Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 502/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť K. H., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátkou JUDr. D. S.,

Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1,

a , ako aj a 4 a ,

2 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným

súdom Košice II pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. H. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola faxom

18. októbra 2012 a osobne do podateľne 19. októbra 2012 doručená sťažnosť K. H. (ďalej

len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 2 a (ďalej len „“), ako aj a

4 a čl. 6 ods. 1, 2 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný súd“) pod sp.

zn. .

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že uznesením

vyšetrovateľa z 25. mája 2012 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie pre zločin

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držanie a obchodovanie s nimi podľa a . Toho

istého dňa po doručení uznesenia na záver výsluchu u vyšetrovateľa sťažovateľ podal

prostredníctvom svojej obhajkyne sťažnosť proti uzneseniu s tým, že ju odôvodní po

preštudovaní spisového materiálu najneskôr do 25. mája 2012. Dôvody sťažnosti napokon

28. mája 2012 aj doručil. Uznesením Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej len

„prokurátor“) č. k. -6 z 25. mája 2002 bola sťažnosť podaná sťažovateľom proti

vzneseniu obvinenia zamietnutá, keďže sa sťažovateľ tohto práva predtým výslovne vzdal.

Na základe podnetu sťažovateľa uznesením generálneho prokurátora Slovenskej republiky

(ďalej len „generálny prokurátor“) č. k. -9 z 12. septembra 2012 bolo

uznesenie prokurátora č. k. -6 z 25. mája 2012 zrušené po vyslovení, že

uznesením bol porušený zákon v ustanovení

v neprospech sťažovateľa, a to tým, že sa prokurátorovi prikázalo, aby o veci znova konal

a rozhodol. Podľa názoru generálneho prokurátora sa sťažovateľ svojho práva podať

sťažnosť výslovne nevzdal, a preto bolo povinnosťou prokurátora o podanej sťažnosti

meritórne konať a rozhodnúť.

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 25. mája 2012 bol sťažovateľ vzatý

do väzby podľa a s tým, že väzba začala plynúť

od 23. mája 2012 o 19.35 h. Dňa 30. mája 2012 sťažovateľ podal jednak sťažnosť proti

uzneseniu o vzatí do väzby, ako aj žiadosť o prepustenie z väzby spolu s písomným sľubom.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -20

zo 7. júna 2012 rozhodol tak, že zamietol sťažnosť podanú sťažovateľom proti uzneseniu

okresného súdu sp. zn. z 25. mája 2012, pričom zároveň nebol prijatý jeho

písomný sľub. Uznesenie krajského súdu bolo obhajkyni sťažovateľa doručené

18. júna 2012.

Dňa 25. júla 2012 sťažovateľ opätovne požiadal o prepustenie z väzby. Prokurátor

jeho žiadosť zamietol. O žiadosti sťažovateľa mal rozhodovať okresný súd, a to

9. augusta 2012. Sťažovateľ bol na tento termín predvedený a vypočutý. Upovedomenie

o termíne výsluchu sťažovateľa nebolo obhajkyni sťažovateľa doručené, keďže táto

do 31. augusta 2012 čerpala dovolenku. Podľa tvrdenia sťažovateľa okresný súd aj napriek

tomu vo veci konal. Zo zápisnice okresného súdu sp. zn. z 9. augusta 2012

vyplýva, že obhajkyňa sťažovateľa nebola prítomná a doručenie upovedomenia o termíne

výsluchu nebolo vykázané s tým, že čerpá dovolenku do 31. augusta 2012. Sťažovateľ

v rámci výsluchu uviedol: „výslovne prehlasujem, že žiadosť o prepustenie z väzby

na slobodu, ktorú som podal prostredníctvom svojej obhajkyne 25. 7. 2012, beriem späť“

(zápisnica okresného súdu o výsluchu obvineného sp. zn. z 9. augusta 2012).

Po doručení uznesenia č. k. -9 z 12. septembra 2012, ktorým generálny

prokurátor zrušil uznesenie prokurátora o zamietnutí sťažnosti proti vzneseniu obvinenia,

sťažovateľ opätovne požiadal okresný súd o prepustenie z väzby. Zo žiadosti vyplýva, že

táto neobsahuje dátum, avšak z textu je zrejmé, že žiadosť bola spísaná po doručení

uznesenia generálneho prokurátora.

