Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 465/2012
PDF · 140.09 KB
No categories available
II. ÚS 465/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. D., S., vo veci namietaného porušenia základného
práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaniach vedených pod sp. zn. 3 C 640/94, sp. zn. 7
C 87/05 a sp. zn. 8 C 62/08, ako aj rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3
Er 2613/99 z 21. júna 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. D. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I .
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2012
doručená sťažnosť Ing. J. D., Tehelná 15, Spišská Nová Ves (ďalej len „sťažovateľ“), vo
veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Spišská Nová
Ves (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 3 C 640/94, sp. zn. 7 C
87/05 a sp. zn. 8 C 62/08, ako aj rozhodnutím okresného súdu sp. zn. 3 Er 2613/99 z 21.
júna 2012.
V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľ vyjadruje nespokojnosť s postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 640/94, pretože podľa jeho tvrdení
okresný súd predmetnú vec nesprávne právne posúdil a tiež nevykonal ním navrhované
dôkazy, ktorými chcel sťažovateľ odôvodniť ním uplatňovaný žalovaný nárok na náhradu
škody. Sťažovateľ tiež spochybňuje postup okresného súdu aj v konaniach vedených pod
sp. zn. 7 C 87/05 a sp. zn. 8 C 62/08, v ktorých sa domáhal obnovy už označeného konania.
Okrem uvedeného sťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu
aj v súvislosti s exekučným konaním vedeným okresným súdom pod sp. zn. 3 Er 2613/99,
a to konkrétne uznesením z 21. júna 2012, ktorým okresný súd zamietol jeho návrh
na zastavenie predmetného exekučného konania. Podľa sťažovateľa sa totiž označené
exekučné konanie uskutočňuje na základe toho istého exekučného titulu (platobný rozkaz
sp. zn. 1 Rob 2326/93 z 13. októbra 1993, pozn.), ktorý mal byť exekučným titulom, resp.
titulom pre nútený výkon súdneho rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“) aj v konaní vedenom pod sp. zn. E 1779/94, ktoré však bolo z dôvodu podľa
§ 268 ods. 1 písm. c) OSP zastavené uznesením z 30. septembra 1999, pretože oprávnený
zobral svoj návrh na nútený výkon späť. Sťažovateľ tak namieta, že ak už raz v minulosti
bolo zastavené konanie o nútený výkon označeného platobného rozkazu, nemôže
v súvislosti s tým istým rozhodnutím prebiehať exekučné konanie.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd zrušil rozhodnutie vydané
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 640/94, aby prikázal okresnému súdu v tejto veci obnoviť
konanie a pokračovať opätovne v prerokúvaní veci, a napokon, aby ústavný súd zrušil aj
rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 3 Er 2613/99 z 21. júna 2012 a toto exekučné konanie
zastavil.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení základného práva na súdnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v konaniach vedených
pod sp. zn. 3 C 640/94, sp. zn. 7 C 87/05 a sp. zn. 8 C 62/08, ako aj rozhodnutím okresného
súdu sp. zn. 3 Er 2613/99 z 21. júna 2012.
1. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1
ústavy postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 3 C 640/94, sp. zn.
V súvislosti s námietkami sťažovateľa o porušení jeho základného práva na súdnu
ochranu postupom okresného súdu v civilných konaniach vedených pod sp. zn. 3 C 640/94
a sp. zn. 7 C 87/05 ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že jednou zo
základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote
ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína
plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol
o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným
dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno
zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde to nedovoľuje.
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,
že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).
Podľa zistenia ústavného súdu napádané konanie okresného súdu vedené pod sp. zn.
3 C 640/94 bolo právoplatne skončené 28. apríla 2005 a konanie vedené okresným súdom
pod sp. zn. 7 C 87/05 bolo právoplatne skončené 13. januára 2006.
