Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 351/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., zastúpenej A. spol. s r. o.,

vo veci namietaného porušenia a

v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola faxom 17. júla

2012 a poštou 19. júla 2012 doručená sťažnosť spoločnosti A., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej

Bystrici (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná

na poštovú prepravu 18. júla 2012.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom Okresného

súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) č. k. -645 z 9. novembra 2010 bolo

vyhovené žalobe žalobkyne P., s. r. o., proti žalovanej M. K. (právnej predchodkyni

sťažovateľky) o určenie neplatnosti dvoch zmlúv o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam zo 14. januára 2005, resp. o určenie, že na označených nehnuteľnostiach

záložné právo neviazne. V rámci odvolacieho konania uznesením krajského súdu sp. zn.

z 15. mája 2012 (uznesenie bolo vyhlásené na odvolacom pojednávaní a je

súčasťou zápisnice o odvolacom pojednávaní) bolo rozhodnuté, že na doplnenie odvolania

zo 14. mája 2012 podaného M. K. sa neprihliada. Napokon rozsudkom krajského súdu č. k.

-715 z 15. mája 2012 v spojení s opravným uznesením krajského súdu č. k.

-817 zo 16. mája 2012 bol rozsudok okresného súdu potvrdený.

Sťažovateľka zastáva názor, že krajský súd jej svojím uvedeným postupom

a arbitrárnymi rozhodnutiami odňal právo na súdnu ochranu tým, že neprihliadol na ďalšie

doplnenie dôvodov odvolania proti rozsudku okresného súdu a na predloženie nových

dôkazov s návrhom na ich vykonanie, pričom takýto postup buď nijako neodôvodnil, alebo

odôvodnil nedostatočne. Súčasne krajský súd konal a rozhodoval o takej časti predmetu

konania, vo vzťahu voči ktorej nebol na konanie miestne príslušný. Tým je dané zároveň aj

to, že o časti predmetu konania nekonali a nerozhodovali zákonní sudcovia (a to ani

na okresnom súde, ale ani na krajskom súde). Spor sa totiž týkal nehnuteľností, ktoré sa

nachádzajú v obvode Okresného súdu Ružomberok.

Z uznesenia krajského súdu č. k. -715 z 15. mája 2012, ktorým bol

potvrdený rozsudok okresného súdu, vyplýva vo vzťahu voči už označeným námietkam

sťažovateľky, že namietaná miestna nepríslušnosť okresného súdu je neopodstatnená.

V spore bolo totiž základnou otázkou posúdenie platnosti zmlúv o zriadení záložných práv

k nehnuteľnostiam, čo znamená, že týmito zmluvami nedošlo k prevodu vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam. Zároveň to znamená, že predmet konania sa priamo nedotýkal vzniku,

zmeny či zániku vlastníckych práv k nehnuteľnostiam [§ 88 ods. 1 písm. h) Občianskeho

súdneho poriadku]. Na doplňujúce odvolacie námietky uvedené v doplnení odôvodnenia

odvolania zo 14. mája 2012 (zaujatosť sudcu okresného súdu a prekvapivosť jeho

rozhodnutia) nebolo možné prihliadnuť, pretože tieto dôvody odvolania boli uplatnené až

po uplynutí lehoty na podanie odvolania (§ 204 ods. 1 a § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku), hoci boli známe už predtým.

Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

s tým, aby boli uznesenie, ako aj rozsudok krajského súdu z 15. mája 2012 v spojení

s opravným uznesením zo 16. mája 2012 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala dovolanie proti rozsudku

krajského súdu č. k. -715 z 15. mája 2012.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Rozhodujúcimi námietkami a jadrom sťažnosti sú tvrdenia, podľa ktorých vo veci

nekonali zákonní sudcovia, a to tak na okresnom súde, ako aj na krajskom súde pre

nedostatok miestnej príslušnosti, ako aj námietka, podľa ktorej uznesením krajského súdu

vydaným na odvolacom pojednávaní, ktorým tento rozhodol, že neprihliadne na doplňujúce

dôvody odvolania zo 14. mája 2012, došlo k odňatiu práva na súdnu ochranu.

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd

nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

„Realizáciu základného práva na súdnu ochranu (práva na spravodlivé súdne

konanie) podľa až v dovolacom konaní umožňuje predovšetkým

ustanovenie . Práve preto jednotlivé dôvody

prípustnosti dovolania uvedené v treba vykladať tak,

aby ich prostredníctvom bola poskytnutá plná ochrana už uvedeným článkom . Z toho

vyplýva, že súd treba považovať za nesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca,

resp. zákonní sudcovia. Reštriktívny výklad, ktorý neposkytuje ochranu základnému právu

na zákonného sudcu podľa v dovolacom konaní, nie je ústavne

akceptovateľný.“ ( z 5. novembra 2008).

Námietka sťažovateľky, podľa ktorej došlo k odňatiu práva na súdnu ochranu tým, že

krajský súd neprihliadol na doplnenie dôvodov odvolania zo 14. mája 2012, vo svojej

podstate znamená, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom v zmysle .

Ďalšia námietka sťažovateľky, podľa ktorej vo veci nekonali miestne príslušné

všeobecné súdy, a tým ani zákonní sudcovia, vo svojej podstate (s prihliadnutím na už

citovanú judikatúru ústavného súdu) znamená, že konajúce súdy neboli správne obsadené

v zmysle .

Možno konštatovať, že sťažovateľka nevyužila možnosť podať proti rozsudku

krajského súdu dovolanie, čím je zároveň dané, že nevyčerpala účinný mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý jej zákon na ochranu označených práv poskytuje, a na ktorého použitie

bola v zmysle oprávnená.

Sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukazovala), že dovolanie nepodala

z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto ani neprichádzal do úvahy prípadný postup

ústavného súdu v intenciách .

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2012