Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 363/2012
PDF · 152.16 KB
No categories available
II. ÚS 363/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. B. K., B., zastúpenej advokátom JUDr. P. T., B.,
vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a
základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, 2 a 3 a čl. 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Obvodného pozemkového úradu Bratislava a postupom
Krajského pozemkového úradu v Bratislave v súvislosti s vyvlastnením pozemkov vo
vlastníctve jej právneho predchodcu a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. B. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2012
doručená sťažnosť Ing. B. K., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie čl.
2 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základných
práv zaručených v čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, 2 a 3 a čl. 47 ods. 2 ústavy postupom
Obvodného pozemkového úradu Bratislava (ďalej len „obvodný pozemkový úrad“) a
postupom Krajského pozemkového úradu v Bratislave (ďalej len „krajský pozemkový
úrad“) v súvislosti s vyvlastnením pozemkov vo vlastníctve jej právneho predchodcu.
Zo sťažnosti vyplýva:
„1. V katastrálnom území R...
Predmetné nehnuteľnosti boli vyvlastnené... bez poskytnutia náhrady v zmysle § 6
ods. 1 písm. n) zákona č. 229/1991 Zb., resp. podľa § 3 ods. 1 písm. m) zákona č. 503/2003
Z. z., čoho nezvratným dôkazom je rozhodnutie Odboru výstavby ObNV B. o ich vyvlastnení
v prospech Čs. štátu - KIÚ v B. č. Výst. 330/720/1965 - Vid. zo dňa 15. 9. 1965 a
rozhodnutie o zamietnutí odvolania vyvlastneného zo dňa 20. 10. 1965.
Vyvlastňovacie rozhodnutie určilo vyvlastniteľovi zložiť peňažnú náhradu na
Štátnom notárstve v Bratislave s tým, že ju Okresný súd v Bratislave rozvrhne podľa
predpisov a rozvrhu výťažku z predaja nehnuteľností pri výkone rozhodnutia, čo nebolo
dodržané. Ponúknutá možnosť prevzatia finančnej náhrady z osobitného účtu v Štátnej
sporiteľni... a po jej neprevzatí následným vrátením na účet vyvlastnenia do Štátnej banky
ČS. bola v rozpore so spôsobom určeným v rozhodnutí. Preto tvrdenie, že odmietnutie
prevzatia ponúkanej finančnej náhrady ako keby bola vyplatená neobstojí, lebo nebol
dodržaný zákonný postup.
Vyvlastňovacie rozhodnutie okrem vyčíslenia výšky finančnej náhrady za časť
parcely... určilo aj povinnosť poskytnutia náhradného pozemku za ostatnú časť..., čo
doteraz nebolo splnené. Potvrdzuje to Rozhodnutie o vlastníctve Pozemkového úradu B. zo
dňa 1. 6. 1994 č. 31/92/Pú-Tr...
Tým, že napriek platnému zákonu č. 22/1994 Zb. neboli po vyvlastnení vykonané
zápisy v katastri nehnuteľností podľa § 4, následne vznikol nezákonný stav, ktorý trvá
doteraz. Preto je zarážajúce, že sa štátne orgány nástojčivo dožadujú predloženia
neexistujúcich dokladov o prechode pozemkov na štát, hoci vzhľadom na existujúci stav o to
ani nebolo žiadané...
Pôvodná žaloba vlastníka J. K. z r. 1992 na náhradu za odňaté nehnuteľnosti bola
stiahnutá na návrh vo veci konajúcej sudkyne..., pretože požadovaná výška náhrady bola
žiadaná nad rámec zákona 229/1991 Zb. Preto bola podaná nová žiadosť a to nie o vrátenie
vlastníctva, čo už bolo súdnym rozhodnutím vykonané, ale v zmysle § 3 ods. 1, písm. m)
zákona č. 503/2003 Zb. o náhradu a podľa § 5 ods. 1 - čo bolo splnené predložením kópie
rozhodnutia o vyvlastnení, podľa ods. 2... alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu
podľa § 6 ods. 1 písm. d), aby sa mohlo postupovať podľa § 6 ods. 2.
2. V katastrálnom území N. - k. ú. P.
... boli odňaté rozhodnutím Komisie pre výstavbu pri ObNV B. zn. Výst.
