Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 335/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť A. L., t. č. vo väzbe, vo veci namietaného porušenia

základných práv na osobnú slobodu podľa , 2 a 5 a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súd Galanta sp. zn. z 23. mája

2012 a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 31. mája 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2012

doručená sťažnosť A. L., t. č. vo väzbe (ďalej len „ sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základných práv na osobnú slobodu podľa , 2 a 5 a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na slobodu podľa čl. 5 ods. 3 a 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 23. mája 2012

a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 31. mája 2012.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ požiadal okresný súd o prepustenie z väzby

z dôvodov zlého zdravotného stavu, že na Slovensko z cudziny prišiel dobrovoľne, dal

čestné vyhlásenie, že bude dodržiavať príkazy súdu, a pominuli dôvody na väzbu. Pokiaľ

bol v Taliansku a Švajčiarsku, bol tam legálne a nevyhýbal sa trestnému stíhaniu. Keďže

okresný súd jeho žiadosti nevyhovel, sťažovateľ podal proti jeho rozhodnutiu sťažnosť.

Krajský súd však zamietol jeho sťažnosť s odôvodnením, že neboli dané dôvody

na prepustenie z väzby, pričom akceptoval dôvody okresného súdu. Konanie súdov bolo

podľa tvrdenia sťažovateľa neobjektívne, dostatočne nezohľadňujúce jeho veľmi

nepriaznivý zdravotný stav, súdy neprihliadli na skutočnosť, že dobrovoľne prišiel

na Slovensko a nebráni sa vyšetrovaniu. Navyše vyslovil názor, že slovenské súdy nemali

právomoc v jeho veci rozhodovať. Pokiaľ však súdy rozhodli, ich rozhodnutia neboli

dostatočne zdôvodnené a neboli dodržané jeho práva, a preto žiadal aby ústavný súd vo veci

vydal tento nález:

„1. Okresný súd Galanta svojím postupom pri vytýčení neverejného zasadnutia

a konaní o väzbe dňa 21.5.2012, ktoré sa konalo dňa 23.5.2012 porušil moje práva na

obhajobu garantované v SR.

2. Okresný súd Galanta v uznesením sp. zn. zo dňa 23.5.2012

a Krajský súd Trnava v uznesení sp. zn . -110 zo dňa 31.5.2012 porušili moje

právo na osobnú slobodu podľa , 2, 5 SR a právo na slobodu

a bezpečnosť chránené dohovorom v čl. 5 ods. 3 a 4.

3. Vzhľadom na zistené porušenia čl. a dohovoru, ústavný súd nariaďuje

bezodkladné prepustenie z väzby na slobodu obvineného A. L.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody,

ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno

považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podstatou sťažnosti je námietka sťažovateľa, podľa ktorej neboli dôvody, aby

okresný súd aj krajský súd nevyhoveli jeho žiadosti o prepustenie z väzby.

a) Sťažovateľ namietal porušenie označených práv postupom a rozhodnutím

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Ústavný súd konštatuje, že

vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v nie je príslušný

na preskúmanie postupu okresného súdu v zmysle namietaného porušenia označeného

základného práva, pretože sťažovateľ mal k dispozícii účinný opravný prostriedok, ktorý

zákon poskytuje na ochranu jeho práv a na použitie ktorého bol sťažovateľ oprávnený podľa

osobitného predpisu. Takýmto opravným prostriedkom bola sťažnosť proti rozhodnutiu

okresného súdu, ktorú sťažovateľ aj využil a o jeho opravnom prostriedku rozhodoval

príslušný krajský súd. Právomoc všeobecného súdu rozhodnúť o opravnom prostriedku teda

v tomto prípade (vzhľadom na princíp subsidiarity) vylučuje právomoc ústavného súdu,

a preto ústavný súd túto časť sťažnosti sťažovateľa už pri predbežnom prerokovaní veci

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

b) Sťažovateľ namietal aj postup a rozhodnutie krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Ústavný súd poukazuje zásadne na to, že nie je tzv. „skutkovým súdom“, teda

súdom, ktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu, ak by malo ísť

o dokazovanie, ktoré by malo nahradiť dokazovanie nevykonané všeobecnými súdmi.

