Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 543/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. M., B., zastúpeného advokátkou JUDr. J. Ch., B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co

201/2011, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. mája 2012

doručená sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané konanie“).

Zo sťažnosti, ako aj z vyžiadanej spisovej dokumentácie vyplýva, že Okresným

súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) bolo pod sp. zn. vedené

občianskoprávne konanie v právnej veci o ochranu osobnosti; sťažovateľ bol účastníkom

tohto konania v procesnom postavení navrhovateľa. Okresný súd o návrhu sťažovateľa

rozhodol rozsudkom 16. decembra 2010 tak, že ho zamietol. Sťažovateľ podal proti

rozsudku súdu prvého stupňa 13. januára 2011 odvolanie. Na účely rozhodnutia o odvolaní

bol spis okresného súdu doručený krajskému súdu 13. mája 2011, ktorý o ňom bez

nariadenia ústneho pojednávania rozhodol rozsudkom č. k. -538 z 24. mája

2012 (rozsudok bol verejne vyhlásený šesť dní pred doručením sťažnosti ústavnému súdu,

pozn.) tak, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil; označený rozsudok

krajského súdu bol doručený zástupkyni sťažovateľa 31. mája 2012 a nadobudol

právoplatnosť 6. júna 2012.

Sťažovateľ uvádza, že 30. novembra 2011 podal „Krajskému súdu v Bratislave

sťažnosť na prieťahy v konaní vo viacerých prípadoch, medzi inými aj v tomto konaní, ktoré

bolo evidované na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. Listom zo dňa

20. 12. 2011 predsedníčka krajského súdu JUDr. D. K. vyhodnotila sťažnosť ako dôvodnú a

prisľúbila nápravu.“. V tejto súvislosti sťažovateľ tvrdí, že „Súd i napriek prísľubu, že

prieťahy v konaní budú odstránené naďalej nekoná, a to s prihliadnutím na závažnosť

sporu, že príčinné súvislosti priviedli sťažovateľovi nenapraviteľné nevýhody, ktoré naďalej

pretrvávajú, boli porušené jeho základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov...“.

Podľa sťažovateľa „Otázka prieťahov v konaní v tomto prípade je citlivá najmä

z dôvodov, že sťažovateľ sa návratom na Slovensko od 13. 10. 2005 spolu s rodinou

a dvoma maloletými deťmi prepadol do bezdomovstva a v januári 2006 im ako

bezdomovcom hrozila smrť zamrznutím obdobne ako bolo prezentované v tlači, že v tomto

období zamrzlo v Bratislave 17 bezdomovcov. Prieťahmi v konaní sa sťažovateľ nevie

dovolať spravodlivosti od 19. 11. 1993, teda viac ako 18 rokov.

Keby boli súdy konali v zmysle zákona, nemohlo by dôjsť k ďalšiemu odpredaju

môjho obydlia, ktorý sa uskutočnil ako priamy následok prieťahov v konaní v minulosti.

Sťažovateľ s rodinou i naďalej žijú potupným a ponižujúcim životom bezdomovcov.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo J. M..., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Euro (slovom desaťtisíc),

ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume

1.000 Euro (jedentisíc) na účet ich právneho zástupcu JUDr. (podľa splnomocnenia) do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejedanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal

z krajského súdu príslušný spis a zároveň požiadal predsedu okresného súdu o vyjadrenie

k sťažnosti. Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril v prípise sp. zn. Spr 3533/12

z 27. septembra 2012, v ktorom uviedol:

„Z obsahu spisového materiálu sp. zn. vyplýva, že predmetná právna

vec napadla na Krajský súd v Bratislave dňa 13. 05. 2011 a rozhodnutá v merite veci bola

dňa 24. 05. 2012 rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -538

spôsobom predpokladaným v ustanovení (verejným vyhlásením

rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania).

Z predmetnej ústavnej sťažnosti sťažovateľa je zrejmé, že táto bola podaná v čase po

vyhlásení rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci samej (vyhotovenie ústavnej

sťažnosti je datované dňom 26. 05. 2012) a Ústavnému súd Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) bola doručená dňa 30. 05. 2012.

V danom prípade teda krajský súd v čase podania sťažnosti už nevykonával procesné

úkony smerujúce k vydaniu meritórneho rozhodnutia, konanie vo veci samej bolo skončené,

pričom právoplatnosť skončenia predmetnej vecí bola viazaná už iba na úkony súdu prvého

stupňa spojené s doručovaním rozhodnutia odvolacieho súdu účastníkom konania.

S poukazom na uvedené je dostatočne odôvodnený záver, že stav právnej neistoty

sťažovateľa v konkrétnej právnej veci bol odstránený vyššie uvedeným rozsudkom krajského

súdu, ktorého právoplatnosť je/bola závislá už iba na splnení formálno-právnej podmienky

jeho doručenia účastníkom konania.

Skutočnosť, že krajský súd po tom, čo bola Ústavnému súdu doručená ústavná

sťažnosť, nemôže vo veci ďalej konať, zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa

pre jej zjavnú neopodstatnenosť (rovnaký záver prijal ústavný súd vo svojom uznesení

sp. zn. zo dňa 25. 08. 2010)...“

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred

príslušným orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré

vylučujú, aby tento orgán porušoval sťažovateľom označené základné právo alebo slobodu,

pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor (napr. ,

, , ), podľa ktorého sa ochrana základnému právu na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (a tiež právu na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) poskytuje v konaní

pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto

základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v danom prípade krajským súdom)

ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už nemohlo

dochádzať k namietanému porušovaniu tohto základného práva, ústavný súd ju zásadne

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa ,

ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , je požiadavka, aby smerovala proti

aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do chránenej sféry

sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj

významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

k neprípustnému zásahu do základných práv, a v prípade, že k takému zásahu už došlo

a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto, ak je

zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom

v namietanom konaní nemôže dochádzať, predovšetkým z dôvodu, že vo veci bolo

právoplatne rozhodnuté, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

Sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy spôsobené postupom krajského súdu

v namietanom konaní, ktorého predmetom bolo rozhodovanie o jeho návrhu na ochranu

osobnosti, a to v období od odstúpenia veci okresným súdom (13. mája 2011) krajskému

súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa, až do rozhodnutia krajského súdu o ňom

(24. mája 2012). Sťažnosť sťažovateľa však bola ústavnému súdu doručená až 30. mája

2012, t. j. v čase, keď už postupom krajského súdu v namietanom konaní zjavne nemohlo

dochádzať k porušovaniu ním označeného základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2012