Sťažovateľ namieta, že okresný súd rozhodol o jeho vzatí do väzby bez relevantných

a skutočných dôvodov. Odôvodnenie uznesenia o vzatí do väzby neobsahuje žiadne

konkrétne skutočnosti. Odôvodnenie je povrchné, všeobecné, neskúmajúce hmotné

podmienky a nevyhovujúce kritériám formulovaným v nálezoch ústavného súdu.

Ďalej je toho názoru, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces

a na povinnú obhajobu, keď okresný súd konal o jeho žiadosti o prepustenie z väzby bez

prítomnosti jeho obhajkyne.

Za najzávažnejšiu skutočnosť považuje to, že generálny prokurátor rozhodol o tom,

že uznesením prokurátora o zamietnutí sťažnosti proti vzneseniu obvinenia bol porušený

zákon. Bola porušená požiadavka rýchlosti rozhodovania, pretože v jeho väzobnej veci

vznikli prieťahy. Sťažovateľ strávil takmer 5 mesiacov vo väzbe zbytočne a bez zákonných

dôvodov. Je zrejmé, že o jeho prípadnej ďalšej sťažnosti proti vzatiu do väzby už nebude

rozhodnuté bez zbytočného odkladu.

Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. s tým, aby zrušil uznesenie okresného súdu z 25. mája 2012 o vzatí

sťažovateľa do väzby, uznesenie krajského súdu sp. zn. zo 7. júna 2012, ako

aj „ďalšie uznesenia súdov v tejto trestnej veci o ponechaní obvineného vo väzbe“. Domáha

sa tiež toho, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu prepustiť ho neodkladne z väzby.

Požaduje aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 € a náhradu trov v sume

269,85 €.

Napokon vzhľadom na skutočnosť, že ide o väzobnú vec, žiada o prednostné

vybavenie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásadu dozvedieť.

Podľa znenia petitu sťažnosti sťažovateľ žiada vysloviť porušenie označených práv

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. s tým, aby uznesenie okresného

súdu z 25. mája 2012 o jeho vzatí do väzby, uznesenie krajského súdu sp. zn.

zo 7. júna 2012, ako aj ďalšie uznesenia o ponechaní sťažovateľa vo väzbe boli zrušené.

Z formulácie petitu konkrétne vyplýva, že sťažnosť napáda uznesenie okresného

súdu z 25. mája 2012, ako aj uznesenie krajského súdu zo 7. júna 2012 (a to aj napriek

tomu, že za účastníka konania a porušovateľa práv je označený iba okresný súd, teda nie aj

krajský súd). Z odôvodnenia sťažnosti možno navyše identifikovať, že sťažnosť smeruje aj

proti postupu okresného súdu, ktorý o žiadosti sťažovateľa z 25. júla 2012 o prepustenie

z väzby konal 9. augusta 2012 aj napriek tomu, že obhajkyňa sťažovateľa nebola prítomná

a z dôvodu čerpania dovolenky upovedomenie o výsluchu sťažovateľa neprevzala.

Ako to sťažovateľ sám uvádza, uznesenie krajského súdu č. k. -20

zo 7. júna 2012 bolo doručené jeho obhajkyni ešte 18. júna 2012. Zrejme vtedy nadobudlo

toto uznesenie v spojení s uznesením okresného súdu sp. zn. z 25. mája 2012

právoplatnosť. Z tohto dôvodu je sťažnosť podaná ústavnému súdu faxom 18. októbra 2012

a osobne do podateľne 19. októbra 2012 oneskorená.

V podstate na rovnakom základe je sťažnosť oneskorená aj vo vzťahu k namietanému

postupu okresného súdu, ktorý 9. augusta 2012 mal podľa tvrdenia sťažovateľa konať

vo veci jeho žiadosti z 25. júla 2012 o prepustenie z väzby v neprítomnosti jeho obhajkyne,

a tým porušiť jeho označené práva. Aj v tomto prípade bola sťažnosť podaná ústavnému

súdu viac ako dva mesiace po údajnom porušení práva, teda oneskorene.

V uvedenej súvislosti sa ústavnému súdu žiada podotknúť, že tvrdenie sťažovateľa,

podľa ktorého okresný súd o jeho žiadosti o prepustenie z väzby 9. augusta 2012 konal

napriek neprítomnosti obhajkyne, je v zrejmom rozpore so skutočnosťou. Zo zápisnice

okresného súdu sp. zn. z 9. augusta 2012 je totiž nepochybné, že okresný súd

o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby vôbec nekonal, pretože sťažovateľ výslovne

uviedol, že žiadosť o prepustenie z väzby podanú prostredníctvom obhajkyne berie späť.

