Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 445/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. S., T., zastúpenej advokátom JUDr. Ľ. P., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru T., Obvodného oddelenia

M., sp. zn. ČVS: ORP-1067/MI-TV-2011 zo 4. novembra 2011, postupom a uznesením

Okresnej prokuratúry T. sp. zn. z 12. decembra 2011 a postupom

a rozhodnutím Krajskej prokuratúry v K. sp. zn. zo 7. mája 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2012

doručená sťažnosť M. S., T. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom a rozhodnutiami Okresného riaditeľstva Policajného zboru T.,

Obvodného oddelenia M. (ďalej len „obvodné oddelenie“), sp. zn. ČVS: ORP-1067/MI-TV-

2011 zo 4. novembra 2011, Okresnej prokuratúry T. (ďalej len „okresná prokuratúra“)

sp. zn. z 12. decembra 2011 a Krajskej prokuratúry v K. (ďalej len „krajská

prokuratúra“) sp. zn. zo 7. mája 2012.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 13. októbra 2011 na obvodnom oddelení

podala trestné oznámenie z dôvodu, že jej manžel nehospodárne zaobchádzal so spoločne

nadobudnutým majetkom a finančnými prostriedkami, zadlžoval a zaťažoval spoločné

nehnuteľnosti. Obvodné oddelenie uznesením zo 4. novembra 2011 odmietlo trestné

oznámenie podľa s odôvodnením, že nie je dôvod

na začatie trestného stíhania. Toto rozhodnutie napadla sťažovateľka sťažnosťou

na okresnej prokuratúre, ktorá sťažnosť odmietla uznesením z 12. decembra 2011.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky postúpila jej podnet v uvedenej veci

na vybavenie krajskej prokuratúre, ktorá odložila jej podanie uznesením zo 7. mája 2012

s odôvodním, že nie je opodstatnené. Uviedla, že uvedené orgány porušili jej základné

práva, pretože ak vychádzali zo znaleckého posudku vypracovaného na jej osobu, tak ten

nemohol byť použitý v konaní, posudok bol starý viac ako dva roky, preto nemohol byť

aktuálny na daný stav. Okrem toho sa však tieto orgány skutkovo v celom rozsahu

nezaoberali tým, že skutočne dochádzalo zo strany manžela k nehospodárnemu plytvaniu

s ich spoločným majetkom. Dôsledné zistenie skutkového stavu by zrejme objasnilo

dôvodnosť jej podnetu na trestné stíhanie. Navyše, odôvodnenia rozhodnutia uvedených

orgánom neboli dostatočné, preto sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľky, na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom a uznesením Okresného

riaditeľstva Policajného zboru T., Obvodné oddelenie M. ČVS: ORP-1067/MI-TV-2011

zo dňa 04.11.2011 porušené.

2. Základné právo sťažovateľky, na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom a uznesením Okresnej

prokuratúry v T. zo dňa 12.12.2011 porušené.

3. Základné právo sťažovateľky, na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom a rozhodnutím Krajskej

prokuratúry K. zo dňa 07.05.2012 porušené.

4. Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru T., Obvodné oddelenie M.

ČVS: ORP-1067/MI-TV-2011 zo dňa 04.11.2011 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

5. Uznesenie Okresnej prokuratúry v T. zo dňa 12.12.2011 zrušuje a vec

jej vracia na ďalšie konanie.

6. Uznesenie Krajskej prokuratúry K. zo dňa 07.05.2012 zrušuje a vec

jej vracia na ďalšie konanie.

7. Porušovatelia sú povinní sťažovateľke nahradiť trovy súdneho konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

a o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

Podstatou sťažnosti bolo tvrdenie sťažovateľky, že orgán Policajného zboru

a okresnej prokuratúry nevzniesli trestné obvinenie proti ňou označenej osobe a aj krajská

prokuratúra tento názor akceptovala, čím tieto orgány porušili jej základné práva v rozsahu,

ako ich označila v sťažnosti.

Ústavný súd v rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil, že právo fyzickej osoby

alebo právnickej osoby na začatie trestného konania proti označenej osobe na základe

podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy

a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd

(). Tieto závery je možné v danom prípade vzťahovať aj na oznamovateľa

v trestnom konaní, teda na sťažovateľku.

Ani z čl. 6 dohovoru (pokiaľ je jeho aplikovateľnosť založená na „trestnom

obvinení“ inej osoby) poškodenému nevyplýva v trestnom konaní právo na začatie

a vedenie trestného stíhania proti niekomu (mutatis mutandis rozhodnutie Európskeho súdu

pre ľudské práva napr. v prípade Helmers v. Švédsko rozsudok pléna z 29. októbra 1991

sťažnosť č. 1826/85, séria A, č. 212-A ods. 29, v prípade Perezova v. Francúzsko rozsudok

Veľkej komory z 12. februára 2004 sťažnosť č. 47287/99, ods. 70, 71, ECHR 2004-I).

Z týchto dôvodov rozhodnutím a postupom Policajného zboru a orgánmi prokuratúry

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva v rozsahu, ako to označila sťažovateľka,

a preto ústavný súd sťažnosť odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Nad rámec ústavný

súd uvádza, že sťažovateľka nevyužila ani možnosť podať opakovaný podnet na Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky podľa o prokuratúre v znení

neskorších predpisov, a preto aj z toho dôvodu by sťažnosť nemohla byť predmetom

preskúmania ústavným súdom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2012