Vo väzobných veciach platí, že skúmanie primeranosti určenej lehoty väzby prináleží

predovšetkým všeobecným súdom. Na tento účel im patrí skúmať všetky okolnosti

spôsobilé potvrdiť alebo vyvrátiť existenciou skutočného verejného záujmu

odôvodňujúceho so zreteľom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla rešpektovania

osobnej slobody a uviesť ich v rozhodnutiach o väzbe. Predovšetkým na základe dôvodov

uvedených v týchto rozhodnutiach (prípadne aj na základe nesporných skutočností

uvedených obvineným v jeho žiadostiach) zisťuje ústavný súd, či boli, alebo neboli

porušené označené články a dohovoru (mutatus mutandis Toth c. Rakúsko

z 12.decembra 1991).

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol:

„Zo spisového materiálu krajský súd zistil, že obvinený A. L. je stíhaný pre trestné

činy kvalifikované podľa § 250 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

a § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. všetko účinného do 1.1.2006, pričom stíhanej trestnej činnosti

sa mal dopustiť v Českej republike. Trestné stíhanie proti obvinenému bolo prevzaté

z Českej republiky príslušnými orgánmi Slovenskej republiky. Obvineného vo veci nebolo

možné vypočuť, pretože po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dňa 1.8.2006 sa na

adrese trvalého bydliska nezdržiaval, vyhlásené pátranie cestou Interpolu bolo neúspešné,

preto bol na obvineného dňa 13.3.2008 vydaný príkaz na zatknutie, ktorý sa nepodarilo

zrealizovať a bol preto na obvineného vydaný európsky zatykací rozkaz.

Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že obvinený A. L. mal používať aj iné mena,

a to V. G. a A. M.

Z uvedených skutočností tak ako na to poukázal aj sudca pre prípravné konanie, je

zrejmé, že obvinený sa vyhýbal úkonom trestného konania, a na tejto skutočnosti nič nemení

ani to, že sa potom, čo bol prepustený z väzby vo Švajčiarsku, sám dostavil na územie

Slovenskej republiky.

Krajský súd sa stotožnil so závermi napadnutého uznesenia, že aj v súčasnom štádiu

trestného konania aj naďalej existuje reálna obava, že obvinený v prípade prepustenia

z väzby na slobodu, by sa mohol vyhýbať úkonom trestného konania, čím je u neho daný

dôvod väzby v zmysle

Sudca pre prípravné konanie nepochybil, keď neprijal písomný sľub obvineného

daný podľa , keďže podľa názoru krajského súdu písomný sľub

vo vzťahu k dlhodobému vyhýbaniu sa úkonom trestného konania zo strany obvineného, nie

je dostatočný na nahradenie jeho väzby.

Pokiaľ ide o zlý zdravotný stav obvineného, tak ako na to poukázal už sudca pre

prípravné konanie, obvinenému môže byť poskytnutá primeraná liečba v Nemocnici pre

obvinených a odsúdených v T.“

Ústavný súd považuje dôvody uvedené všeobecnými súdmi za dostatočné v rozsahu

uplatnených námietok sťažovateľa.

Všeobecnými súdmi konštatovaná obava z pokračovania v trestnej činnosti je

založená na konkrétnych skutočnostiach, ktoré sú náležite prezentované a vysvetlené.

Rozhodnutie krajského súdu nie je arbitrárne ani zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že

sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého postupu a rozhodnutie krajského

súdu nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným.

Ústavný súd preto nevidí dôvod na to, aby do tohto rozhodnutia zasiahol.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ namieta nielen porušenie základného práva na osobnú

slobodu podľa , 2 a 5 , ale aj právo na slobodu podľa

dohovoru, ústavný súd poukazuje na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,

podľa ktorej pre počiatočné štádium väzby postačuje existencia, resp. trvanie dôvodného

podozrenia, že zadržaná osoba spáchala trestný čin, pretože toto právo sa považuje

za conditio sine qua non zákonnosti väzby.

Pokiaľ sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že bolo porušené jeho základné právo aj podľa

, ide o ustanovenie týkajúce sa primeraného finančného zadosťučinenia.

Toto právo sťažovateľ nijako neodôvodnil a ani ho neuplatnil, preto ho ústavný súd

považoval len za súčasť jeho argumentácie porušenia práv označenými súdmi. Navyše,

tvrdenia o porušení iných práv bude môcť sťažovateľ uplatniť pred súdom v konaní o merite

veci.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol sťažnosť proti krajskému súdu ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd z uvedených dôvodov o sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2012