Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 435/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. S., Z., zastúpeného advokátom JUDr. P. S., M., vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/1 Gn 997/12-7 z 30. júla

2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. augusta

2012 doručená sťažnosť M. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) č. k. IV/1 Gn 997/12-7 z 30. júla 2012 (ďalej aj „oznámenie

generálnej prokuratúry“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako poškodený 4. apríla 2011

podal Okresnej prokuratúre Piešťany (ďalej len „okresná prokuratúra“) trestné oznámenie,

ktorým sa domáhal, aby «bola voči zodpovednej podozrivej osobe Ľ. P., vyvodená príslušná

trestnoprávna zodpovednosť, nakoľko podľa jeho názoru došlo jeho konaním k spáchaniu

prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 2

písm. c) , na tom skutkovom základe, že Ľ. P. dňa 21. 04. 2009

neoprávnene použil nákladné motorové vozidlo, jazdnú súpravu ťahač zn. Renault Premium

400(...), ktoré je vo vlastníctve poškodeného M. S.(...) a bolo v tom čase väčšej hodnoty

vo výške cca 20.000 €, tým spôsobom, že vykonal s uvedeným nákladným motorovým

vozidlom jazdu zo stavby - oprava cesty 11/502 V. - prieťah, km 76,000 - 76,920, do mesta

V., na pozemok pri rodinnom dome č. 103, kde pri vysýpaní vyfrézovanej degradovanej

asfaltovej vrstvy z návesu došlo k prevráteniu celej jazdnej súpravy na pravú stranu a

následnému poškodeniu ťahača, ako aj návesu a spôsobil poškodenému tak väčšiu

majetkovú škodu vo výške najmenej 22.880,74 €, pričom mal podľa pokynov poškodeného,

túto vyfrézovanú degradovanú asfaltovú vrstvu z uvedenej stavby odvážať výlučne na

určené skládky do areálu P. vo V., alebo na určenú plochu v obci T. (...)

Predmetné trestné oznámenie bolo dňa 16. 05. 2011 povereným príslušníkom, npor.

Mgr. R. N., odmietnuté uznesením v zmysle , ČVS:

ORP-1082/VR-TT-2011. Proti tomuto rozhodnutiu podal právny zástupca(...) v zákonnej

lehote sťažnosť. Dozorujúci prokurátor tejto sťažnosti v plnom rozsahu vyhovel a napadnuté

uznesenie zrušil a poverenému príslušníkovi OO PZ V. uložil, aby vo veci znovu konal a

rozhodol. V závere svojho uznesenia, č. k. -7, dozorujúci prokurátor uviedol, že

bude potrebné o podanom trestnom oznámení opätovne rozhodnúť a to vzhľadom na jeho

obsah a nie označenie. Z jeho obsahu je totiž zrejmé, že oznamovateľ predkladá nové

dôkazy, ktoré pri rozhodovaní prokurátora a policajta neboli známe. (Tu mal dozorujúci

prokurátor na mysli vec, ktorá bola vedená na OO PZ V., pod ČVS: ORP-1439/VR-TT-

2009, ktorá bezprostredne s predmetnou vecou súvisí.)

Dňa 12. 01. 2012 poškodený, písomnou formou, požiadal dozorujúceho prokurátora,

aby preskúmal postup povereného príslušníka PZ, z dôvodu podozrenia, že tento vo veci

riadne a dostatočne nekoná, a spôsobuje tak prieťahy. Svoju žiadosť odôvodnil poškodený

tým, že o predmetnom trestnom oznámení nebolo doteraz opätovne rozhodnuté, napriek

pokynu dozorujúceho prokurátora, a ani neboli vykonané iné procesné úkony.

Dozorujúci prokurátor dňa 31. 01. 2012 upovedomil klienta o vybavení jeho žiadosti

podľa , s konštatovaním, že z obsahu preskúmaného

vyšetrovacieho spisu, ČVS: ORP-1082/VR-TT-2011, nie je zrejmé, či policajt po zrušení

uznesenia o odmietnutí veci zo dňa 28. septembra 2011 rozhodol o predmetnom trestnom

oznámení, resp. či ho upovedomil o inom spôsobe vybavenia. V závere uviedol, že na túto

skutočnosť bude policajt upozornený.

Následne obdržal poškodený písomnosť z OO PZ V., označenú ako „Vyrozumenie

o vybavení podania“ zo dňa 08. 02. 2012, ČVS: ORP-1082/VR-TT-2011, od iného

povereného príslušníka, kde sa okrem iného uvádza, že po telefonickej konzultácii

s dozorujúcim prokurátorom, ktorý mal uviesť, že v predmetnej veci sa rozhodovať nebude,

nakoľko o totožnom skutku už bolo konané a to pod spisovou značkou, ČVS: ORP-1439/VR-

TT-2009.».

3. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ 15. februára 2012 podal Krajskej

prokuratúre v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) podnet podľa ustanovenia § 31

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“) na preskúmanie postupu okresnej prokuratúry.

