. D., nar. v r. XXXX. Ďalej uviedla, že otec sa s
deťmi nestretáva, určené výživné platí, ale nad rámec uvedeného neprispieva. K svojim pomerom matka uviedla, že ona býva v domácnosti len s ich dvoma deťmi a pracuje ako zdravotná sestra.
2. Toho času už plnoletá U. sa pojednávania tiež zúčastnila, v plnom rozsahu sa pripojila k návrhu svojej matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k nej z doterajšieho výživného XX,-Eur mesačne na sumu XXX,-Eur mesačne, hoci s poukazom na všetky jej výdavky by považovala za zodpovedajúcu aj vyššiu sumu. Uviedla, že v súčasnosti už má XX rokov, býva s mamou a bratom. Je žiačkou 3. ročníka gymnázia, navštevuje jazykovú školu, základnú umeleckú školu a chodí do fitness centra. Zvýšené výdavky mala najmä na začiatku školského roka a tiež má výdavky na učebnice k príprave na prijímacie skúšky na vysokú školu. Ona ako študentka nemá žiaden stály príjem, len počas leta mala dva dni brigády ako animátorka. Uviedla, že s otcom sa nestretáva, nie je s ním v žiadnom kontakte, od rozvodu jej rodičov jej ani nezavolal, neposiela jej žiadne darčeky. K vyjadreniu jej otca poukazujúceho na to, že on musel kedysi byt predať, lebo sa zadlžil, keďže nemal robotu, oprávnená plnoletá Zuzana uviedla, že v čase rozvodu jej rodičov ona mala vtedy X rokov a v tom čase otec nemal žiadne zdravotné oslabenie, pre ktoré by nemohol pracovať, pričom jej matka vtedy musela mať dve roboty, aby ich vôbec uživila.
3. Otec toho času už plnoletého dieťaťa nesúhlasil s návrhom na zvýšenie výživného a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že pri rozvode sa dohodli na výške výživného a on naozaj nemá z čoho platiť vyššie výživné, prípadne by bol ochotný sa dohodnúť na zvýšení na sumu XX,-Eur mesačne. Keby peniaze mal, poslal by ich deťom, ale nemá ich a je rád, že si z výplaty zaplatí ubytovanie, aby nespal pod mostom alebo v stane a pošle stanovené výživné. Uviedol, že je bezdomovec a má evidované bydlisko len A. nad C.. Matka dieťaťa vie, koľko a ako je on na tom, lebo si dala preveriť jeho zárobok a predložil súdu svoje výplatné pásky. Uviedol, že teraz býva v podnájme, čo je izba so sociálnym zariadením nad bufetom v areáli U., kde za bývanie platí XXX,-Eur mesačne. Okrem dcéry U. má ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi K., na ktorého má tiež určené výživné XX,-Eur mesačne. K svojim pomerom otec uviedol, že je zamestnaný cez pracovnú agentúru ako operátor výroby a takto zarába cca XXX,-Eur mesačne netto a nevie, dokedy tam zostane a či nebude prepustený, keďže nedávno prepúšťali. Má aj exekúcie, nejaká mu skončila a ešte ho bude čakať X.exekúcia, stále mu strhávajú XXX,-Eur mesačne, nič nevlastní, nemá ani účet. Uviedol, že on v podstate len prežíva a nemá z čoho platiť vyššie výživné. Kedysi matka na neho podala trestné oznámenie pre neplatenie výživného. To uhradil, zamestnávateľ mu na to vtedy požičal a on to potom musel niekoľko mesiacov odrábať a nemal si z čoho ani kúpiť stravu a kamaráti mu občas nosili jedlo. Snaží sa ako tak fungovať, je rád, že nie je bezdomovcom, býva len tak provizórne, kedysi si dokonca chcel aj siahnuť na život. Zhodne uviedol, že s dcérou sa nestretáva dlhšiu dobu. Na otázku otec uviedol, že má ukončenú