Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 348/2012
PDF · 105.83 KB
No categories available
II. ÚS 348/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť R. Š., H., zastúpeného advokátom JUDr. D. K., Ž.,
vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených Okresným
súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 8 P 345/2011 a Krajským súdom v Banskej Bystrici
pod sp. zn. 17 CoP 21/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. Š. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2012
doručená sťažnosť R. Š., H. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených Okresným
súdom Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 8 P 345/2011 a Krajským
súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 17 CoP 21/2012. Sťažnosť
bola odovzdaná na poštovú prepravu 6. júla 2012.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom okresného
súdu č. k. 8 P 345/2011-28 zo 7. marca 2012 došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti
sťažovateľa ako odporcu voči navrhovateľke, a to na sumu 100 € mesačne počnúc dňom
5. októbra 2011. Rozsudkom krajského súdu č. k. 17 CoP 21/2012-48 z 13. júna 2012 bol
rozsudok okresného súdu potvrdený. Sťažovateľ hoci určenú výšku výživného nenamieta,
napáda porušenie svojich ústavných práv postupom všeobecných súdov. Konkrétne
namieta, že hoci mu bol doručený návrh na začatie konania, ako aj predvolanie
na pojednávanie, neboli mu doložené žiadne doklady potvrdzujúce oprávnenosť
uplatneného nároku. Preto ani nemal možnosť zaujať k takýmto dokladom stanovisko.
Dňa 5. marca 2012 sťažovateľ poveril svojím právnym zastúpením advokáta, ktorý túto
skutočnosť v ten istý deň oznámil okresnému súdu. Pritom aj predložil písomnú plnú moc
a z dôvodu potrebnej prípravy na pojednávanie požiadal o odročenie pojednávania na iný
termín. Trval tiež na tom, aby sa mu doručili príslušné doklady od navrhovateľky, aby
na tieto mohol reagovať. Okresný súd pojednávanie napriek žiadosti o jeho odročenie
vykonal v neprítomnosti sťažovateľa a jeho právneho zástupcu a rozhodol aj vo veci samej.
Bol toho názoru, že dôvody na odročenie pojednávania neboli dané. Sťažovateľ podal proti
rozsudku okresného súdu odvolanie, v ktorom s poukazom na porušenie jeho ústavného
práva žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Krajský súd mu nevyhovel. Hoci uznal právo sťažovateľa zvoliť si právneho
zástupcu, ako aj právo právneho zástupcu na prípravu na pojednávanie, bol zároveň toho
názoru, že požiadavku potreby prípravy právneho zástupcu na pojednávanie nemožno
považovať za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku. Tento záver nijako nezdôvodnil. Rovnako nezdôvodnil ani názor, podľa
ktorého sa vraj sťažovateľ sám vzdal práva osobne sa zúčastniť pojednávania. Krajský súd
tiež konštatoval, že navrhovateľka doložila nejaké doklady do spisu 13. februára 2012
a nejaké ďalšie na pojednávaní, ale napriek tomu nezohľadnil, že tieto neboli doručené
sťažovateľovi, hoci na to mal právo.
Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
označených článkov ústavy a dohovoru v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn.
8 P 345/2011 a krajským súdom pod sp. zn. 17 CoP 21/2012. Domáha sa tiež odškodného
vo výške po 2 000 € od okresného súdu a krajského súdu.
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ nepodal proti rozsudku krajského súdu
č. k. 17 CoP 21/2012-48 z 13. júna 2012 dovolanie.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému okresným
súdom pod sp. zn. 8 P 345/2011, nie je daná právomoc ústavného súdu.
Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,
keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný
prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa podľa
ústavy a dohovoru mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň vo vzťahu
voči konaniu vedenému okresným súdom vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež
poznamenať, že sťažovateľ právo podať odvolanie aj využil.
Do určitej miery je odlišná situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti
konaniu vedenému krajským súdom pod sp. zn. 17 CoP 21/2012. Túto časť sťažnosti treba
považovať za neprípustnú.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom.
Sťažovateľ v podanej sťažnosti uvádza viacero námietok, z ktorých vyplýva, že
podľa jeho názoru postupom všeobecných súdov mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom. Malo sa tak stať napríklad tým, že mu neboli poskytnuté listinné dôkazy
od navrhovateľky preukazujúce dôvodnosť uplatneného nároku, ale najmä tým, že okresný
súd konal a rozhodol v neprítomnosti sťažovateľa a jeho právneho zástupcu na pojednávaní,
hoci obaja svoju neúčasť ospravedlnili a žiadali pojednávanie odročiť.
Ústavný súd vzhľadom na povahu námietok sťažovateľa, ktorý výslovne vytýka
nesprávne procesné postupy všeobecných súdov (nie nesprávnosť samotného záveru vo veci
samej), uvádza, že sťažovateľ mal možnosť podať proti rozsudku krajského súdu dovolanie,
prípustnosť ktorého sa dá odvodiť z ustanovenia § 237 písm. f) Občianskeho súdneho
poriadku. Keďže tak neurobil, nevyčerpal tým mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mu
Občiansky súdny poriadok na ochranu označených práv účinne poskytuje a na ktorého
použitie bol oprávnený. Vo svojich dôsledkoch to znamená neprípustnosť sťažnosti.
Treba dodať, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že dovolanie
nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto vôbec neprichádzal do úvahy
prípadný postup ústavného súdu podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. septembra 2012