Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 419/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti R., a. s., B., zastúpenej advokátom

JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 26 ods. 1, 2 a 4

a podľa a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 13. marca

2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti R., a. s., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2012

faxom a 18. júla 2012 poštou doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti R., a. s. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 26 ods. 1, 2

a 4 (ďalej len „“) a práv podľa a 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Krajského súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. z 13. marca 2012

(ďalej len „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola odporkyňou/žalovanou

stranou v spore o ochranu osobnosti vedenom na Okresnom súde Humenné (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. . Okresný súd rozsudkom z 9. novembra 2010

uložil sťažovateľke povinnosť uverejniť v denníku N. vyhlásenie podľa textu petitu

žalobného návrhu a žalobu vo zvyšku uplatnených nárokov odkázal na samostatné konanie.

Krajský súd na odvolanie sťažovateľky svojím napadnutým rozhodnutím potvrdil okresným

súdom vyhlásený rozsudok ako vecne správny.

3. Sťažovateľka v podanej sťažnosti v podstatnom argumentovala, že „... súd prvého

stupňa v danom prípade neaplikoval moderný prístup rozhodovania vecí, kedy dochádza

k stretu práva na ochranu osobnosti na jednej strane a slobody prejavu a práva na

informácie na strane druhej. Hoci súd správne citoval nález Ústavného súdu SR sp. zn.

, v skutočnosti sa ním neriadil, pretože v skutočnosti vec posúdil v súlade

s prekonanými stereotypmi z minulého storočia, kedy na úspech žalobcu postačovalo

samotné uverejnenie informácie, ktorá sa neskôr ukázala ako nesprávna (nepravdivá).

Z judikatúry Európskeho súdu..., ale aj Ústavného súdu SR, je však zrejmé, že tieto

stereotypy sú už dávno prekonané...

Súdy síce tvrdia, že došlo k neprimeranému zásahu do práva na ochranu osobnosti

žalobcu, ale nemožno strácať zo zreteľa, že k tomuto záveru dospievajú len mechanicky na

základe toho, že neskôr došlo k zmene skutkového stavu, ako bol skutkový stav, ktorý v čase

uverejnenia článku prezentovali orgány činné v trestnom konaní, ergo že podozrenie

(obvinenie) voči žalobcovi sa nepotvrdilo (žalobca bol spod obžaloby oslobodený). Tento

zistený skutkový stav však autor článku a ani vydavateľ nemali možnosť preveriť a jeho

zmenu predvídať. Súdy k uvedenému záveru dospievajú bez toho, aby skutočne aj zvažovali

všetky relevantné skutočnosti a skutočne aj vážili proti sebe stojace práva. V odôvodnení

o tom nie je ani zmienka.“. Na podporu svojej argumentácie sťažovateľka doložila aj citácie

z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva, ústavného súdu, ako aj podrobný

rozbor skutkových okolností merita jej právnej veci.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka požiadala, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. zo dňa 13. 03. 2012

porušil právo sťažovateľa na slobodu prejavu a právo na informácie zaručené čl. 26 ods. 1,

2 a 4 SR, , 2 Dohovoru...

2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 13. 03. 2012 sa

zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní

základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil

práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25

ods. 2 návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

8. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a k nej priložených príloh ústavný súd konštatuje,

že táto sťažnosť napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená advokátom, nespĺňa náležitosti

kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 2

a 3 a a .

9. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Podľa sa k návrhu na začatie

konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento

zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje

na zastupovanie pred ústavným súdom.

10. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Ustanovenie § 20

sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa a nasl. zákona

o ústavnom súde.

11. Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia

alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody [písm. b)],

a označenie, proti komu smeruje [písm. c)]. Podľa

k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom

zásahu.

12. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný

návrhom na začatie konania ( ).

13. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20

ods. 3 viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného

súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ

domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2

ods. 2 ).

14. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľkou predložený návrh

rozhodnutia vo veci samej (petit) nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda

takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre jeho rozhodnutie v uvedenej veci (pozri

bod 4). Sťažovateľka síce v petite podanej sťažnosti uvádza, ktoré jej základné práva mali

byť porušené, rozchádza sa však v presnom označení súdu, ktorý mal byť ich

porušovateľom, keď v bode 1 označuje za porušovateľa Krajský súd v Prešove a v bode 2

Krajský súd v Bratislave. V rozpore so svojou povinnosťou deklarovanou v § 50 ods. 2

nepredložila spolu s ústavnou sťažnosťou kópiu právoplatného

rozhodnutia súdneho orgánu, ktorého rozhodnutie napáda s vyznačenou doložkou

právoplatnosti, a v rozpore s nepredložila ústavnému

súdu plnú moc na zastupovanie zvoleným advokátom, v danom prípade JUDr. J. H.

15. Ústavný súd pripomína, že sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom

zastúpená advokátom. Podľa o advokácii a o zmene

a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom (napr. , ).

16. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2012