Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 434/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o., zastúpenej advokátom

JUDr. P. S., M., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/1 Gn 897/12-7

z 13. júla 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. augusta

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) č. k. IV/1 Gn 897/12-7 z 13. júla 2012 (ďalej aj „oznámenie

generálnej prokuratúry“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako poškodená 4. októbra

2011 podala Okresnej prokuratúre Bratislava III trestné oznámenie proti konkrétnej osobe

pre spáchanie majetkovej trestnej činnosti.

3. Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I

(ďalej len „vyšetrovateľ“) č. k. ORP–1394/OEK-B1-2011 z 13. januára 2012 (ďalej len

„uznesenie vyšetrovateľa“) bola vec podozrenia zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221

ods. 1 a ods. 3 písm. a) odmietnutá podľa Trestného

poriadku.

4. Proti uzneseniu vyšetrovateľa bola 19. januára 2012 podaná sťažnosť, ktorú

Okresná prokuratúra Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) uznesením č. k.

-10 z 8. februára 2012 (ďalej len „uznesenie okresnej prokuratúry“) zamietla.

5. Sťažovateľka sa podnetom zo 14. februára 2012 podľa ustanovenia § 31 zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“) domáhala preskúmania uznesenia okresnej prokuratúry.

6. Krajská prokuratúra v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) listom č. k.

-9 z 13. apríla 2012 sťažovateľke oznámila, že nezistila žiadne pochybenia,

a podnet ako nedôvodný odložila.

7. Sťažovateľka následne požiadala opakovaným podnetom z 9. mája 2012 generálnu

prokuratúru o preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu zo 14. februára 2012 krajskou

prokuratúrou.

8. Generálna prokuratúra v liste č. k IV/1 Gn 897/12-7 z 13. júla 2012 sťažovateľke

oznámila, že jej opakovaný podnet ako nedôvodný odkladá.

9. Podľa názoru sťažovateľky «nebolo ani generálnou prokuratúrou uvedené, z

akých dôvodov a na základe akých skutočností, neboli vykonané sťažovateľom navrhované

dôkazy, prečo nebol vo veci vypočutý F. F., ktorý ju kúpil od Ing. L. za 1 euro, prečo Ing. L.

a z akých finančných prostriedkov založil ďalšie spoločnosti, s tým istým predmetom

podnikania ako mala spoločnosť Z., spol. s r. o. (A., s. r. o.), prečo nevypočuli účtovníčku

spoločnosti N. J. k tvrdeniam uvádzaným Ing. L., prečo nebola daná odpoveď na otázku akú

úlohu zohral v tejto veci M. H., prečo neboli zisťované skutočnosti, či spoločnosť Z., spol.

s r. o. ďalej vykonáva podnikateľskú činnosť (podľa našich interných zistení práve

prevodom obchodného podielu na F. F. spoločnosť prestala reálne podnikať - takže už len

tu je minimálne rozporné tvrdenie Ing. L. o úmysle p. F. podnikať so zadlženou

spoločnosťou), prečo nebol vykonaný pokus o zaistenie účtovných odkladov spoločnosti,

prečo sa nezisťovali osobné, majetkové pomery p. F. na podporu tvrdení Ing. L. (opätovne

z interných zistení máme vedomosť, že p. F. by mal byť bezdomovec) a iné relevantné

skutočnosti, ktoré sťažovateľ požaduje vykonať od začiatku.».

10. K porušeniu ústavných a iných práv sťažovateľka uviedla, že «z postupu vyššie

spomínaných OČTK je dostatočne zrejmé, že vyšetrovateľ OKP Bratislava I, ako aj Okresná

prokuratúra Bratislava I, Krajská prokuratúra Bratislava I a napokon i Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky, ako posledný možný postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky, ako poslednou inštanciou resp. posledným štátnym orgánom zo

sústavy orgánov prokuratúry, ktorá je príslušným na poskytnutie práva na inú právnu

ochranu, tým, že chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických

osôb a štátu, nevykonali dôkazy navrhované sťažovateľom, nedali záväzný pokyn na ich

