Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 541/2012
PDF · 157.48 KB
No categories available
I. ÚS 541/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť T. V., B., zastúpeného spoločnosťou F., s. r. o., B.,
konajúcou prostredníctvom advokáta Mgr. F. P., vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1
a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 47 ods. 2
Charty základných práv Európskej únie vyrozumením Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky k oznámeniu č. k. XV/2 Gn 288/12-4 z 2. augusta 2012 a jemu predchádzajúcim
postupom a takto
rozhodol:
Sťažnosť T. V. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola faxom
9. októbra 2012 a poštou 12. októbra 20125 doručená sťažnosť T. V., B. (ďalej len
„sťažovateľ“), zastúpeného spoločnosťou F., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom
advokáta Mgr. F. P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva
podľa čl. 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“)
vyrozumením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna
prokuratúra“) č. k. XV/2 Gn 288/12-4 z 2. augusta 2012 (ďalej len „vyrozumenie
z 2. augusta 2012“) a jemu predchádzajúcim postupom.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 11. júla 2012 podal generálnej prokuratúre
oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich, že počas vyšetrovania vedeného
vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Starej Ľubovni (ďalej len
„vyšetrovateľ“ a „OR PZ Stará Ľubovňa“) pod sp. zn.: ČVS: ORP-1207KP-SL-2011, ktorý
bol dozorovaný Okresnou prokuratúrou Stará Ľubovňa (ďalej len „okresná prokuratúra“),
došlo k spáchaniu trestného činu (ďalej len „trestné oznámenie“).
Podstata skutočností oznamovaných sťažovateľom v jeho trestnom oznámení
spočívala v tom, že nečinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vo veci vedenej OR PZ
Stará Ľubovňa sp. zn.: ČVS: ORP-120/KP-SL-2011 došlo k zmareniu zabezpečenia
a vykonania dôkazov majúcich priamy súvis s obvineniami, ktoré sú proti sťažovateľovi
vznesené. Proti sťažovateľovi bolo vznesené obvinenie pre zločin vydierania podľa § 189
ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona
spáchaného vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a za prečin
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 a 2 písm. c)
Trestného zákona spáchaného vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Sťažovateľ spáchanie uvedených skutkov popiera a už v sťažnosti proti uzneseniu
o vznesení obvinenia požiadal, aby vyšetrovateľ OR PZ Stará Ľubovňa zabezpečil
od mobilného operátora každého z obvinených zvlášť kompletný CDR záznam
s lokalizačnými údajmi vzťahujúcimi sa na miesta, z ktorých sa mobilné telefóny
obvinených pripájali do mobilnej siete a prípadne aj boli uskutočnené jednotlivé hovory,
a tieto následne porovnal s výpoveďami svedkov a poškodených. Návrh na vykonanie
uvedených dôkazov bol orgánom činným v trestnom konaní doručený už v októbri 2011,
avšak k ich obstaraniu pristúpili až v marci 2012 (telekomunikačným operátorom bol príkaz
súdu doručený až v apríli 2012). Na príkaz súdu odpovedali všetci dotknutí telekomunikační
operátori (Slovak Telekom, a. s., Orange Slovensko, a. s., aj Telefónika Slovakia, a. s.), že
požadované údaje sú povinní uchovávať len 12 mesiacov, a potom sú zo zákona povinní
tieto údaje zlikvidovať. Orgány činné v trestnom konaní k zabezpečeniu navrhnutých
dôkazov pristúpili až po uplynutí 6 mesiacov, čoho dôsledkom došlo k zmareniu ich
obstarania.
Okrem vydierania je sťažovateľ obvinený aj za prečin neoprávneného používania
cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. l a 2 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa
mal dopustiť užívaním motorového vozidla... (ďalej len „motorové vozidlo“). Predmetné
vozidlo vyšetrovateľ 25. októbra 2011 o 13.30 h vrátil v súlade s uznesením o vrátení veci
sp. zn. ČVS: ORP-120/KP-SL-2011 z 8. júla 2011. Z obsahu uvedeného spisu vyplýva, že
vyšetrovateľ pri vrátení motorového vozidla nezisťoval jeho identifikačné znaky, ba
dokonca ani len neskontroloval jeho VIN číslo. K vydaniu motorového vozidla došlo len na
základe dokladov, ktoré sa v ňom našli a boli písané v maďarskom jazyku, a to napriek
tomu, že vyšetrovateľ OR PZ Stará Ľubovňa tento jazyk neovládal a nájdené doklady si
nenechal preložiť.
