Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 436/2012
PDF · 100.29 KB
No categories available
II. ÚS 436/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. P., Ž., zastúpeného JUDr. M. P., Ž., vo veci
namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36
ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených Okresným súdom
Žilina pod sp. zn. 7 C 154/2003 a Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 5 Co 152/2012
a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. L. P. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. augusta
2012 doručená sťažnosť Ing. L. P., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej „listina“), ako aj čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
v konaniach vedených Okresným súdom Žilina (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.
7 C 154/2003 a Krajským súdom v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.
5 Co 152/2012. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 24. augusta 2012.
Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. 7 C 154/2003
zo 16. januára 2012 bol sťažovateľ ako žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 12 056 €
s 8 % ročným úrokom z omeškania počítaným od 15. decembra 2004 do zaplatenia.
Na základe odvolania sťažovateľa rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 Co 152/2012
z 30. júla 2012 bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Rozsudok krajského súdu bol
sťažovateľovi doručený 6. augusta 2012.
Podľa názoru sťažovateľa krajský súd porušil jeho základné právo na prerokovanie
a rozhodnutie veci v jeho prítomnosti podľa čl. 38 ods. 2 listiny, resp. čl. 48 ods. 2 ústavy.
Konal a rozhodol v jeho neprítomnosti napriek skutkovej a právnej zložitosti veci. Porušil
tým ustanovenie § 214 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu
odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem. S použitím
§ 1 Občianskeho súdneho poriadku to znamená, že odvolací súd nariadi pojednávanie vždy,
ak to vyžaduje spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.
K porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp.
čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
zo strany okresného súdu a krajského súdu došlo tým, že tieto súdy rozhodli v rozpore
so zásadou spravodlivosti. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu je nedostačujúce
a neobsahuje spôsob, akým sa vysporiadal s námietkami sťažovateľa a s jeho odvolacími
dôvodmi. Nerešpektovanie práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia je odňatím možnosti
konať pred súdom a zároveň znamená porušenie práva na spravodlivé súdne konanie.
Napadnuté rozsudky predstavujú typické „znalecké rozhodnutie“, keďže sa všeobecné súdy
opierali pri určení výšky plnenia o znalecký posudok, avšak ignorovali odborné
pripomienky sťažovateľa a vyjadrenie iného znalca.
Sťažovateľ navrhol vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
označených článkov ústavy, listiny a dohovoru v konaniach vedených okresným súdom pod
sp. zn. 7 C 154/2003 a krajským súdom pod sp. zn. 5 Co 152/2012 s tým, aby bol rozsudok
krajského súdu z 30. júla 2012 zrušený. Požaduje tiež priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 10 000 € od krajského súdu a rovnako aj náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 323,50 €.
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ podal 24. augusta 2012 dovolanie proti
rozsudku krajského súdu sp. zn. 5 Co 152/2012 z 30. júla 2012.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.
Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,
keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 7 C 154/2003 zo 16. januára 2012 bolo
prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu
označeným právam mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená
vo vzťahu voči okresnému súdu právomoc ústavného súdu. Treba poznamenať, že právo
podať odvolanie sťažovateľ aj využil.
Obdobná je situácia aj vo vzťahu voči konaniu vedenému krajským súdom pod
sp. zn. 5 Co 152/2012.
Podľa zistenia ústavného súdu podal sťažovateľ proti rozsudku krajského súdu
z 30. júla 2012 dovolanie, a to 24. augusta 2012. Preto i v tomto prípade právomoc
poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa má všeobecný súd, a to Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rámci dovolacieho konania, čo takisto vylučuje právomoc ústavného
súdu.
Ústavný súd v uvedenej súvislosti ešte dodáva, že sťažnostné námietky sťažovateľa
sú formulované v tom zmysle, že postupom všeobecných súdov mu bola odňatá možnosť
konať vo veci, čo zodpovedá ustanoveniu § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku
v súvislosti s prípustnosťou dovolania proti rozsudku krajského súdu.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. októbra 2012