strednú odbornú školu poľnohospodársku, odbor pestovateľ- chovateľ. Teraz pracuje ako operátor výroby, u terajšieho zamestnávateľa pracuje piaty rok a predtým nemal žiadnu prácu a rok nepracoval, nič nemal. Napriek tomu, že jeho zamestnávateľom je spoločnosť so sídlom v Českej republike, otec uviedol, že okrem mzdy nepoberá žiadne diéty. Priznal, že inú prácu si nehľadal. Otec poukázal aj na svoje zdravotné problémy, najmä so zubami, ale nikde ho neošetria, keďže je bezdomovec. Tiež od detstva nevidí na jedno oko, čiže aj v spoločenskej oblasti je v zhoršenej situácii a domnieva sa, že invalidný dôchodok mu neprisúdia, hoci priznal, že on o to nežiadal. Doplnil, že on už 11 rokov neudržuje žiaden kontakt ani so svojimi rodičmi a bratom. K vyjadreniu matky, že po ich rozvode bol otec dieťaťa vyplatený sumou XX.XXX,-Eur a mal aj kúpený byt, otec potvrdil, že mal ten byt, ale musel ho predať aj pod cenu, lebo musel platiť pôžičku a vtedy nemal robotu, tak predal ten byt. Otec opakovane poukazoval na svoju zlú sociálnu situáciu, že nemá ani na teplé obedy v práci, nevie, čo je teplá strava a potraviny kupuje len v akcii.
4. Kolízny opatrovník odporučil zvýšiť výživné na sumu XXX,-Eur mesačne, nakoľko od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov a otec dieťaťa nepreukázal nejakú snahu alebo iniciatívu hľadania si lepšie platenej práce.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z č.l. 1, lustrácie v SP, potvrdenie o príjme matky, pracovný posudok matky, potvrdenie o N., lustrácie v SP, oznámenie na č.l. XX, vyjadrenie otca z č.l. 63, výplatné pásky otca, ročné zúčtovanie, lustrácie v SP, výpis z OR, potvrdenie o PnD, potvrdenie o príjme matky, mzdový list otca, výpisy z účtu, rozpis výdavkov, zápisnicu č.l. 144, správu ÚPSVaR, pracovnú zmluvu otca, Dohodu o predĺžení pracovnej zmluvy, mzdový výmer, pokyn na pracovnú cestu, obsah pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XXX/XXXX, XXPc/X/ XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
6. Toho času už plnoletá U. pochádza z manželského vzťahu jej rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa X.X.XXXX č.k.XXP/XXX/XXXX-XX a súčasne bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli vtedy maloleté deti : U. a jej starší brat K., zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu dcéry Zuzany sumou XX,-Eur mesačne a na výživu syna K. sumou XX,-Eur mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného mala U. X a X rokov a bola žiačkou 3. ročníka ZŠ. Stravovala sa v školskej jedálni. Navštevovala tanečný krúžok s poplatkom X,-Eur mesačne. mala alergiu, bola astmatička. Matka dieťaťa v čase uvedenej poslednej úpravy výživného bývala v domácnosti len s X deťmi, pracovala ako zdravotná sestra s priemerným čistým mesačným príjmom XXX,-Eur a poberala daňový bonus. Otec dieťaťa si našiel nové bývania, boli dohodnutí s matkou dieťaťa na vyporiadaní BSM. Otec bol vtedy zamestnaný ako robotník s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške XXX,-Eur mesačne. Okrem vtedy maloletej U. mali rodičia vyživovaciu povinnosť aj k ich vtedy maloletému synovi K., ktorý bol tiež zverený do starostlivosti matky, a na ktorého výživu sa otec zaviazal prispievať výživným XX,-Eur mesačne.