Obhajca sťažovateľa po vydaní motorového vozidla zistil, že znalecký posudok
Ing. J. P. (ďalej len „znalec“) č. 40/2011 neobsahoval VIN číslo vozidla. Pri následnom
výsluchu znalca 22. februára 2012 bolo potvrdené, že uvedený znalecký posudok bol
vypracovaný len na základe fotodokumentácie z vyšetrovacieho spisu bez toho, aby bola
osobne vykonaná obhliadka motorového vozidla. Znalec taktiež potvrdil, že pri získaní
informácií o počte držiteľov motorového vozidla, riadnom stotožnení motorového vozidla,
jeho pristavení na kontrolu originality a premeraní na vyrovnávacej stolici by bolo možné
doplniť znalecký posudok a hodnota motorového vozidla by mohla byť nižšia ako 2 655 €.
Skutočnosť, že orgánmi činnými v trestnom konaní neboli zisťované identifikačné
znaky motorového vozidla, bola potvrdená aj výpoveďou svedka Mgr. J. O., ktorý bol v tom
čase vyšetrovateľom OR PZ Stará Ľubovňa a ktorý motorové vozidlo zaistil a ohliadol,
avšak nebol odborne spôsobilý na preskúmanie jeho identifikácie, následne bolo motorové
vozidlo vrátené s príslušenstvom už novým vyšetrovateľom. Doplnenie dokazovania
predmetným smerom už v súčasnosti nie je možné, lebo motorové vozidlo nikdy nebolo
pred jeho vrátením individuálne identifikované. Z uvedeného vyplýva, že súhlas s trestným
stíhaním sťažovateľa za prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla
podľa § 216 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona je nezákonný, lebo nie je preukázané, že
poškodený svedok, ktorý tento súhlas dal, bol vlastníkom uvedeného motorového vozidla.
Uvedeným postupom orgánov činných v trestnom konaní bolo podľa sťažovateľa
zmarené vykonanie ďalšieho dokazovanie, ktoré „by preukázalo skutočnosti svedčiace
v prospech obvineného sťažovateľa“, a tým došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu
a práva na spravodlivý súdny proces. Orgány činné v trestnom konaní v predmetnom konaní
preskúmavali len dôkazy „na preukázanie viny obvineného a všetky pochybnosti a rozpory
vo vyšetrovaní ignorovali“.
Za porušenie sťažovateľom označených práv zodpovedá generálna prokuratúra, ktorá
ako nadriadený orgán okresnej prokuratúry zanedbala vykonávanie dozoru v predmetnom
konaní v súlade so zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.
Generálna prokuratúra vo vyrozumení z 2. augusta 2012, ktoré bolo sťažovateľovi
doručené 9. augusta 2012, uviedla, že podanie sťažovateľa vyhodnotila ako súčasť jeho
obhajoby, a pretože podľa jej zistenia došlo 3. júla 2012 v predmetnej veci k podaniu
obžaloby na Okresnom súde Stará Ľubovňa, zákonnosť prípravného konania, ako aj
dôvodnosť podanej obžaloby bude preskúmaná týmto súdom. Z uvedeného vyplýva, že
generálna prokuratúra nepovažuje argumentáciu sťažovateľa za opodstatnenú a je „plne
rozhodnutá vystaviť sťažovateľa nespravodlivému súdnemu konaniu, keď zmarila dôkazy
svedčiace v prospech sťažovateľa, ale trvá naďalej na podanej obžalobe“.
Z obsahu tohto podania je jednoznačné, že generálna prokuratúra je rozhodnutá
podrobiť sťažovateľa nezákonnému a nespravodlivému súdnemu konaniu, keďže orgány
činné v trestnom konaní zmarili zabezpečenie a vykonanie dôkazov svedčiacich v prospech
sťažovateľa. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že v jeho prípade nedošlo
k dodržaniu základnej zásady trestného konania ustanovenej v § 2 ods. 10 Trestného
poriadku, čoho následkom už „nie je možné závadný stav napraviť a trvanie na podanej
obžalobe predstavuje pokračovanie v porušovaní základných práv sťažovateľa“.
Podľa sťažovateľa generálna prokuratúra nevykonala „kroky na nápravu a pokračuje
v neústavnom a nezákonnom trestnom konaní“ a ponecháva nápravu zjavného porušenia
základných práv sťažovateľa na súd. Keďže generálna prokuratúra trvá na podanej
obžalobe, sťažovateľ bude vystavený nezákonnému a nespravodlivému súdnemu konaniu,
hoci v uvedenej veci na základe asperačnej zásady hrozí sťažovateľovi v prípade uznania
jeho viny trest odňatia slobody v sadzbe od 8 rokov a 8 mesiacov až do 13 rokov a 4
mesiacov.
S ohľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález,
v ktorom vysloví, že vyrozumením generálnej prokuratúry z 2. augusta 2012 a jemu
predchádzajúcim postupom došlo k porušeniu základného práva na spravodlivé súdne
konanie pred nestranným súdom podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 47 ods. 2 charty, prikáže generálnej
prokuratúre znovu konať a rozhodnúť v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov tak, aby
sa nepokračovalo v nezákonnom a neústavnom trestnom stíhaní sťažovateľa, zaviaže
generálnu prokuratúru na úhradu trov právneho zastúpenia a prizná mu primerané finančné
zadosťučinenie v sume 26 000 €.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48
ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práva podľa čl. 47 ods. 1 charty
vyrozumením generálnej prokuratúry a jemu predchádzajúcim postupom. K porušeniu
uvedených práv malo dôjsť v dôsledku toho, že generálna prokuratúra na základe ním
podaného podania, v ktorom spochybňoval dôkaznú hodnotu v konaní vykonaných dôkazov
a poukazoval na postup vyšetrovateľa, ktorým došlo k zmareniu dôkazov relevantných
v predmetnom konaní, nezastavila trestné konanie v jeho veci, ale podala proti nemu
obžalobu, v dôsledku čoho bude vystavený nespravodlivému súdnemu konaniu.
Podľa zistenia ústavného súdu generálna prokuratúra vo vyrozumení z 2. augusta
2012 uviedla: „Generálnej prokuratúre SR bolo odstúpené Vaše podanie zo dňa 3. júla
2012 označené ako oznámenie o skutočnostiach, že počas vyšetrovania vedeného
vyšetrovateľom OR PZ Stará Ľubovňa pod sp. zn. ČVS: ORP-120/KP-SL-2011
a dozorovaného Okresnou prokuratúrou Stará Ľubovňa došlo k spáchaniu trestného činu,
z obsahu ktorého vyplýva nespokojnosť s postupom orgánov činných v trestnom konaní
vo vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ Stará Ľubovňa pod sp. zn. ČVS/ORP-120-KP-SL-
2011 a Okresnej prokuratúre v Starej Ľubovni.
V tejto súvislosti som zistila, že v danej veci bola dňa 3. júla 2012 podaná
na Okresnom súde v Starej Ľubovni obžaloba, ktorá bude z hľadiska zákonnosti
prípravného konania a dôvodnosti podania obžaloby preskúmaná dotknutým súdom.
S poukazom na vyššie uvedené v zmysle ust. § 62 ods. 1 Trestného poriadku som Vaše
podanie vyhodnotila ako súčasť obhajoby obvineného T. V.“
Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že generálna prokuratúra sa podaním
sťažovateľa zaoberala a presvedčivo reagovala na relevantné sťažovateľove námietky
smerujúce k preskúmaniu preukaznej hodnoty vykonaných dôkazov a ich nedostatočnosti.
Závery generálnej prokuratúry, podľa ktorých boli predmetné námietky posúdené v súlade
s § 62 Trestného poriadku ako súčasť obhajobných námietok sťažovateľa, ktoré budú
po predložení uvedenej argumentácie v rámci konania o obžalobe v jeho veci preskúmané
a vyhodnotené príslušným súdom, a preto nemôžu byť predmetom preskúmania v rámci
dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní, nemožno podľa
ústavného súdu považovať za arbitrárne.
Samotná skutočnosť, že generálna prokuratúra sťažovateľovi neodpovedala v súlade
s jeho predstavami a názormi, ešte neznamená, že došlo k porušeniu v sťažnosti označených
práv. Súčasťou základných práv sťažovateľa nie je právo na to, aby sa jeho námietkam
vyhovelo v súlade s jeho predstavami.
Sťažovateľ má navyše možnosť realizáciou svojich práv v rámci obhajoby v konaní
pred príslušným súdom dosiahnuť preskúmanie a posúdenie uvedených námietok
nezávislým a nestranným súdom, ktorého povinnosťou bude v súlade s § 238 ods. 1
Trestného poriadku podanú obžalobu najskôr prezrieť z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie
poskytujú spoľahlivý podklad, a najmä preveriť, či prípravné konanie, ktoré jej
predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim Trestnému poriadku a či ju treba
preskúmať alebo predbežne prerokovať.
Sťažovateľ teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu trestného konania
vedeného proti nemu má možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojich
v sťažnosti označených práv pred všeobecnými súdmi, a preto ústavný súd jeho sťažnosť
pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre
nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. októbra 2012