Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 440/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. F., B., vo veci namietaného porušenia základných práv

zaručených v a a 2 a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom zo 14. marca 2007 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 6. novembra 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. F. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra

2012 doručená sťažnosť J. F., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základných práv zaručených v a a 2

(ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 14.

marca 2007 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 6. novembra 2007.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd v konaní o úpravu

rodičovských práv a povinností napadnutým rozsudkom č. k. -87

zo 14. marca 2007 zveril maloletú dcéru sťažovateľa do osobnej starostlivosti matke

a sťažovateľovi ako otcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu 1 800 Sk mesačne od

právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.

Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom krajský súd

rozsudkom č. k. -103 zo 6. novembra 2007 rozhodol tak, že rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «bola moja dcéra... zverená do starostlivosti matky,

a tým istým súdom som bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej... napriek

skutočnosti, že existovali dôvody na odňatie rodičovského práva matke maloletej.

Súdom nebola splnená zákonná povinnosť podľa , poučenie o procesných

právach a povinnostiach účastníka súdneho konania, následne

o možnosti na právne zastúpenie za podmienok uvedených v zákone...

Nezákonným postupom súdu došlo k porušeniu ústavného práva,

SR, ktorým je zaručené právo na právnu pomoc pred súdmi... a súčasne došlo k porušeniu

môjho práva na spravodlivú súdnu ochranu podľa č. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práva a slobôd.

Nezákonným postupom súdu mi bola odňatá možnosť konať pred súdom v dôsledku

čoho bolo konanie zaťažené takou procesnou vadou, ktorú bolo možné napraviť zrušením

rozsudku za použitia a odvolací súd bol povinný vrátiť vec súdu

prvého stupňa... Krajský súd tak nekonal, ale potvrdil rozsudok napriek jeho nezákonnosti.

Súd okrem uvedených postupov maril dokazovanie a vyjadrovanie sa k dôkazom

vyhotoveným písomne a ústne nepripustil, čím bolo porušené ústavné právo čl. 48 ods. 2

SR. Vec prejednávala sudkyňa, ktorej nepatrila, čím porušila ústavné právo

ods. 1 SR, podľa ktorého nikoho nemožno odňať zákonnému sudcovi...

V konaní došlo nepochybne k nezákonnosti, zneužitiu právomoci a k spáchaniu

trestného činu marenia spravodlivosti podľa , písm. b, c, d

úmyslom poškodiť účastníka, zmariť alebo sťažiť uplatnenie základných práv a slobôd.

Nepochybne som konaním súdu bol poškodený a ukrátený na svojich právach a došlo

k ohrozeniu života, zdravia a vývoja maloletej...

Podal som niekoľko návrhov na zverenie, naposledy návrh na obnovu konania

z dôvodu trestného činu sudcu, čo Krajský súd Bratislava z dôvodu „neprípustnosti“

zamietol rozsudkom zo dňa 21. 06. 2012 vedený pod č. k. -37...

Prieťahy v súdnom konaní boli spôsobené nezákonnosťou, podvodnosťou na zjavne

vymyslených základoch.»

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie ním

označených základných práv a zrušil „nezákonný rozsudok“. Zároveň žiadal „zaviazať

navrhovateľku k úhrade všetkých výdavkov, k úhrade príspevkov na výživu dieťaťa, ktoré je

zákonnou povinnosťou rodiča, na ktoré viac ako 6 rokov neprispieva...“.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 47

ods. 2 a v a 2 a práva zaručeného v dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo

14. marca 2007 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom zo 6. novembra 2007.

Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných podmienok prijatia

sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení

alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom

zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na

odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie

tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie to

nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Ako z obsahu sťažnosti vyplýva, k zásahu do označených práv sťažovateľa malo

dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom zo 14. marca 2007 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom zo 6. novembra 2007. Z obsahu príloh sťažnosti

podanej ústavnému súdu vyplýva, že tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 4. decembra

2007, čím došlo k ich skončeniu. Tento dátum bol zároveň začiatkom plynutia lehoty na

prípadné podanie sťažnosti sťažovateľa podľa pre porušenie

základných práv a slobôd ústavnému súdu. K jej podaniu na poštovú prepravu však došlo

až 4. septembra 2012, teda po štyroch rokoch a deviatich mesiacoch. Vzhľadom na tieto

skutočnosti ústavný súd nemal žiadnu pochybnosť o tom, že zákonom určená dvojmesačná

lehota na podanie sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd podľa § 53 ods. 3

sťažovateľovi uplynula dávno pred jej podaním.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene ( ).

Pre úplnosť je potrebné dodať, že pokiaľ sťažovateľ lehotu na podanie

sťažnosti ústavnému súdu odvíja od právoplatnosti uznesenia krajského súdu č. k.

-37 z 21. júna 2012, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k.

-24 z 31. januára 2012 o zamietnutí návrhu sťažovateľa na obnovu konania

vedeného pod sp. zn. , toto ústavný súd neakceptoval, pretože vo vzťahu

k postupom a rozhodnutiam vzťahujúcim sa na toto samostatné konanie sťažovateľ

nenamietal porušenie žiadneho zo svojich základných práv alebo slobôd. Inými slovami,

sťažovateľ konanie o povolenie obnovy konania z ústavnoprávneho hľadiska nenamietal,

preto toto ani nemohlo byť predmetom skúmania ústavným súdom z hľadiska ochrany

základných práv a slobôd sťažovateľa.

Napokon, pokiaľ ide o podozrenie sťažovateľa zo spáchania trestného činu,

ku ktorému malo dôjsť v rámci napádaného občianskoprávneho konania, ústavný súd

poukazuje na , podľa ktorého v trestnoprávnych veciach rozhodujú

všeobecné súdy, a nie ústavný súd, ktorý je podľa nezávislým súdnym

orgánom ochrany ústavnosti. O tejto námietke sťažovateľa teda neprináleží konať

ústavnému súdu, ale orgánom činným v trestnom konaní a následne všeobecným súdom.

Vzhľadom na tento záver ústavný súd konštatuje, že v tomto zmysle nie je daná jeho

právomoc, čo je taktiež dôvodom na odmietnutie sťažnosti v tejto časti podľa § 25 ods. 2

.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutých

rozhodnutí je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127

ods. 2 ), k čomu v tomto prípade nedošlo, ústavný súd sa touto časťou sťažnosti už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2012