330/694/1961-V-1,2 zo dňa 29. 05. 1961 na základe žiadosti novobudovaného závodu S. n.
p... Keďže v r. 1961 boli tieto parcely v užívaní J. B., v čase jeho odňatia nebol vyhľadaný a
informovaný o tomto postupe vlastník, ktorým bol J. K...
Po manželovej smrti po zrušení nášho podielového spoluvlastníctva s manželovým
synom Ing. J. K. bola táto parcela zapísaná v ½... do môjho výlučného vlastníctva...
Obvodný pozemkový úrad v Bratislave a Krajský pozemkový úrad v Bratislave teda
nezákonným spôsobom zasiahli do práv občana SR ako aj jeho chránených záujmov. Tento
zásah bol priamo zameraný voči vlastníckym právam sťažovateľa a protizákonným
postupom mu odňal vlastníctvo, resp. vlastníctvo nepriznal...“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Obvodný pozemkový úrad v Bratislave a Krajský pozemkový úrad v Bratislave
svojím nezákonným konaním porušili práva sťažovateľa chránené Ústavou SR podľa čl. 20
ods. 1, čl. 46 ods. 1, 2, 3, čl. 47 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 4, čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a sťažovateľku
Ing. B. K... poškodili na jej vlastníckych právach a to tak, že ju bez zákonného rozhodnutia,
zákonného postupu zbavili vlastníctva k nehnuteľnostiam a to bez poskytnutia primeranej
finančnej náhrady alebo poskytnutia primeranej náhrady.
Súd ukladá Obvodnému pozemkovému úradu v Bratislave a Krajskému
pozemkovému úradu v Bratislave povinnosť, spočívajúcu v zákaze pokračovať v porušovaní
vlastníckych práv sťažovateľa a prikazuje Obvodnému pozemkovému úradu v Bratislave a
Krajskému pozemkovému úradu v Bratislave v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia uviesť právny stav do jeho pôvodného stavu pred jeho nezákonným zásahom.
Odporca je povinný v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia zaplatiť
navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...
Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní
základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo
slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného práva
vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1, 2 a 3 ústavy, základného práva na právnu pomoc
zaručeného v čl. 47 ods. 2 ústavy, ako aj o porušení čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 a 4 ústavy
postupom obvodného pozemkového úradu a krajského pozemkového úradu v súvislosti
s vyvlastnením pozemkov jej právneho predchodcu bez poskytnutia náhrady alebo
primeranej finančnej náhrady.
Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Podľa čl. 12 ods. 4 ústavy nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že
uplatňuje svoje základné práva a slobody.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore
s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím
orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo
nesprávnym úradným postupom.
Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,
inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za
podmienok ustanovených zákonom.
Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je
ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľky, ktorá je v danom prípade navyše zastúpená
kvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje
zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáha. Ústavný súd teda
môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti, preto
v danej veci ústavný súd rozhodoval o porušení iba tých základných práv, a v súvislosti
s postupom tých orgánov verejnej moci, ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľka
domáha v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti (obdobne napr. III. ÚS 149/04,
III. ÚS 235/05, II. ÚS 65/07).
V súvislosti s napádanými postupmi obvodného pozemkového úradu a krajského
pozemkového úradu ústavný súd v prvom rade poukazuje na princíp subsidiarity, ktorý
vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy („... ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd“), podľa ktorého môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu
právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická
osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi
orgánmi Slovenskej republiky.
Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označeného základného práva
alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jej
sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
Podľa § 244 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na
základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj
orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ
im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb
v oblasti verejnej správy.
Podľa ústavného súdu sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania
napádaného postupu obvodného pozemkového úradu a krajského pozemkového úradu, a to
v konaniach pred všeobecnými súdmi v rámci správneho súdnictva. Na základe
sťažovateľkou iniciovaného konania v správnom súdnictve by bolo oprávnením a zároveň
povinnosťou všeobecných súdov vysporiadať sa s jej námietkami tak, ako ich predostrela
v sťažnosti podanej ústavnému súdu. Pokiaľ sťažovateľka takto aj postupovala, v sťažnosti
túto skutočnosť nekonkretizovala, súdne konania a rozhodnutia v petite sťažnosti neoznačila
a tieto v konečnom dôsledku z hľadiska porušenia základných práv a slobôd ani nenapádala.
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre
nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Keďže sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, ústavný súd sa jej ďalšími
požiadavkami nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením
porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. septembra 2012