Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 501/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. P., B., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom mestskej časti B.

v konaní vedenom pod č. soc. 176/2003-642093-Já a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. septembra

2012 doručená sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 2

a (ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestskej časti B. (ďalej aj „mestská časť“) v konaní

vedenom pod č. soc. 176/2003-642093-Já.

Zo sťažnosti najmä vyplynulo:

Sťažovateľ podal 9. júna 2003 mestskej časti žiadosť „o jednorazovú dávku sociálnej

pomoci na úhradu mimoriadnych výdavkov“.

Mestská časť žiadosť sťažovateľa zamietla rozhodnutím z 2. júla 2003, ktoré

na základe podaného opravného prostriedku Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k.

-32 z 19. januára 2004 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Následne mestská časť žiadosť zamietla rozhodnutím z 23. februára 2004,

ktoré na základe opravného prostriedku Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

rozsudkom č. k. -38 zo 14. mája 2007 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Žiadosť sťažovateľa mestská časť opätovne zamietla rozhodnutím

z 20. augusta 2007, ktoré krajský súd rozsudkom č. k. -33 z 23. februára 2010

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Následne mestská časť žiadosť sťažovateľa zamietla rozhodnutím z 15. marca 2010.

Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ 29. marca 2010 opravný prostriedok, o ktorom

rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. -21 z 24. mája 2012 tak, že ho zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že „v zmysle ust. a dňa 27. 10. 2011

podal žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy v postupe Mestskej časti B. v konaní

pod č. soc. 176/2003-642093-Já zo dňa 02. 07. 2003. (...) Ďalej v zmysle

Z. z. o sťažnostiach a doplnení niektorých zákonov dňa 13. 10. 2011 sťažovateľ podal

na mestskú časť sťažnosť pre nekonanie vo veci a žiadal odstrániť vzniknutý protiprávny

stav. Mestská časť sa po súčasnosť riadne nevyjadrila k danej veci(...)

V podstate sa od podania žiadosti zo dňa 09. 06. 2003 na Mestskej časti B. pod

č. soc. 176/2003-642093-Já nekoná vôbec v súlade ust. Zák. 71/1967 o správnom poriadku.

Mestská časť v rámci svojho rozhodovania neberie na vedomie rozhodnutia správnych

súdov. Úmyselne koná vo veci preskúmania tak, aby správny súd po prešetrení, vec

opätovne vrátil mestskej časti na ďalšie konanie o čom svedčí aj konanie nápravy a podaná

sťažnosť, že vo veci vôbec nekoná.“.

Na základe uvedených podstatných skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo M. P. rozhodnutím orgánom verejnej správy, podľa čl. 46 ods. 2

SR, právo prerokovania veci bez zbytočných prieťahov podľa v

SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Mestskej časti B. v konaní vedenom

pod č. soc. 176/2003-642093-Já. porušené bolo.

2. Mestskej časti B. prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. soc. 176/2003-642093-

Já., riadne konala v medziach zákona a rozhodla bez zbytočných prieťahov.

3. M. P. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.500 € (slovom štyritisíc päťsto

EUR), ktoré mu je Mestská časť B. povinná vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že

ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred

iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. , ).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej predmetom je namietaná nečinnosť orgánu

samosprávy. In concreto ide o namietané dlhodobé prieťahy postupom mestskej časti B.

v konaní vedenom pod č. soc. 176/2003-642093-Já.

Podľa (v znení

Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov)

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez

vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je

v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy

vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky,

ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Ústavný súd konštatuje, že žaloba (konanie) proti nečinnosti orgánu verejnej správy

ktorá bola do nášho právneho poriadku zavedená od 1. januára 2003 je súčasťou správneho

súdnictva, v ktorom konajú všeobecné súdy (v danom prípade je to krajský súd). Sťažovateľ

má v správnom súdnictve podľa citovaného ustanovenia

na ochranu svojich základných práv, ktorých porušenie namieta predmetnou sťažnosťou,

účinné a dostupné právne prostriedky nápravy proti nečinnosti orgánu verejnej správy, čo

napokon – ako to vyplýva zo samotnej sťažnosti – aj využil. Uvedená okolnosť vzhľadom

na princíp subsidiarity vyplývajúci z vylučuje právomoc ústavného súdu

meritórne konať a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených.

Vzhľadom na uvedené dôvody bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2

odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2012