Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 517/2012
PDF · 109.67 KB
No categories available
I. ÚS 517/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť K. J., B., vo veci namietaného porušenia jej práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom a rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava I v konaniach vedených pod
sp. zn. 21 C 270/2004, sp. zn. 17 C 159/2008 a sp. zn. 15 C 16/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť K. J. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. septembra
2012 doručená sťažnosť K. J., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia
jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“), postupom a rozhodnutiami Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 21 C 270/2004, sp.
zn. 17 C 159/2008 a sp. zn. 15 C 16/2010. Sťažovateľka svoju sťažnosť doplnila podaním
z 20. septembra 2012.
Ku konaniu vedenému okresným súdom pod sp. zn. 21 C 270/2004
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd v namietanom konaní vedenom
pod sp. zn. 21 C 270/2004 rozhodol rozsudkom č. k. 21 C 270/2004-62 z 29. októbra 2004
(ďalej len „rozsudok z 29. októbra 2004“).
Okresný súd uznesením č. k. 21 C 370/2004-123 zo 6. decembra 2005 zamietol návrh
sťažovateľky na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku
okresného súdu z 29. októbra 2004, ktoré potvrdil Krajský súd v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) uznesením č. k. 8 Co 4/2006-137.
Odvolanie sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu z 29. októbra 2004 bolo
uznesením krajského súdu č. k. 8 Co 3/2006-140 odmietnuté ako oneskorene podané.
Ku konaniu vedenému okresným súdom pod sp. zn. 17 C 159/2008
Zo sťažnosti a z jej príloh ďalej vyplýva, že okresný súd v namietanom konaní
vedenom pod sp. zn. 17 C 159/2008 rozhodol uznesením č. k. 17 C 159/2008-34
z 11. decembra 2008 (ďalej len „uznesenie z 11. decembra 2008“), ktorým zamietol návrh
sťažovateľky doručený okresnému súdu 16. septembra 2008 na povolenie obnovy konania
vedeného okresným súdom pod sp. zn. 21 C 270/2004.
Ku konaniu vedenému okresným súdom pod sp. zn. 15 C 16/2010
V konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 15 C 16/2010 rozhodoval okresný
súd o návrhu sťažovateľky na povolenie obnovy konania vedeného okresným súdom
pod sp. zn. 21 C 270/2004, ktorý bol doručený okresnému súdu 16. septembra 2008,
a svojím uznesením č. k. 15 C 16/2010-16 z 11. augusta 2011 (ďalej len „uznesenie
z 11. augusta 2011“) návrh sťažovateľky zamietol. Krajský súd uznesením
č. k. 2 Co 32/2012-37 z 31. januára 2012 potvrdil uznesenie okresného súdu z 11. augusta
2011. Uznesenie okresného súdu z 11. augusta 2011 sa stalo právoplatným 17. apríla 2012
(podľa zistenia ústavného súdu, o ktorom bol 20. septembra 2012 vyhotovený úradný
záznam, pozn.).
Sťažovateľka, ktorá nie je zastúpená advokátom, v sťažnosti neformulovala
samostatne svoj konečný návrh (petit) na rozhodnutie ústavného súdu, ale z obsahu jej
sťažnosti možno ustáliť, že sa domáha vyslovenia porušenia svojho práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru postupom a rozhodnutiami okresného súdu v konaniach
ním vedených pod sp. zn. 21 C 270/2004, sp. zn. 17 C 159/2008 a sp. zn. 15 C 16/2010.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal
ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody
na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľka sťažnosťou namieta porušenie svojho práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 dohovoru postupom a rozhodnutiami okresného súdu v konaniach ním
vedených pod sp. zn. 21 C 270/2004, sp. zn. 17 C 159/2008 a sp. zn. 15 C 16/2010.
Ústavný súd zdôrazňuje, že akékoľvek pochybenia v procesnom postupe
prvostupňového súdu, ako aj prípadné porušenie základných a iných práv účastníkov
konania na súde prvého stupňa patria do prieskumnej právomoci inštančne nadriadeného
všeobecného súdu na základe riadnych či mimoriadnych opravných prostriedkov proti
konečnému rozhodnutiu v tomto prípade okresného súdu, čím je vylúčená danosť
právomoci ústavného súdu na prerokovanie sťažnosti sťažovateľky, ktorá smeruje len voči
postupu a rozhodnutiam okresného súdu v označených konaniach. Ústavný súd preto
sťažnosť sťažovateľky odmieta podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok
svojej právomoci.
Ústavný súd zároveň uvádza, že zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti
na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia
opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je
zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľka sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. septembra 2012 namieta
porušenie svojho práva postupom a rozhodnutiami okresného súdu v konaniach, ktoré boli
právoplatne skončené v čase niekoľkonásobne presahujúcom dva mesiace pred doručením
sťažnosti ústavnému súdu. V danom prípade je preto naplnený aj dôvod na odmietnutie
sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej oneskorenosť.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími
požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. októbra 2012