Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 524/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti D., a. s., Z., zastúpeného Advokátskou

kanceláriou U., s. r. o., Z., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. R. U., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 30. apríla 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti D., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. augusta

2012 prostredníctvom telefaxu doručená sťažnosť spoločnosti D., a. s., Z. (ďalej len

„sťažovateľka“), doplnená písomným podaním doručeným ústavnému súdu 28. augusta

2012 vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) uznesením Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. apríla 2012 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka vystupovala ako žalobkyňa v konaní vedenom

Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

o zaplatenie 3 651 331,07 €. Okresný súd v uvedenej veci sťažovateľky rozhodol

rozsudkom z 26. septembra 2011 tak, že žalobu zamietol. Počas plynutia sťažovateľkinej

lehoty na podanie odvolania, ktorá v okolnostiach veci bola 30-dňová, pretože sťažovateľka

sa riadila nesprávnym poučením okresného súdu uvedeným v poučení svojho rozhodnutia,

došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávok (pohľadávka bola predmetom sporu,

pozn.) k zmene veriteľa a k doručeniu návrhu na zmenu účastníka konania na strane

žalobcu. Krajský súd napadnutým uznesením odvolanie sťažovateľky odmietol z dôvodu

jeho oneskorenosti a zároveň samostatným výrokom o návrhu na zmenu účastníka na strane

žalobcu rozhodol tak, že návrh na zámenu účastníka zamietol a v poučení uviedol, že proti

uvedenému uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Sťažovateľka v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta, že „porušovateľ

konštatovaním, že proti vydanému uzneseniu nie je prípustné odvolanie porušil princíp

dvojinštančnosti konania, keďže o návrhu na zmenu účastníka konania rozhodoval ako súd

prvého stupňa a svoje rozhodnutie považuje za konečné“. Zároveň tiež namieta, že krajský

súd nesprávne vec posúdil, keď aplikoval na danú skutkovú situáciu § 92 ods. 4 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“),

ktoré pojednáva o zámene účastníkov, pretože podľa názoru sťažovateľky mal aplikovať

. V uvedených namietaných skutočnostiach videla sťažovateľka porušenie

svojho označeného základného práva.

Sťažovateľka v závere svojej sťažnosti navrhla vydať tento nález:

„1. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.04.2012, č.k. 3Cob/469/2011-

687 bolo porušené základné právo spoločnosti D. a.s., so sídlom Z. na súdnu ochranu podľa

.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.04.2012, č.k. 3Cob/469/2011-

687 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

3. Porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet

jeho právneho zástupcu, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala proti napadnutému uzneseniu

krajského súdu dovolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). Úloha

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu teda nespočíva v tom, aby určil,

či preskúmanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého

z práv alebo slobôd zaručených , ale spočíva len v tom, aby určil, či toto

preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda

môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad

a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený ().

Dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia

priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane

a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane

druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ

namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr.

, , ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia konštatuje, že krajský súd

v súlade s príslušnými ustanoveniami odmietol odvolanie

ako oneskorene podané, a preto aj v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že

rozsudok okresného súdu sp. zn. z 26. septembra 2011 nadobudol

právoplatnosť skôr, ako došlo k doručeniu procesného návrhu na zmenu účastníkov

konania. Za takejto procesnej situácie je potom odôvodnený aj logický záver, ktorý

konštatoval aj krajský súd v napadnutom uznesení, že „súd vzhľadom na výsledok

odvolacieho konania návrhu nevyhovel, pretože konanie bolo právoplatne skončené

rozsudkom súdu prvého stupňa z dôvodu oneskorene podaného odvolania“.

Námietka sťažovateľky, ktorá namietala porušenie zásady dvojinštančnosti konania

pri rozhodovaní krajského súdu o návrhu na zmenu účastníkov, za danej situácie stráca

svoju relevanciu, pretože táto zásada sa môže uplatniť len v konaní, ktoré pri doručení

procesného návrhu ešte trvalo, pretože procesné návrhy po nadobudnutí právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým konanie končí, sú neúčinné. Vzhľadom na uvedené nemožno

v takýchto prípadoch aplikovať zásadu dvojinštančnosti konania. Keďže sťažovateľka

nenapadla správnosť výroku o odmietnutí odvolania ako oneskorene podaného, ktorý bol

kľúčový pre posúdenie doručeného návrhu na zmenu účastníka, jej námietka o porušení

zásady dvojinštančnosti konania v súvislosti s rozhodovaním o tomto návrhu stratila

opodstatnenie úplne podobne, ako aj námietka nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorá

sa tiež týkala jej návrhu na zmenu účastníkov konania, pretože relevantnou skutočnosťou

pre posúdenie veci bolo konštatovanie, že konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom

súdu prvého stupňa, teda v čase doručenia návrhu na zmenu účastníkov konania už

neprebiehalo.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v rámci predbežného prerokovania

veci dospel k záveru o nedostatku relevantnej súvislosti medzi napadnutým uznesením

krajského súdu a označeným základným právom sťažovateľky, preto jej sťažnosť podľa

sťažnosť odmietol ako celok z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

Nad rámec odôvodnenia rozhodnutia ústavný súd poukazuje aj na to, že nesprávne

poučenie súdu o možnosti podať opravný prostriedok ešte neznamená porušenie zásady

dvojinštančnosti konania, ako sa mylne sťažovateľka domnievala, pretože takúto a obdobné

situácie rieši ustanovenie .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2012