Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 278/2012
PDF · 167.2 KB
No categories available
II. ÚS 278/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť M. B., D., t. č. vo výkone trestu R., vo veci namietaného
porušenia práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na obhajobu zaručeného v čl. 6 ods. 3
písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Prešov v konaniach vedených pod sp. zn. 1 T 27/2006 a sp. zn. 5 T 86/2009 a
postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 23/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra
2011 doručená sťažnosť M. B., t. č. vo výkone trestu R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na obhajobu
zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru postupom Okresného súdu Prešov v konaniach
vedených pod sp. zn. 1 T 27/2006 a sp. zn. 5 T 86/2009 a postupom Okresného súdu
Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 23/2010.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
„Dňa 23. 11. 2009 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu v Prešove
zo dňa 20. 05. 2009 pod sp. zn. 1 T 27/06-219 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice
pod č. k. 8 To 55/2009 z 23. 11. 2009. ... dňa 15. 03. 2010 som podal na Najvyšší súd SR
dovolanie, proti rozsudku Okresného súdu v Prešove... a zároveň... som podal aj sťažnosť
proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach..., ale do dnešného dňa... sa nikto s tým
nezaoberal. Preto mám za to, že došlo k... porušeniu základných ľudských práv... právo na
obhajobu a právo na spravodlivé nezávislé súdne konanie...
Dňa 17. 12. 2009 nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz Okresného súdu v Prešove
zo dňa 3. 11. 2009 pod č. k. 5 T 86/2009... dňa 8. 12. 2009 som podal odvolanie proti
trestnému rozkazu... Taktiež mám za to, že došlo k hrubému porušeniu mojich základných
ľudských práv... právo na obhajobu a právo na spravodlivé nezávislé súdne konanie.
Pretože do dnešného dňa... sa v mojej veci nekoná a nikto sa s tým nezaoberal...
Dňa 10. 03. 2010 nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz Okresného súdu
v Piešťanoch zo dňa 1. 02. 2010 pod č. k. 1 T 23/2010... dňa 05. 03. 2010 som podal
odvolanie proti trestnému rozkazu... Taktiež mám za to, že došlo k porušeniu mojich
základných ľudských práv... právo na obhajobu a právo na spravodlivé nezávislé súdne
konanie. Pretože taktiež do dnešného dňa... sa v mojej veci nič nekoná a nikto sa s tým
nezaoberal.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil
porušenie jeho práva na „spravodlivé nezávislé súdne konanie“ a práva na „obhajobu“
zaručených v čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d) dohovoru postupom Okresného súdu Prešov
v konaniach vedených pod sp. zn. 1 T 27/2006 a sp. zn. 5 T 86/2009 a postupom Okresného
súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 23/2010.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže
zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv
a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,
obnovil stav pred porušením.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení práva na spravodlivé súdne
konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na obhajobu zaručeného v čl. 6 ods. 3
písm. d) dohovoru postupom Okresného súdu Prešov v konaniach vedených pod sp. zn.
1 T 27/2006 a sp. zn. 5 T 86/2009 a postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 T 23/2010.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto
minimálne práva:
... d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie
a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe...
1. K namietanému porušeniu práv postupom Okresného súdu Prešov v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 T 27/2006
Pokiaľ ide o námietku porušenia práva na „spravodlivé nezávislé súdne konanie“
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale aj námietku porušenia práva na obhajobu
zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru, ústavný súd v prvom rade poukazuje na princíp
subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy („... ak o ochrane týchto práv
a slobôd nerozhoduje iný súd“), podľa ktorého môže ústavný súd poskytnúť ochranu
konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich
ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred
súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.
Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľa označeného základného práva alebo
slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť
už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
Podľa zistenia ústavného súdu o podanom opravnom prostriedku sťažovateľa vedie
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dovolacie konanie pod sp. zn.
2 Tdo 48/2012. Nie je teda pravdivé tvrdenie sťažovateľa, že sa jeho podaním nikto
„nezaoberal“. Predloženiu súdneho spisu sp. zn. 1 T 27/2006 Okresným súdom Prešov
najvyššiemu súdu predchádzali procesné úkony s tým súvisiace (ústavný súd nepovažoval
v tomto prípade za potrebné tieto konkretizovať) a s tým je spojená aj otázka potreby sa
vecou „zaoberať“. Rozhodujúcim však je, že pokiaľ sťažovateľ vidí v postupe alebo aj
v rozhodnutí Okresného súdu Prešov porušenie práva na „spravodlivé nezávislé súdne
konanie“ zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na „obhajobu“ zaručeného v čl. 6
ods. 3 písm. d) dohovoru, má možnosť domáhať sa ochrany týchto práv práve v dovolacom
konaní, v rámci ktorého je oprávnením, ale aj povinnosťou najvyššieho súdu poskytnúť
sťažovateľovi ochranu jeho práv.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti už po jej
predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
2. K namietanému porušeniu práv postupom Okresného súdu Prešov v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 T 86/2009
Podľa zistenia ústavného súdu Okresný súd Prešov trestným rozkazom sp. zn.
