Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 457/2012
PDF · 128.3 KB
No categories available
II. ÚS 457/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť M. S., T., zastúpenej advokátom JUDr. Ľ. P., K., vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom a uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru M. sp. zn.
ČVS: ORP-1078/MI-TV-2011 z 12. novembra 2011, postupom a uznesením Okresnej
prokuratúry T. sp. zn. 1 Pn 407/2011 z 1. decembra 2011 a postupom a rozhodnutím
Krajskej prokuratúry v K. sp. zn. 1 Kn 147/2012 zo 7. mája 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2012
doručená sťažnosť M. S., T. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom a rozhodnutiami Obvodného oddelenia Policajného zboru M.
(ďalej len „obvodné oddelenie“) sp. zn. ČVS: ORP-1078/MI-TV-2011 z 12. novembra
2011, Okresnej prokuratúry T. (ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn. 1 Pn 407/2011
z 1. decembra 2011 a Krajskej prokuratúry v K. (ďalej len „krajská prokuratúra“)
sp. zn. 1 Kn 147/2012 zo 7. mája 2011.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 13. októbra 2011 na obvodnom oddelení
podala trestné oznámenie z dôvodu, že jej manžel nehospodárne zaobchádzal so spoločne
nadobudnutým majetkom a finančnými prostriedkami, zadlžoval a zaťažoval spoločné
nehnuteľnosti. Obvodné oddelenie uznesením z 12. novembra 2011 odmietlo trestné
oznámenie podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku s odôvodnením, že nie je dôvod
na začatie trestného stíhania. Toto rozhodnutie napadla sťažovateľka sťažnosťou na
okresnej prokuratúre, ktorá sťažnosť odmietla uznesením z 1. decembra 2011. Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky postúpila jej podnet v uvedenej veci na vybavenie krajskej
prokuratúre, ktorá odložila jej podanie uznesením zo 7. mája 2012 s odôvodním, že nie je
opodstatnené. Uviedla, že uvedené orgány porušili jej základné práva, pretože ak vychádzali
zo znaleckého posudku vypracovaného na jej osobu, tak ten nemohol byť použitý v konaní,
posudok bol starý viac ako dva roky, preto nemohol byť aktuálny na daný stav. Okrem toho
sa však tieto orgány skutkovo v celom rozsahu nezaoberali tým, že skutočne dochádzalo
zo strany manžela k nehospodárnemu plytvaniu s ich spoločným majetkom. Dôsledné
zistenie skutkového stavu by zrejme objasnilo dôvodnosť jej podnetu na trestné stíhanie.
Navyše, odôvodnenia rozhodnutia uvedených orgánom neboli dostatočné, sťažovateľka
preto žiadala, aby ústavný súd vydal tento nález:
„1. Základné právo sťažovateľky, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom a uznesením Obvodného
oddelenia M. ČVS: ORP-1078/MI-TV-2011 zo dňa 12.11.2011 porušené.
2. Základné právo sťažovateľky, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom a uznesením Okresnej
prokuratúry v T. 1 Pn 407/11 zo dňa 01.12.2011 porušené.
3. Základné právo sťažovateľky, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom a rozhodnutím Krajskej
prokuratúry K. 1 Kn 147/12 zo dňa 07.05.2012 porušené.
4. Uznesenie Obvodného oddelenia M. ČVS: ORP-1078/MI-TV-2011 zo dňa
12.11.2011 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
5. Uznesenie Okresnej prokuratúry v T. 1 Pn 407/11 zo dňa 01.12.2011 zrušuje a vec
jej vracia na ďalšie konanie.
6. Uznesenie Krajskej prokuratúry K. 1 Kn 147/12 zo dňa 07.05.2012 zrušuje a vec
jej vracia na ďalšie konanie.
7. Porušovatelia sú povinní sťažovateľke nahradiť trovy súdneho konania.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
a o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, ako aj návrhy podané
oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania.
Podstatou sťažnosti bolo tvrdenie sťažovateľky, že orgán Policajného zboru
a okresnej prokuratúry nevzniesli trestné obvinenie proti ňou označenej osobe a aj krajská
prokuratúra tento názor akceptovala, čím tieto orgány porušili jej základné práva v rozsahu,
ako ich označila v sťažnosti.
Ústavný súd v rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil, že právo fyzickej alebo
právnickej osoby na začatie trestného konania proti označenej osobe na základe podaného
trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy
a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (II. ÚS 42/00).
Tieto závery je možné v danom prípade vzťahovať aj na oznamovateľa v trestnom konaní,
teda na sťažovateľku.
Ani z čl. 6 dohovoru (pokiaľ je jeho aplikovateľnosť založená na „trestnom
obvinení“ inej osoby) poškodenému nevyplýva v trestnom konaní právo na začatie
a vedenie trestného stíhania proti niekomu (mutatis mutandis rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva napr. v prípade Helmers v. Švédsko rozsudok pléna z 29. októbra 1991
sťažnosť č. 1826/85, séria A, č. 212-A ods. 29, v prípade Perezova v. Francúzsko rozsudok
Veľkej komory z 12. februára 2004 sťažnosť č. 47287/99, ods. 70, 71, ECHR 2004-I).
Z týchto dôvodov rozhodnutím a postupom Policajného zboru a orgánmi prokuratúry
nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva v rozsahu, ako to označila sťažovateľka,
a preto ústavný súd sťažnosť odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Nad rámec ústavný
súd uvádza, že sťažovateľka nevyužila ani možnosť podať opakovaný podnet na Generálnej
prokuratúre Slovenskej republiky podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení
neskorších predpisov, a preto aj z toho dôvodu by sťažnosť nemohla byť predmetom
preskúmania ústavným súdom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. októbra 2012