Za uvedeného stavu okresný súd nemal o čom konať a ani nekonal.

Ústavný súd nepovažoval za možné zaoberať sa tou časťou sťažnosti (petitu), ktorou

sťažovateľ žiadal vysloviť porušenie označených článkov a dohovoru v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. v súvislosti s „ďalšími uzneseniami

súdov v tejto trestnej veci o ponechaní obvineného vo väzbe“. Z textu odôvodnenia

sťažnosti, ako aj z pripojeného listinného dôkazu sa dá zistiť, že po doručení uznesenia

generálneho prokurátora č. k. -9 z 12. septembra 2012 sťažovateľ opätovne

požiadal okresný súd o prepustenie z väzby. O tom, či a ako bolo o tejto žiadosti

rozhodnuté, nemožno zo sťažnosti nič zistiť. Za takéhoto stavu neprichádzalo do úvahy

meritórne sa zaoberať touto časťou sťažnosti.

Ústavný súd považuje za potrebné v súvislosti s námietkou sťažovateľa o porušení

požiadavky rýchlosti rozhodovania v jeho väzobnej veci uviesť toto:

Požiadavka urýchleného rozhodovania vo väzobnej veci, resp. urýchleného

rozhodovania o väzbe môže byť daná z viacerých aspektov.

Predovšetkým existuje povinnosť konať vo veci bez zbytočných prieťahov, čo

v prípade väzobnej veci znamená ešte výrazne rýchlejšie konanie ako v neväzobnej veci. Ide

o základné právo podľa . V prípravnom konaní je za rýchlosť

vyšetrovania spravidla zodpovedný vyšetrovateľ. Preto sťažnosť na zbytočné prieťahy

v rámci prípravného konania by mala smerovať proti policajnému orgánu, ktorý

vyšetrovanie vykonáva. Všeobecný súd (v danom prípade okresný súd) v takomto prípade

nie je nijako pasívne legitimovaný.

V súvislosti s rozhodovaním o ďalšom trvaní väzby jedným z rozhodujúcich kritérií,

ktoré musí všeobecný súd skúmať napríklad pri rozhodovaní o žiadosti obvineného

o prepustenie z väzby, je aj skúmanie otázky, či orgány činné v trestnom konaní postupujú

vo veci s náležitou starostlivosťou a urýchlením. Ak všeobecný súd dospeje k záveru, že sa

s osobitnou starostlivosťou a urýchlením nekoná, potom je povinný obvineného z väzby

prepustiť, a to bez ohľadu na to, že ostatné podmienky na ďalšie trvanie väzby sú splnené.

Možno iba predpokladať, že sťažovateľova námietka smeruje práve k tejto okolnosti. Zdá

sa, že sťažovateľ vidí nedostatok osobitnej starostlivosti a urýchlenia v postupe orgánov

prokuratúry v rámci prípravného konania v tom, že o sťažnosti proti vzneseniu obvinenia

nebolo meritórne rozhodnuté niekoľko mesiacov, pričom až generálny prokurátor musel

napraviť pochybenie prokurátora, ktorý uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia

nepreskúmal meritórne, hoci tak mal urobiť.

V uvedenom kontexte treba uviesť, že skutočnosť namietaná sťažovateľom

vyšla najavo vo chvíli, keď mu bolo doručené uznesenie generálneho prokurátora

č. k. -9 z 12. septembra 2012. Sťažovateľovi nič nebránilo podať v tejto

súvislosti žiadosť o prepustenie z väzby a namietať v nej, že sa v jeho trestnej veci

nepostupuje s osobitnou starostlivosťou a urýchlením. Sťažovateľ žiadosť o prepustenie

z väzby aj podal, neuviedol však ústavnému súdu, či a ako bolo o nej rozhodnuté.

Napokon existuje aj základné právo na urýchlené rozhodovanie o väzbe (vrátane

urýchleného preskúmania žiadosti o prepustenie z väzby). Vyplýva to tak z čl. 17 ods. 1, 2

a 5 , ako aj z dohovoru. Sťažovateľ v podanej sťažnosti nenamieta, že by

rozhodovanie okresného súdu o jeho väzbe nebolo urýchlené.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2012