Od 28. apríla 2005, ako aj od 13. januára 2006, keď boli právoplatne skončené
označené sťažovateľom napádané konania okresného súdu, do 13. júla 2012, keď sťažnosť
sťažovateľa adresovaná ústavnému súdu bola podaná na poštovú prepravu (ústavnému súdu
doručená 17. júla 2012), nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti už po jej
predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
V prípade sťažovateľom namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu
v príčinnej súvislosti s postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 62/08,
k porušeniu ktorého malo dôjsť tým, že okresný súd predmetnú vec nesprávne právne
posúdil a tiež, že nevykonal sťažovateľom navrhované dôkazy, ústavný súd dodáva, že
podľa jeho zistenia v označenom konaní koná okresný súd o návrhu sťažovateľa na
povolenie obnovy konania pôvodne vedeného pod sp. zn. 3 C 640/94. Podľa zistenia
ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 62/08 uznesením z 12. januára 2012
okresný súd zamietol žiadosť sťažovateľa o ustanovenie advokáta v predmetnom konaní,
pričom z dôvodu odvolania sa sťažovateľa proti tomuto uzneseniu okresného súdu sa spis
od 17. februára 2012 nachádza na Krajskom súde v Košiciach (ďalej len „krajský súd“),
ktorý v súčasnosti vo veci koná pod sp. zn. 1 Co 52/2012.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného
orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,
prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať
takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Z uvedených zistení ústavného súdu týkajúcich sa konania vedeného okresným
súdom pod sp. zn. 8 C 62/08 vyplýva, že predmetné konanie ešte nebolo skončené
meritórnym rozhodnutím, a teda sťažovateľ sa v rámci tohto konania ešte pred okresným
súdom bude môcť domáhať ochrany svojich práv, čo sa týka vykonania ním navrhovaných
dôkazov, ako aj iných procesných práv účastníka konania, a vo vzťahu k rozhodnutiu,
ktorým okresný súd zamietol žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu, sa tejto
ochrany bude môcť sťažovateľ domáhať ešte v odvolacom konaní pred krajským súdom
vedeným pod sp. zn. 1 Co 52/2012.
Vzhľadom na uvedené sa sťažnosť sťažovateľa proti postupu okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 62/08 javí v tomto procesnom štádiu ako predčasne
podaná, a preto ju ústavný súd v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre
jej zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
2. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1
ústavy rozhodnutím okresného súdu sp. zn. 3 Er 2613/99 z 21. júna 2012
V súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením základného práva na súdnu
ochranu, k porušeniu ktorého malo dôjsť v príčinnej súvislosti s rozhodnutím okresného
súdu sp. zn. 3 Er 2613/99 z 21. júna 2012, ktorým okresný súd zamietol návrh sťažovateľa
na zastavenie predmetného exekučného konania, a to aj napriek skutočnosti, že už
v minulosti malo byť konanie o nútený výkon tohto istého rozhodnutia, ktoré bolo v danom
prípade aj exekučným titulom, zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu oprávneným.
Podľa princípu subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného
čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd môže poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo
slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo
právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej
republiky.
Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného základného práva
alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho
sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
Podľa zistenia ústavného súdu v súčasnej dobe na podnet sťažovateľa prebieha pod
sp. zn. 15 CoE 367/2012 na krajskom súde odvolacie konanie proti napádanému
rozhodnutiu okresného súdu sp. zn. 3 Er 2613/99 z 21. júna 2012, takže podľa ústavného
súdu na základe sťažovateľom podaného odvolania sa krajský súd ako súd odvolací súd
v odvolacom konaní bude vysporadúvať s identickými námietkami proti rozhodnutiu
okresného súdu, aké sťažovateľ proti tomuto rozhodnutiu uvádza aj v konaní pred ústavným
súdom, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti už po jej predbežnom
prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení
napadnutého rozhodnutia všeobecného súdu je viazané na vyslovenie porušenia základného
práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tejto časti
sťažnosti už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. októbra 2012