5 T 86/2009 z 3. novembra 2009 uznal sťažovateľa vinným z prečinu útoku na verejného
činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), za čo bol odsúdený na trest odňatia
slobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.
Sťažovateľ trestný rozkaz prevzal 8. decembra 2009, a pretože proti tomuto
rozhodnutiu nebol v zákonnej lehote podaný odpor, stal sa 17. decembra 2009
právoplatným.
Sťažovateľ následne podaním doručeným Okresnému súdu Prešov 25. januára 2010
žiadal o vyrozumenie, či bolo Okresnému súdu Prešov doručené jeho „odvolanie“ proti
trestnému rozkazu č. k. 5 T 86/2009-48 z 3. novembra 2009, ktoré podal 8. decembra 2009
„cez Ústavný súd SR“. Na žiadosť sťažovateľa Okresný súd Prešov odpovedal listom
z 1. februára 2010, v ktorom uviedol, že «do súčasnej doby neobdržal „odvolanie“... proti
trestnému rozkazu... Na základe... uvedeného bol správoplatnený dňom 17. 12. 2009, keďže
z doručenky o prevzatí vyplýva, že trestný rozkaz ste prevzal 8. 12. 2009.». Tento list
sťažovateľ prevzal v ÚVTOS L. 8. februára 2010.
Ústavný súd predovšetkým pripomína, že jednou zo základných podmienok prijatia
sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti
rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení
alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom
zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na
odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie
tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to
nedovoľuje.
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny
názor, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).
Ako z uvedeného vyplýva, sťažovateľ sa o prípadnom porušení svojich práv mohol
dozvedieť už doručením odpovede Okresného súdu Prešov z 1. februára 2010 na jeho
žiadosť o „vyrozumenie“, a to vzhľadom na jej obsah. Keďže od oznámenia Okresného
súdu Prešov (8. február 2010) po doručenie sťažnosti ústavnému súdu (7. decembra 2011,
napísanej 5. decembra 2011) nepochybne uplynula zákonná dvojmesačná lehota na jej
podanie, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní
odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
3. K namietanému porušeniu práv postupom Okresného súdu Piešťany v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 T 23/2010
V označenej trestnej veci bola 27. januára 2010 podaná Okresnou prokuratúrou
Piešťany obžaloba na sťažovateľa pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1
písm. b) Trestného zákona. Okresný súd Piešťany 1. februára 2010 vydal trestný rozkaz
sp. zn. 1 T 23/2010, ktorým bol sťažovateľ z uvedeného prečinu uznaný vinným, a za to mu
bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne so zaradením do
ústavu so stredným stupňom stráženia. Trestný rozkaz bol sťažovateľovi doručený 1. marca
2010. Právoplatnosť nadobudol 10. marca 2010.
Dňa 15. marca 2010 bolo Okresnému súdu Piešťany doručené „odvolanie“
sťažovateľa proti trestnému rozkazu, ktoré bolo preukázateľne podané na poštovú prepravu
11. marca 2010 (odtlačok pečiatky na obálke). Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ
podal odpor po zákonom stanovenej osemdňovej lehote určenej na podanie opravného
prostriedku, Okresný súd Piešťany písomne oznámil sťažovateľovi, že trestný rozkaz sa
neruší a stal sa právoplatným a vykonateľným. List oznamujúci túto skutočnosť bol
Okresným súdom Piešťany zaslaný sťažovateľovi 12. apríla 2010, ktorý ho v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Ružomberok prevzal 15. apríla 2010.
Rovnako aj v tejto časti je sťažnosť sťažovateľa podaná oneskorene, pretože aj
v tomto prípade sa sťažovateľ o možnom porušení práv mohol dozvedieť už z oznámenia
Okresného súdu Piešťany o nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti trestného rozkazu
(ktoré prevzal 15. apríla 2010), od ktorého taktiež nepochybne uplynula zákonom určená
lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti ústavnému súdu (doručenej 7. decembra 2011),
čo bolo dôvodom na odmietnutie tejto časti sťažnosti podľa §25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde ako podanej oneskorene.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. septembra 2012