Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 348/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť R. Š., H., zastúpeného advokátom JUDr. D. K., Ž.,

vo veci namietaného porušenia a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených Okresným

súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. a Krajským súdom v Banskej Bystrici

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2012

doručená sťažnosť R. Š., H. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených Okresným

súdom Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. a Krajským

súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť

bola odovzdaná na poštovú prepravu 6. júla 2012.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom okresného

súdu č. k. -28 zo 7. marca 2012 došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti

sťažovateľa ako odporcu voči navrhovateľke, a to na sumu 100 € mesačne počnúc dňom

5. októbra 2011. Rozsudkom krajského súdu č. k. -48 z 13. júna 2012 bol

rozsudok okresného súdu potvrdený. Sťažovateľ hoci určenú výšku výživného nenamieta,

napáda porušenie svojich ústavných práv postupom všeobecných súdov. Konkrétne

namieta, že hoci mu bol doručený návrh na začatie konania, ako aj predvolanie

na pojednávanie, neboli mu doložené žiadne doklady potvrdzujúce oprávnenosť

uplatneného nároku. Preto ani nemal možnosť zaujať k takýmto dokladom stanovisko.

Dňa 5. marca 2012 sťažovateľ poveril svojím právnym zastúpením advokáta, ktorý túto

skutočnosť v ten istý deň oznámil okresnému súdu. Pritom aj predložil písomnú plnú moc

a z dôvodu potrebnej prípravy na pojednávanie požiadal o odročenie pojednávania na iný

termín. Trval tiež na tom, aby sa mu doručili príslušné doklady od navrhovateľky, aby

na tieto mohol reagovať. Okresný súd pojednávanie napriek žiadosti o jeho odročenie

vykonal v neprítomnosti sťažovateľa a jeho právneho zástupcu a rozhodol aj vo veci samej.

Bol toho názoru, že dôvody na odročenie pojednávania neboli dané. Sťažovateľ podal proti

rozsudku okresného súdu odvolanie, v ktorom s poukazom na porušenie jeho ústavného

práva žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd mu nevyhovel. Hoci uznal právo sťažovateľa zvoliť si právneho

zástupcu, ako aj právo právneho zástupcu na prípravu na pojednávanie, bol zároveň toho

názoru, že požiadavku potreby prípravy právneho zástupcu na pojednávanie nemožno

považovať za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku. Tento záver nijako nezdôvodnil. Rovnako nezdôvodnil ani názor, podľa

ktorého sa vraj sťažovateľ sám vzdal práva osobne sa zúčastniť pojednávania. Krajský súd

tiež konštatoval, že navrhovateľka doložila nejaké doklady do spisu 13. februára 2012

a nejaké ďalšie na pojednávaní, ale napriek tomu nezohľadnil, že tieto neboli doručené

sťažovateľovi, hoci na to mal právo.

Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn.

a krajským súdom pod sp. zn. . Domáha sa tiež odškodného

vo výške po 2 000 € od okresného súdu a krajského súdu.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ nepodal proti rozsudku krajského súdu

č. k. -48 z 13. júna 2012 dovolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému okresným

súdom pod sp. zn. , nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa podľa

a dohovoru mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň vo vzťahu

voči konaniu vedenému okresným súdom vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež

poznamenať, že sťažovateľ právo podať odvolanie aj využil.

Do určitej miery je odlišná situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti

konaniu vedenému krajským súdom pod sp. zn. . Túto časť sťažnosti treba

považovať za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Sťažovateľ v podanej sťažnosti uvádza viacero námietok, z ktorých vyplýva, že

podľa jeho názoru postupom všeobecných súdov mu bola odňatá možnosť konať pred

súdom. Malo sa tak stať napríklad tým, že mu neboli poskytnuté listinné dôkazy

od navrhovateľky preukazujúce dôvodnosť uplatneného nároku, ale najmä tým, že okresný

súd konal a rozhodol v neprítomnosti sťažovateľa a jeho právneho zástupcu na pojednávaní,

hoci obaja svoju neúčasť ospravedlnili a žiadali pojednávanie odročiť.

Ústavný súd vzhľadom na povahu námietok sťažovateľa, ktorý výslovne vytýka

nesprávne procesné postupy všeobecných súdov (nie nesprávnosť samotného záveru vo veci

samej), uvádza, že sťažovateľ mal možnosť podať proti rozsudku krajského súdu dovolanie,

prípustnosť ktorého sa dá odvodiť z ustanovenia § 237 písm. f) Občianskeho súdneho

poriadku. Keďže tak neurobil, nevyčerpal tým mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mu

na ochranu označených práv účinne poskytuje a na ktorého

použitie bol oprávnený. Vo svojich dôsledkoch to znamená neprípustnosť sťažnosti.

Treba dodať, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že dovolanie

nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto vôbec neprichádzal do úvahy

prípadný postup ústavného súdu podľa .

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2012