7. Toho času plnoletá U. býva s matkou, otec sa s dcérou vôbec nestretáva. V súčasnosti má oprávnená U. už XX rokov a je žiačkou 3. ročníka gymnázia, kde U. stálo XX,-Eur ročne, pracovné zošity cca XX,-Eur ročne. Za učebnice k príprave na prijímacie skúšky na VŠ platila XX,-Eur. Jej stravné v školskej jedálni predstavuje XX,-Eur mesačne. Navštevuje U., tanečný odbor s poplatkom XX,-Eur polročne a hudobný odbor s poplatkom XX,-Eur polročne + U. XX,-Eur ročne. Oprávnená U. navštevuje jazykovú školu s poplatkom XXX,-Eur na X mesiace a učebnice stáli XX,-Eur. Chodí aj do fitness centra s poplatkom XX,-Eur mesačne. Je alergička a užíva lieky v hodnote XX,-Eur štvrťročne. Má ďalšie bežné výdavky primerané jej veku.
8. Matka dieťaťa je rozvedená, býva v spoločnej domácnosti len s dvoma deťmi. Bývajú v jej X-izbovom byte, kde náklady bývania predstavujú XXX,- až XXX,-Eur mesačne. Matka dieťaťa je zamestnaná ako zdravotná sestra s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od XX/XXXX do XX/XXXX vo výške XXX,XX Eur vrátane daňového bonusu. Poberá prídavky na dve deti spolu vo výške XX,-Eur mesačne. Okrem dcéry U. má matka ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi účastníkov K. nar. v r.XXXX, ktorý je študentom vysokej školy. Matka vlastní X-izbový byt, v ktorom bývajú, iný majetok väčšej hodnoty nevlastní.
9. Otec dieťaťa je rozvedený, býva sám v podnájme, kde platí za bývanie XXX,-Eur mesačne; jedná sa o provizórne bývanie v izbe so sociálnym zariadením nad bufetom v areáli U.. Okrem dcéry U. má otec tiež ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi účastníkov K., nar. v r.XXXX, na ktorého mal naposledy upravené výživné vo výške XX,-Eur mesačne. Ten si voči nemu tiež podal návrh na zvýšenie výživného, ktoré konanie nie je ešte skončené. Otec dieťaťa je od X.X.XXXX zamestnaný u zamestnávateľa X. 3M s.r.o. so sídlom v F. republike v D., ale prácu vykonáva na Slovensku v A. nad C. a jeho vymeriavací základ (hrubá mzda) podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni predstavuje XXX,- až XXX,-Eur mesačne. Takto podľa jeho mzdových listov dosahuje priemernú čistú mesačnú mzdu zisťovanú z obdobia od XX/ XXXX do XX/XXXX vo výške XXX,XX Eur. Z uvedenej mzdy mu boli od XX/XXXX vykonávané exekučné zrážky. E. X v sume XX,-Eur mesačne sa strhávala od XX/XXXX do XX/XXXX a od XX/XXXX do XX/ XXXX mu zo mzdy strhávali exekúciu X v sume XXX,-Eur mesačne a k výplate tak dostával XXX,XX až XXX,-Eur mesačne. Podľa oznámenia zamestnávateľa sa mu zrážka z exekučného príkazu vykonávala do XX/XXXX, ale otec uviedol, že ho čaká ešte exekúcia 3 a na poslednom pojednávaní uviedol, že mu stále strhávajú XXX,-Eur mesačne. Otec uviedol, že do tých exekúcii sa dostal v minulosti, keď po rozvode nemal prácu a musel si zabezpečiť bývanie a živobytie. Po rozvode vlastnil byt a z vyporiadania BSM bol vyplatený sumou XX.XXX,-Eur, ale potom medzičasom byt predal na zaplatenie pôžičky a teraz nič nevlastní, býva provizórne a poukazuje na svoju zlú sociálnu situáciu, že nemá ani na teplé obedy, zdravotnú starostlivosť a pod. Podľa jeho pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, ktorú má otec uzavretú s českým zamestnávateľom (X. 3M s.r.o. so sídlom v D.) má dojednané miesto výkonu práce : Nové sady XXX/X, I. D., D., ale podľa Pokynu k vyslaniu pracovníka na pracovnú cestu je vyslaný na pracovnú cestu na miesto výkonu práce : T. XXX/X, A. nad C.. Podľa tvrdenia otca mu nie sú okrem mzdy vyplácané žiadne diéty, ani cestovné náhrady a pod. a vyplácanie cestovných náhrad nevyplynulo ani z predloženého mzdové listu alebo výplatných pások, čo otec odôvodnil, že pracuje cez pracovnú agentúru so sídlom v X., čo je ale podľa výpisu z OR len organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby. Otec dieťaťa má ukončenú strednú poľnohospodársku školu, ale pracuje cez pracovnú agentúru ako operátor výroby pre kórejskú spoločnosť v mieste svojho bydliska, kde podľa vlastného udania zarába aspoň to
minimum, je rád, že má prácu a inú prácu si ani nehľadal. Podľa oznámenia M. T. (č.l.XXX-XXX) v profesii operátor výroby evidujú viacero voľných pracovných miezd u rôznych zamestnávateľov ( napr. D., H.M.K. Z., H. I. s.r.o., X.. N. s.r.o., Q. I. s.r.o., Q., C. X. ...) s rôznym mzdovými dojednaniami (napr. v sumách XXX,- až XXX,-Eur mesačne).
10. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (zákon číslo XX/XXXX Z. z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške XX% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. C. má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. V danej veci mal súd za preukázané, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný, hoci nie v takom rozsahu ako navrhovala matka a toho času už plnoleté dieťa. Vyživovacia povinnosť otca k dcére bola naposledy upravená pred viac ako X rokmi a odvtedy došlo k zmene pomerov ako na strane účastníkov konania, tak i objektívne rastom životných nákladov. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane dieťaťa, ktoré sú vekovo podstatne staršie a prirodzene sa zvýšili jeho výdavky. Zatiaľ čo v čase poslednej úpravy výživného mala U. len X a X rokov a bola žiačkou 3. ročníka ZŠ, v súčasnosti je už plnoletá a stále sa štúdiom pripravuje na budúce povolanie formou denného štúdia a je žiačkou 3. ročníka gymnázia a venuje sa aj mimoškolským záujmovým aktivitám. Je teda prirodzené, že jej vyšším vekom sa zvyšujú jej výdavky. Na strane matky došlo k čiastočnej zmene pomerov. Je síce stále zamestnaná ako zdravotná sestra, ale čiastočne sa zvýšili jej zárobkové pomery. Zatiaľ čo v čase poslednej úpravy výživného zarábala XXX,-Eur mesačne netto, v súčasnosti jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje XXX,-Eur. Počet vyživovacích povinností sa jej nezmenil. K čiastočnej zmene pomerov došlo aj na strane otca dieťaťa. Ten v čase poslednej úpravy výživného pracoval ako robotník so zárobkom XXX,-Eur mesačne netto. V súčasnosti tiež pracuje ako robotník/operátor výroby, ale pre iného zamestnávateľa a zarába mesačnú mzdu v priemere 423,-Eur netto. Teda jeho zárobok sa mu síce čiastočne zvýšil, ale celková jeho sociálna situácia sa zhoršila, nakoľko otec v súčasnosti býva len v provizórnych podmienkach, nič nevlastní a zo mzdy XXX,-Eur mesačne sú mu vykonávané exekučné zrážky XXX,-Eur mesačne, platí si bývanie XXX,-Eur mesačne, platí výživné na dve deti a pre jeho potreby tak zostane len minimum. Počet vyživovacích povinností sa mu nezmenil, stále má dve vyživovacie povinnosti, a to k dcére U. a k plnoletému synovi K., ktorý si tiež podal návrh na zvýšenie výživného.
