Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 401/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T. s. r. o., zastúpenej A., s. r. o., vo veci

namietaného porušenia a , ako aj

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným

súdom Trenčín pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti T. s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. septembra

2012 doručená sťažnosť spoločnosti T. s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia a (ďalej len

„ústava“), ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín (ďalej len „okresný súd“) pod

sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 12. septembra 2012.

Zo sťažnosti vyplýva, že v právnej veci sťažovateľky ako dlžnej navrhovateľky

uznesením okresného súdu sp. zn. zo 14. mája 2012 bola povolená

reštrukturalizácia sťažovateľky v zmysle o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o konkurze“). Počas schôdze veriteľov v zmysle § 126 zákona o konkurze

konanej 26. júla 2012 došlo v zmysle § 126 ods. 3 zákona o konkurze k hlasovaniu

veriteľov o tom, aby okresný súd vyhlásil na sťažovateľku konkurz. Stalo sa tak na podnet

veriteľa S., a. s. (ďalej len „majoritný veriteľ“), pričom v zmysle zásad hlasovania

vyplývajúcich z ustanovenia § 126 ods. 3 zákona o konkurze došlo k prijatiu uznesenia

schôdze veriteľov o vyhlásení konkurzu tak, ako to vyplýva zo zápisnice predloženej

okresnému súdu. Traja veritelia prítomní na schôdzi v protiklade so stanoviskom

majoritného veriteľa vyhlásili, že trvajú na reštrukturalizačnom konaní, keďže majoritný

veriteľ by zrejme znemožnil akékoľvek ich uspokojenie v prípadnom konkurze. Uznesením

okresného súdu sp. zn. z 27. júla 2012 bolo reštrukturalizačné konanie

zastavené, ďalej bol vyhlásený konkurz na majetok sťažovateľky a napokon bol ustanovený

konkurzný správca.

Sťažovateľka legálnou cestou uplatňovala svoje právo na súdnu ochranu pred

veriteľmi formou reštrukturalizačného konania. Napadnutým rozhodnutím okresného súdu

však došlo k vyhláseniu konkurzu na jej majetok, pričom akákoľvek spätná konverzia

na reštrukturalizačné konanie nie je možná. Sťažovateľka nemá možnosť domáhať sa

ochrany pred iným súdom než ústavným súdom, lebo podľa § 198 ods. 1 zákona o konkurze

proti rozhodnutiam vydaným v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo

v konaní o oddlžení nie je prípustné dovolanie, ale ani mimoriadne dovolanie. Podľa názoru

sťažovateľky okresný súd jej odňal právo podať odvolanie proti uzneseniu o zastavení

reštrukturalizačného konania a vyhlásení konkurzu (§ 196 zákona o konkurze v spojení

s ). Pritom reštrukturalizačné konanie ako forma

insolvenčného konania predstavovalo pre sťažovateľku možnosť splniť svoje záväzky

z obchodnej činnosti spôsobom, ktorý bude dohodnutý v reštrukturalizačnom pláne, pričom

zákonné náležitosti na povolenie reštrukturalizácie boli zo strany sťažovateľky splnené.

Základným dôvodom pre povolenie reštrukturalizácie ako spôsobu splatenia dlhov bolo

zachovanie potenciálne výnosného podnikania sťažovateľky a realizácia nového

podnikateľského zámeru. Vykonaná konverzia reštrukturalizačného konania na konanie

konkurzné predstavuje neočakávaný a zásadný zásah do podnikateľského života

sťažovateľky, ako aj do súkromného života jej spoločníkov či osôb konajúcich v jej mene.

Napriek závažnosti uvádzaných argumentov účastníkom konania nebola daná možnosť

podať proti uzneseniu okresného súdu odvolanie a účinne sa tak brániť proti následkom

vyplývajúcim z vyhlásenia konkurzu na majetok sťažovateľky na základe prejavu vôle

jediného (majoritného) veriteľa. Okresný súd v uznesení neuviedol sťažovateľku ako osobu

a nepriznal jej právo podať odvolanie, čo je v rozpore so zákonom o konkurze a zakladá

porušenie základného práva na súdnu ochranu sťažovateľky, ale aj jej veriteľov (čl. 46

ods. 1 a ). Reštrukturalizačné konanie predstavuje snahu o kolektívnu

dohodu dlžníka s veriteľmi, a to všetkými veriteľmi, o spôsobe vyporiadania existujúcich

pohľadávok pod ochranou a dohľadom príslušného súdu. Nie je preto právne možné, aby

jediný veriteľ (hoci majoritný) rozhodol o vstupe dlžníka do konkurzu, a tým aj de facto

o zániku možnosti ďalej vykonávať podnikateľskú činnosť a o takmer minimálnom

uspokojení ostatných veriteľov bez možnosti pre týchto účinne brániť svoje práva a právom

chránené záujmy.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

s tým, aby bolo uznesenie okresného súdu z 27. júla 2012 zrušené a vec bola

vrátená na ďalšie konanie. Požaduje tiež priznanie finančného zadosťučinenia vo výške

10 000 €, ako aj náhradu trov konania (právneho zastúpenia) vo výške 269,58 €. Napokon

navrhuje vydať dočasné opatrenie, ktorým by ústavný súd odložil vykonateľnosť uznesenia

okresného súdu sp. zn. z 27. júla 2012, a to až do rozhodnutia ústavného súdu

vo veci samej.

II.

Z uznesenia okresného súdu sp. zn. z 27. júla 2012 vyplýva, že ním bolo

reštrukturalizačné konanie vedené proti sťažovateľke ako dlžníčke zastavené. Ďalej bolo

začaté konkurzné konanie proti sťažovateľke ako dlžníčke, pričom zároveň bol aj vyhlásený

konkurz na jej majetok spolu s ustanovením správcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

podľa doložky právoplatnosti 3. augusta 2012.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu

sp. zn. z 27. júla 2012 odvolanie, ktoré však potom vzala späť.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Jadrom podanej sťažnosti je námietka sťažovateľky, podľa ktorej jej okresný súd

v rozpore so zákonom odňal právo podať proti uzneseniu z 27. júla 2012 odvolanie. Práve

týmto (podľa sťažovateľky nezákonným) postupom okresného súdu malo dôjsť k porušeniu

označených práv podľa a dohovoru.

Za situácie, keď podľa názoru sťažovateľky uznesenie okresného súdu obsahuje

nesprávne poučenie o odvolaní, a to v tom zmysle, že odvolanie nie je prípustné, mala

a mohla sa sťažovateľka brániť podaním odvolania s argumentáciou vysvetľujúcou jeho

prípustnosť.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka takto aj postupovala (odvolanie podala),

avšak potom podané odvolanie vzala späť.

Zo zisteného skutkového stavu treba dospieť k záveru, že sťažovateľka nevyužila

možnosť podať proti uzneseniu okresného súdu odvolanie, hoci podľa jej vlastného tvrdenia

odvolanie bolo prípustné.

Sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukázala), že odvolanie nepodala (resp.

vzala späť) z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Vzhľadom na to neprichádzal do úvahy

prípadný postup ústavného súdu v zmysle .

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2012