vykonanie, neuviedli zákonný a jasný dôvod prečo sťažovateľom navrhované dôkazy

vykonané neboli aj napriek skutočnosti, že navrhované dôkazy a ich vykonanie malo

podstatný význam pre ďalšie rozhodnutie a taktiež bez bližšieho odôvodnenia neuviedli

dôvod prečo sa nebudú sťažovateľom navrhnutými dôkazmi zaoberať, z akého dôvodu

nepokladajú sťažovateľove návrhy za oprávnené a teda bez akejkoľvek zmienky o jeho

návrhoch rozhodli, tak ako bolo vyššie uvedené. OČTK svojim postupom bez dostatočného

vysvetlenia nevykonali navrhované dôkazy, ktoré sú dôležité pre objektívne posúdenie veci,

a tiež tento svoj postup dostatočne neobhájili vo svojich rozhodnutiach, najmä v uznesení

o odmietnutí veci vyšetrovateľom OKP Bratislava I, ktorého odôvodnenie neobsahuje všetky

skutočnosti, tak ako to vyžaduje ustanovenie .».

11. Sťažovateľka napokon navrhla, aby ústavný súd jej sťažnosť prijal na ďalšie

konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

SR a právo na spravodlivé konanie podľa postupom Generálnej

prokuratúry SR, sp. zn. IV/1 Gn 897/12-7, porušené boli.

2. Uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I,

odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality(...), sp. zn. ČVS: ORP-

1394/OEK-B1-2011 HS zo dňa 13. 01. 2012 zrušuje a vec vracia vyšetrovateľovi PZ na

ďalšie konanie aby vo veci znovu konal a rozhodol.

3. Generálna prokuratúra SR je povinná uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

322,70 Eur na účet jeho právneho zástupcu(...) do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia.“

II.

12. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie svojho základného práva podľa

a dohovoru postupom generálnej prokuratúry pri vybavovaní

jej ďalšieho opakovaného podnetu z 9. mája 2012. K porušeniu uvedených práv malo podľa

sťažovateľky dôjsť v dôsledku toho, že generálna prokuratúra sa odmietla ďalším

opakovaným podnetom zaoberať napriek tomu, že existovali dôvody na jeho podanie, a síce

nevykonanie navrhovaných dôkazov, nedostatočná odôvodnenosť rozhodnutí a oznámení.

14. Podľa zistenia ústavného súdu generálna prokuratúra na ďalší opakovaný podnet

sťažovateľky z 9. mája 2012 odpovedala oznámením z 13. júla 2012, v ktorom uviedla:

«V podaní v podstate uvádzate, že nesúhlasíte s postupom vyšetrovateľa, dozorujúcej

prokurátorky a s postupom prokurátorky Krajskej prokuratúry Bratislava opierajúc sa

o totožnú argumentáciu ako vo svojich predošlých podaniach, pričom v predmetnej veci

žiadate zjednať nápravu.

Po preskúmaní spisového materiálu predloženého Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky som v predmetnom konaní nezistila porušenie zákona a stotožnila som sa

s právnymi závermi prokurátorky Krajskej prokuratúry Bratislava prezentovanými v liste

sp. zn. -9 zo dňa 13. 04. 2012. Postup prokurátorky Okresnej prokuratúry

Bratislava I, ktorá uznesením sp. zn. -10 zo dňa 08. 02. 2012 zamietla Vašu

sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa o odmietnutí veci zo dňa 13. 01. 2012, ako aj

samotné uznesenie vyšetrovateľa, je súladné so zákonom.

Vo vyššie uvedenom rozhodnutí vyšetrovateľa a stanovisku prokurátorky krajskej

prokuratúry Vám bol dostatočne podrobne vysvetlený a odôvodnený postup orgánov

činných v trestnom konaní, ako aj zistený skutkový stav veci; ktorý nenapĺňa zákonné znaky

žiadneho z trestných činov uvedených v osobitnej časti .