15. S poukazom na takto zistený skutkový stav, zistenú zmenu pomerov, najmä veľký odstup času od poslednej úpravy výživného a podstatne vyšší vek dieťaťa, u ktorého od poslednej úpravy došlo k viacerým zmenám pomerov, a to najprv prestup na druhý stupeň ZŠ a potom aj prestup na strednú školu, na rozšírenie jej mimoškolských aktivít a záujmov, odôvodnené potreby dieťaťa, je zvýšenie výživného
dôvodné. Preto napriek zlej sociálnej situácii otca dieťaťa, na ktorú otec opakovane poukazoval, a pre ktorú nesúhlasil so žiadnym zvyšovaním výživného, súd rozhodol o zvýšení výživného, pretože možno konštatovať, že do zlej sociálnej situácie sa otec dostal aj vlastnou vinou. Za svoju zlú sociálnu situáciu a vznik svojich dlhov si je otec sám zodpovedný, pretože kedysi vlastnil byt, bol aj finančne vyplatený z vyporiadania BSM, ale správal sa nezodpovedne tým, že predtým dlho nepracoval a zbytočne sa tak zadlžoval, naberal pôžičky, pre ktoré potom aj predal byt pod cenu, dostal sa do exekúcii, úplne prerušil kontakty so svojou najbližšou rodinou a pod. Otec poukazuje na svoj nízky minimálny zárobok, ale sám je dlhodobo pasívny v snahe o zlepšenie svojej sociálnej situácie, inú lepšie platenú prácu si ani nehľadal, hoci na M. je evidovaných viacero voľných pracovných miest. Poukazoval na svoje zdravotné obmedzenie, že nevidí na jedno oko, ale o priznanie aspoň čiastočného invalidného dôchodku ani nepožiadal, ani sa na to neinformoval. Rovnako ako zamestnanec českej firmy vyslaný na pracovnú cestu na Slovensko neriešil ani možnosť nejakých cestovných náhrad a pod. Teda otec, vedomý si svojich vyživovacích povinností k deťom, o ktoré sa ani nestaral a nezaujímal, nevyvíjal dostatočnú snahu a dokonca v minulosti ani neplatil riadne doterajšie určené výživné. S poukazom na uvedené mal súd za to, že zvýšenie výživného je napriek zlej sociálnej situácii otca dôvodné, pretože rodič je povinný vyvíjať maximálne možné úsilie, aby si mohol riadne a v zodpovedajúcom rozsahu plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu, zvlášť za situácie, že sa o dieťa ani osobne nestará. Bolo by nespravodlivé žiadať od druhého rodiča, ktorý sa aj o dieťa osobne stará, aby aj sám alebo v podstatnej miere znášal výdavky dieťaťa a druhý rodič by bol pasívny. Preto zvýšenie výživného bolo dôvodné. Pri určovaní výšky zvýšeného výživného však súd prihliadol na zlú sociálnu situáciu otca, v ktorého schopnostiach a možnostiach nie je platiť navrhované zvýšené výživné. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča a nemôže na jeho úkor žiť nad svoje pomery, preto súd nevyhovel návrhu na zvýšenie výživného v celom rozsahu a rozhodol o zvýšení výživného zo sumy XX,-Eur na sumu 85,-Eur mesačne, ktorú sumu považoval za primeranú zistenému skutkovému stavu a schopnostiam a možnostiam otca, ktorý je v zlej sociálnej situácii, a ktorý okrem dcéry U., ktorá je žiačkou strednej školy, má ešte vyživovaciu povinnosť k staršiemu synovi K., študentovi vysokej školy. Preto súd vo zvyšnej časti presahujúcej určené výživné návrh na zvýšenie výživného zamietol a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
16. V zmysle § 77 Zákona o rodine a v súlade s návrhom matky a dieťaťa súd zvýšil výživné s účinnosťou od X.X.XXXX, v ktorom mesiaci bolo začaté toto súdne konanie.
17. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
18. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
19. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k oprávnenej toho času už plnoletej dcére U. v zmysle rozsudku za obdobie od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX, vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom vo výške XXX,-Eur ( 16 mesiacov á XX,- Eur ), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach po XX,- Eur mesačne tak, aby dlh bol vyrovnaný v priebehu XX mesiacov, teda približne do ukončenia strednej školy dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok. Súd má za to, že nižšie splátky by predstavovali neúmerne dlhé splácanie dlhu.
20. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).