Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 419/2012
PDF · 164.75 KB
No categories available
I. ÚS 419/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti R., a. s., B., zastúpenej advokátom
JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 26 ods. 1, 2 a 4
Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 Co 59/2011 z 13. marca
2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti R., a. s., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2012
faxom a 18. júla 2012 poštou doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti R., a. s. (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 26 ods. 1, 2
a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 10 ods. 1 a 2
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom
Krajského súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 59/2011 z 13. marca 2012
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola odporkyňou/žalovanou
stranou v spore o ochranu osobnosti vedenom na Okresnom súde Humenné (ďalej len
„okresný súd“) pod sp. zn. 18 C 103/2008. Okresný súd rozsudkom z 9. novembra 2010
uložil sťažovateľke povinnosť uverejniť v denníku N. vyhlásenie podľa textu petitu
žalobného návrhu a žalobu vo zvyšku uplatnených nárokov odkázal na samostatné konanie.
Krajský súd na odvolanie sťažovateľky svojím napadnutým rozhodnutím potvrdil okresným
súdom vyhlásený rozsudok ako vecne správny.
3. Sťažovateľka v podanej sťažnosti v podstatnom argumentovala, že „... súd prvého
stupňa v danom prípade neaplikoval moderný prístup rozhodovania vecí, kedy dochádza
k stretu práva na ochranu osobnosti na jednej strane a slobody prejavu a práva na
informácie na strane druhej. Hoci súd správne citoval nález Ústavného súdu SR sp. zn.
PL. ÚS 7/96, v skutočnosti sa ním neriadil, pretože v skutočnosti vec posúdil v súlade
s prekonanými stereotypmi z minulého storočia, kedy na úspech žalobcu postačovalo
samotné uverejnenie informácie, ktorá sa neskôr ukázala ako nesprávna (nepravdivá).
Z judikatúry Európskeho súdu..., ale aj Ústavného súdu SR, je však zrejmé, že tieto
stereotypy sú už dávno prekonané...
Súdy síce tvrdia, že došlo k neprimeranému zásahu do práva na ochranu osobnosti
žalobcu, ale nemožno strácať zo zreteľa, že k tomuto záveru dospievajú len mechanicky na
základe toho, že neskôr došlo k zmene skutkového stavu, ako bol skutkový stav, ktorý v čase
uverejnenia článku prezentovali orgány činné v trestnom konaní, ergo že podozrenie
(obvinenie) voči žalobcovi sa nepotvrdilo (žalobca bol spod obžaloby oslobodený). Tento
zistený skutkový stav však autor článku a ani vydavateľ nemali možnosť preveriť a jeho
zmenu predvídať. Súdy k uvedenému záveru dospievajú bez toho, aby skutočne aj zvažovali
všetky relevantné skutočnosti a skutočne aj vážili proti sebe stojace práva. V odôvodnení
o tom nie je ani zmienka.“. Na podporu svojej argumentácie sťažovateľka doložila aj citácie
z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva, ústavného súdu, ako aj podrobný
rozbor skutkových okolností merita jej právnej veci.
4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka požiadala, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 6 Co 59/2011 zo dňa 13. 03. 2012
porušil právo sťažovateľa na slobodu prejavu a právo na informácie zaručené čl. 26 ods. 1,
2 a 4 Ústavy SR, čl. 10 ods. 1, 2 Dohovoru...
2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 Co 59/2011 zo dňa 13. 03. 2012 sa
zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný
súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní
základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil
práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom
zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
8. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a k nej priložených príloh ústavný súd konštatuje,
že táto sťažnosť napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená advokátom, nespĺňa náležitosti
kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 2
a 3 a § 50 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o ústavnom súde.
9. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie
konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento
zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje
na zastupovanie pred ústavným súdom.
10. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Ustanovenie § 20
zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona
o ústavnom súde.
11. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa
tvrdenia sťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia
alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody [písm. b)],
a označenie, proti komu smeruje [písm. c)]. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde
k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom
zásahu.
12. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom
súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný
návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
13. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20
ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného
súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ
domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej
sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2
ods. 2 ústavy).
14. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľkou predložený návrh
rozhodnutia vo veci samej (petit) nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda
takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre jeho rozhodnutie v uvedenej veci (pozri
bod 4). Sťažovateľka síce v petite podanej sťažnosti uvádza, ktoré jej základné práva mali
byť porušené, rozchádza sa však v presnom označení súdu, ktorý mal byť ich
porušovateľom, keď v bode 1 označuje za porušovateľa Krajský súd v Prešove a v bode 2
Krajský súd v Bratislave. V rozpore so svojou povinnosťou deklarovanou v § 50 ods. 2
zákona o ústavnom súde nepredložila spolu s ústavnou sťažnosťou kópiu právoplatného
rozhodnutia súdneho orgánu, ktorého rozhodnutie napáda s vyznačenou doložkou
právoplatnosti, a v rozpore s § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde nepredložila ústavnému
súdu plnú moc na zastupovanie zvoleným advokátom, v danom prípade JUDr. J. H.
15. Ústavný súd pripomína, že sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom
zastúpená advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,
a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).
16. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. októbra 2012