4. Krajská prokuratúra listom č. k. -19 z 19. apríla 2012 sťažovateľovi

oznámila, že „nebolo na mieste vyvodenie príslušnej zodpovednosti zo spáchania trestného

činu voči podozrivému“, a podnet ako nedôvodný odložila.

5. Sťažovateľ následne požiadal opakovaným podnetom z 30. mája 2012 generálnu

prokuratúru o preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu z 15. februára 2012 krajskou

prokuratúrou.

6. Generálna prokuratúra v liste č. k IV/1 Gn 997/12-7 z 30. júla 2012 sťažovateľovi

oznámila, že jeho opakovaný podnet považuje za čiastočne dôvodný, a uložila pokyny

v ďalšom konaní podriadenej prokuratúre.

7. K porušeniu ústavných a iných práv sťažovateľ uviedol, že „Z postupu vyššie

spomínaných OČTK je dostatočne zrejmé, že poverený príslušník Obvodného oddelenia PZ

V., ako aj Okresná prokuratúra Piešťany, Krajská prokuratúra Trnava, a napokon i

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ako posledná inštancia, ktorá je posledným

štátnym orgánom zo sústavy orgánov prokuratúry, príslušným na poskytnutie práva na inú

právnu ochranu, tým, že chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb,

právnických osôb a štátu, nevykonali dôkazy navrhované sťažovateľom, nedali záväzný

pokyn na ich vykonanie, neuviedli zákonný a jasný dôvod prečo sťažovateľom navrhované

dôkazy vykonané neboli aj napriek skutočnosti, že navrhované dôkazy a ich vykonanie malo

podstatný význam pre ďalšie rozhodnutie a taktiež bez bližšieho odôvodnenia neuviedli

dôvod prečo sa nebudú sťažovateľom navrhnutými dôkazmi zaoberať, z akého dôvodu

nepokladajú sťažovateľove návrhy za oprávnené a teda bez akejkoľvek zmienky o jeho

návrhoch rozhodli, tak ako bolo vyššie uvedené. OČTK svojim postupom bez dostatočného

vysvetlenia nevykonali navrhované dôkazy, ktoré sú dôležité pre objektívne posúdenie veci,

dokonca vo veci nerozhodli vôbec, a tiež tento svoj postup dostatočne neobhájili vo svojich

písomných vyjadreniach.“.

8. Sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd jeho sťažnosť prijal na ďalšie

konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

SR a právo na spravodlivé konanie podľa postupom Generálnej

prokuratúry SR, sp. zn. IV/1 Gn 897/12-7 (správne má byť sp. zn. IV/1 Gn 997/12-7, pozn.),

porušené boli.

2. Zároveň sa prikazuje, aby prokurátor dal poverenému príslušníkovi PZ pokyn, aby

vo veci znovu konal a rozhodol.

3.Generálna prokuratúra SR je povinná uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

322,70 Eur na účet jeho právneho zástupcu(...) do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia.“

II.

9. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru postupom generálnej prokuratúry pri

vybavovaní jeho opakovaného podnetu z 30. mája 2012. K porušeniu uvedených práv malo

podľa sťažovateľa dôjsť v dôsledku toho, že generálna prokuratúra nevykonala dôkazy

navrhované sťažovateľom, nedala záväzný pokyn na ich vykonanie a riadne neodôvodnila

svoje rozhodnutie.

11. Podľa zistenia ústavného súdu generálna prokuratúra na ďalší opakovaný podnet

sťažovateľa z 30. mája 2012 odpovedala oznámením z 30. júla 2012, v ktorom uviedla:

„Podľa obsahu som Vaše podanie posúdil ako opakovaný podnet na preskúmanie

zákonnosti postupu a rozhodnutia prokurátora a policajta podľa § 34 ods. 1 zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov v trestnej veci vedenej pre

prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1

na Obvodnom oddelení Policajného zboru V. pod č. ORP-1082/VR-TT-

2011, na Okresnej prokuratúre Piešťany pod sp. zn. a Krajskej prokuratúre

Trnava pod sp. zn. . Súčasne som preskúmal aj spisy Obvodného oddelenia

Policajného zboru V., ČVS: ORP-1439/VR-TT-2009 a Okresnej prokuratúry Piešťany,

sp. zn. , ktoré s predmetnou vecou bezprostredne súvisia.

Preskúmaním spisov bolo zistené, že Váš opakovaný podnet je čiastočne dôvodný.

V trestnej veci vedenej na Okresnej prokuratúre Piešťany pod sp. zn.