Vami napadnutá štylizácia stanoviska prokurátorky krajskej prokuratúry v

dotknutom odseku, a to že „spoločnosť A., s. r. o. nechcela na úkor seba niekoho dostať do

omylu“ je nepresná, resp. nezrozumiteľná, avšak v kontexte s predchádzajúcim odsekom

pojednávajúcim o konaní Ing. I. L., bývalého konateľa spoločnosti A., s. r. o. je zrejmé, že

prokurátorka mala na mysli konanie bývalého konateľa spoločnosti Ing. L. Tento štylistický

nedostatok ale nemal vplyv na vecnú správnosť vybavenia Vášho podnetu prokurátorkou

krajskej prokuratúry.

Rozsah doplnenia Vami podaného trestného oznámenia podľa

bol dostatočný na vydanie zákonu zodpovedajúceho rozhodnutia, a to podľa § 197 ods. 1

písm. d) . Konanie účtovníčky spoločnosti A., s. r. o., na ktoré poukazuje Ing. I. L., je

predmetom samostatného vyšetrovania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ S., Odbore

kriminálnej polície pod ČVS: ORP-246/OEK-SC-2011. Na Okresnej prokuratúre Pezinok je

táto trestná vec vedená pod sp. zn. .

Možno teda dospieť k záveru, že z vykonaného doplnenia Vami podaného trestného

oznámenia v súlade s nevyplýva podozrenie, že by Vami oznámené

konanie naplnilo niektorú zo skutkových podstát trestných činov uvedených v osobitnej časti

.

Keďže z predloženého spisového materiálu nevyplynulo podozrenie z trestnej

činnosti, orgány činné v trestnom konaní nemôžu riešiť prípadné nezákonné konanie

v trestnoprávnej rovine, pokiaľ nenapĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných

činov uvedených v osobitnej časti .

Odmietnutie Vášho oznámenia uznesením vyšetrovateľa podľa § 197 ods. 1 písm. d)

nijako neobmedzuje Vaše právo domáhať sa ochrany Vašich práv

v občianskoprávnom konaní podaním na príslušný súd, ktoré ste si touto cestou i uplatnili.

Z predmetného uznesenia rezultuje len tá skutočnosť, že Vami oznámený skutok nenapĺňa

zákonné znaky žiadneho trestného činu uvedeného v osobitnej časti .

Týmto považujem Váš opakovaný podnet za vybavený a bez akýchkoľvek opatrení ho

ako nedôvodný odkladám.»

15. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd rozhodnutia orgánov verejnej

moci za protiústavné aj arbitrárne, ak ich odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej

alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti

(mutatis mutandis , ).

16. Záver generálnej prokuratúry, podľa ktorého zo sťažovateľkou podaného

(a doplneného) trestného oznámenia nevyplývajú skutočnosti o naplnení niektorej

zo skutkových podstát trestných činov uvedených v osobitnej časti ,

nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za svojvoľný alebo arbitrárny a ani

samotná nespokojnosť sťažovateľky s výsledkom vybavenia jej ďalšieho opakovaného

podnetu nie je dôvodom na vyslovenie porušenia ňou v sťažnosti označeného práva.

17. Okrem uvedeného už ústavný súd v rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil,

že právo fyzickej osoby na začatie trestného konania proti označenej osobe na základe

podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy

a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd

(). Tieto závery je možné v danom prípade vzťahovať aj na oznamovateľa

v trestnom konaní, ktorý je právnickou osobou.

Ani z čl. 6 dohovoru (pokiaľ je jeho aplikovateľnosť založená na „trestnom

obvinení“ inej osoby) poškodenému nevyplýva v trestnom konaní právo na začatie

a vedenie trestného stíhania proti niekomu [mutatis mutandis rozhodnutia Európskeho súdu

pre ľudské práva napr. v prípade Helmers v. Švédsko (rozsudok pléna z 29. októbra 1991,

sťažnosť č. 1826/85, séria A, č. 212-A, ods. 29); v prípade Perezová v. Francúzsko

(rozsudok Veľkej komory z 12. februára 2004, sťažnosť č. 47287/99, ods. 70, 71, ECHR

2004-I)].

18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa

sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2012