Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 410/2012
PDF · 171.94 KB
No categories available
II. ÚS 410/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej
Advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. B.
F., vedené pod sp. zn. Rvp 8370/2012 až sp. zn. Rvp 8398/2012 vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rimavská Sobota
a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 8370/2012 až
sp. zn. Rvp 8398/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. mája
2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
vedené pod sp. zn. Rvp 8370/2012 až sp. zn. Rvp 8398/2012 vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa
čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 12
ods. 2 ústavy, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 14
dohovoru a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)
postupom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“), pričom
sťažovateľka neuviedla spisové značky konaní pred okresným súdom. Sťažovateľka
v sťažnostiach označila napadnuté konania okresného súdu len údajmi o osobe dlžníka
a spisovými značkami, pod ktorými vedie veci súdny exekútor. Zoznam spisových značiek
súdneho exekútora a tomuto zodpovedajúce spisové značky konaní pred ústavným súdom
tvorí prílohu tohto uznesenia.
2. Sťažovateľka v predmetných veciach osobitne podanými návrhmi požiadala
súdneho exekútora o vykonanie exekúcií. Súdny exekútor postupujúc podľa procesnej
úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov požiadal okresný súd o udelenie poverení
na vykonanie exekúcií.
3. Sťažovateľka uvádza, že „Porušovateľ napriek tomu, že vec ním prejednávaná:
- nevykazuje prvky nadmernej právnej zložitosti;
- si nevyžaduje takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu...;
- do dňa spísania sťažnosti nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.“.
Sťažovateľka ďalej uvádza, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu oznámené
ani spisové značky, pod ktorými sa napádané exekučné konania vedú, preto ich
identifikovala len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.
4. Sťažovateľka uviedla, že 23. marca 2012 podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných
konaniach. Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na tieto svoje sťažnosti nedostala dosiaľ
žiadnu odpoveď.
Sťažovateľka v sťažnostiach ďalej uvádza chronológiu podávaných žiadostí
o informácie o stave konaní a sťažností a podnetov na preskúmanie zákonnosti postupu
súdu pre prieťahy v konaniach (18. februára 2009, 20. mája 2009, 20. mája 2010 atď.).
5. Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu
jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného
práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku
podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru
upravujúcich zákaz diskriminácie.
6. V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom
okresného súdu v bližšie nekonkretizovaných konaniach boli porušené ňou označené práva,
aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a aby bol okresný súd
zaviazaný zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov právneho
zastúpenia.
II.
7. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. Z.
o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestného
poriadku.
8. Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú
tých istých účastníkov.
9. V danom prípade sa sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 8370/2012 až sp. zn.
Rvp 8398/2012 týkajú tých istých účastníkov konania (sťažovateľka a okresný súd), pričom
navyše sú takmer identické z hľadiska právnej argumentácie použitej v nich sťažovateľkou,
ako aj z hľadiska právneho problému, ku ktorému bude potrebné zo strany ústavného súdu
prijať meritórny záver.
S prihliadnutím na obsah sťažností a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky
a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, a totožnú právnu argumentáciu
sťažovateľky rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, že veci vedené
pod sp. zn. Rvp 8370/2012 až sp. zn. Rvp 8398/2012 spojil na spoločné konanie, ktoré bude
ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 8370/2012 (bod 1 výroku tohto uznesenia).
III.
10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
12. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho
podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ
(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
13. Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území
Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru
a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť
k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno
z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore
s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa musí
zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba
pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,
príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.
Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo
pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného
záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.
Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú
za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom
a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.
14. Podstatou sťažností je namietané porušenie základného práva sťažovateľky
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva vlastniť majetok podľa
čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu,
ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie postupom
okresného súdu v neoznačených exekučných konaniach, v súvislosti s rozhodovaním
okresného súdu o návrhoch na vydanie poverenia na vykonanie exekúcií.
15. Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované
právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných
náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom
súde).
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka napriek tomu, že je zastúpená
kvalifikovaným právnym zástupcom ─ advokátom, v textoch sťažností, ako ani v petite
neuviedla spisové značky, pod ktorými sú ňou namietané konania pred okresným súdom
vedené. Sťažovateľka ústavnému súdu spolu s návrhmi nedoručila žiadne relevantné
(k návrhom sa vzťahujúce) písomné podklady a nepredložila žiadne dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, hoci napr. na prvom liste návrhov uvádza, že tvoria prílohu týchto návrhov
(s označením „listiny podľa textu“, pozn.). Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľky, že napriek
jej žiadostiam jej okresný súd spisové značky predmetných konaní neoznámil, ústavný súd
uvádza, že sťažovateľka ani vo vzťahu k tomuto tvrdeniu nepredložila žiaden dôkaz.
16. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky
právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
17. Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí
vyplývajúce z podaní sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.
Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom
a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04,
IV. ÚS 168/05, II. ÚS 267/2011). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada
„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby
práva znalé (napr. advokáta).
18. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie
sťažovateľky konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných
zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania
pred ústavným súdom. Opísaný dôvod preto považoval ústavný súd za dostatočný
na odmietnutie sťažností pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde už pri ich predbežnom prerokovaní.
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. októbra 2012