(na OO PZ V. pod č. ORP-1082/VR-TT-2011) policajt dňa 16. 5. 2011 vydal uznesenie,

ktorým podľa odmietol vec podozrenia

zo spáchania trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa

. Uvedené uznesenie prokurátor Okresnej prokuratúry

Piešťany na základe sťažnosti oznamovateľa uznesením sp. zn. zo dňa

28. 9. 2011 podľa zrušil a policajtovi prikázal,

aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Po opätovnom posúdení obsahu trestného oznámenia, doručeného Okresnej

prokuratúre Piešťany dňa 5. 4. 2011 ako aj ďalších listinných podkladov orgán činný

v trestnom konaní rozhodol, že o totožnom skutku už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní

vedenom na OO PZ V. pod ČVS: ORP-1439/VR-TT-2009 (trestné stíhanie bolo v tejto veci

zastavené podľa ), preto nie je dôvod vydávať

ďalšie uznesenie podľa príslušných ustanovení . O tomto postupe

policajt upovedomil oznamovateľa prípisom zo dňa 8. 2. 2012.

S postupom orgánov činných v trestnom konaní sa stotožňujem, pretože ani trestné

oznámenie zo dňa 5. 4. 2011 podané JUDr. M. Z. neobsahovalo také skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali prijať iný záver vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania Ľ. P. podľa § 217

ods. 1 , než aký bol prijatý v trestnej veci vedenej pod č. ORP-1439/VR-

TT-2009. Skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie na OO PZ V. pod č. ORP-1439/VR-TT-

2009 (na Okresnej prokuratúre Piešťany pod s. zn. ), a ktorý bol aj predmetom

konania vedeného na OO PZ V. pod ČVS: ORP-1082/VR-TT-2011 (na Okresnej

prokuratúre Piešťany pod sp. zn. ) nenapĺňa zákonné znaky trestného činu

neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1 Trestného

zákona z dôvodu absencie znakov subjektívnej stránky.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že Ľ. P. odviezol vyfrézovaný asfalt

na súkromný pozemok J. Č. na základe pokynu M. M. Ľ. P. pritom konal v domnienke, že

M. M. je oprávnený v súvislosti s odvozom vyfrézovaného asfaltu dávať pokyny ostatným

vodičom, určovať miesto odvozu, výsypu atď.; túto skutočnosť mu mal oznámiť sám pán S.

Z uvedeného dôvodu v konaní Ľ. P. absentuje úmysel uskutočniť neoprávnenú jazdu

s motorovým vozidlom svojho zamestnávateľa.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodnutia orgánov činných v trestnom

konaní vo vzťahu k neoprávnenému používaniu cudzieho motorového vozidla považujem za

správne a zákonné.

Orgány činné v trestnom konaní sa však v doterajšom konaní nevysporiadali

s okolnosťou, že vyfrézovaný asfalt, ktorý bol odvezený na súkromný pozemok J. Č., mal byť

majetkom spoločnosti S. s. r. o. (resp. S. P.), a mal byť použitý na ďalšie spracovanie,

pričom svojvoľné odvezenie tohto materiálu – bez privolenia oprávnenej osoby – by mohlo

za splnenia ďalších zákonných podmienok napĺňať znaky trestného činu sprenevery podľa

.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti som podriadenej prokuratúre podľa § 6 ods. 1

písm. a) o prokuratúre v znení neskorších predpisov uložil pokyn

v ďalšom konaní zisťovať ďalšie okolnosti týkajúce sa odvozu asfaltu (vlastníka

vyfrézovaného asfaltu, hodnotu odvezeného materiálu atď.), a následne vo veci rozhodnúť

zákonným spôsobom. Týmto považujem Váš podnet doručený Generálnej prokuratúre SR

dňa 30. 5. 2012 za vybavený.“

12. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd rozhodnutia orgánov verejnej

moci za protiústavné aj arbitrárne, ak ich odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej

alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti

(mutatis mutandis , ).

13. Záver generálnej prokuratúry, podľa ktorého zo sťažovateľom podaného

trestného oznámenia nevyplývajú skutočnosti o naplnení niektorej zo skutkových podstát

trestných činov uvedených v osobitnej časti , rovnako aj vydanie pokynov

podriadenej prokuratúre na zisťovanie ďalších okolností (týkajúcich sa odvozu asfaltu)

nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za svojvoľný alebo arbitrárny a ani

samotná nespokojnosť sťažovateľa s výsledkom vybavenia jeho ďalšieho opakovaného

podnetu nie je dôvodom na vyslovenie porušenia ním v sťažnosti označeného práva.

14. Okrem uvedeného už ústavný súd v rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil,

že právo fyzickej osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe

podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy

a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd

().

Ani z čl. 6 dohovoru (pokiaľ je jeho aplikovateľnosť založená na „trestnom

obvinení“ inej osoby) poškodenému nevyplýva v trestnom konaní právo na začatie

a vedenie trestného stíhania proti niekomu [mutatis mutandis rozhodnutia Európskeho súdu

pre ľudské práva napr. v prípade Helmers v. Švédsko (rozsudok pléna z 29. októbra 1991,

sťažnosť č. 1826/85, séria A, č. 212-A, ods. 29); v prípade Perezová v. Francúzsko

(rozsudok Veľkej komory z 12. februára 2004, sťažnosť č. 47287/99, ods. 70, 71, ECHR

2004-I)].

15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa

sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

16. S poukazom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2012