Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 506/2012
PDF · 140.07 KB
No categories available
II. ÚS 506/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť M. M. a J. M., obaja bytom Č., zastúpených advokátkou
JUDr. A. K., Č., vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského
súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 3/2012 a jeho rozsudkom z 23. apríla 2012
a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. M. a J. M. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. augusta 2012
doručená sťažnosť M. M. a J. M., obaja bytom Č. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou
namietali porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
v konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.
Sťažovatelia v podstatnej časti sťažnosti uviedli:
«Sťažovatelia 1, 2 sa domáhali určenia že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcele
E-KN 1088/2...
Rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 23.09.2011 pod sp. zn. 16C/43/2011
v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.04.2012 pod sp. zn. 5Co/3/2012,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.05.2012 bol návrh sťažovateľov 1, 2 o určenie
bezpodielového spoluvlastníctva k uvedenej parcele zamietnutý, čím došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľov 1, 2 podľa čl. 20 ods. 1 a ods. 3 Ústavy SR.
Skutkovo bolo preukázané, že sťažovateľ v prvom rade s vlastníkom sporného
pozemku nebohým P. M. uzatvoril kúpnu zmluvu a zámennú zmluvu ústnou formou za
prítomnosti svedka p. F.
Podľa ústnej zmluvy nebohý P. M. odpredal sťažovateľom 1, 2 spornú parcelu za
kúpnu cenu 4.500,- Kčs a za bezodplatný prevod členského podielu v O. Č. vo výške
26.146,- Kčs. Bolo preukázané, že neb. P. M. bola vyplatená suma 4.000,- Kčs a taktiež
sťažovatelia bezodplatne previedli členský podiel v O. Č. vo výške 26.146,- Kčs. Prevod
členských práv na neb. P. M. bol vykonaný na základe „Žiadosti o prevode členských práv
prevodcu J. M. a M. M.“, ktoré žiadosti boli súdu predložené. ...
V deň schválenia prevodu členského podielu zo sťažovateľov 1, 2 na neb. P. M. a to
uznesením P-O. Č. dňa 27.08.1987, neb. P. M. fakticky odovzdal spornú parcelu v prírode
sťažovateľom 1, 2, od ktorej doby túto parcelu sťažovatelia 1, 2 užívali a užívajú ako
vlastnú, v dobrej viere, že im vlastnícky prináleží. Sťažovatelia užívali parcelu pokojne
a nerušene až do roku 2010, teda 23 rokov.
Samotní odporcovia 1, 2 označení v súdnom konaní Okresného súdu Čadca
16C/43/2011 si nároky do spornej parcele nerobili, sťažovateľov v užívaní nerušili, lebo
mali vedomosť, že parcela ich nebohým otcom bola sťažovateľom 1, 2 odpredaná
a zamenená za družstevný byt. Až v roku 2010 odporcovia 1, 2 podali inzerát na predaj
tohto pozemku, keďže boli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci titulom rozhodnutia
bývalého SN Čadca D389/88.
Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že sťažovatelia užívali spornú parcelu 23
rokov v dobrej viere, že im vlastnícky patrí, keďže za parcelu zaplatili 4.000,- Kčs
a bezodplatne previedli členský podiel na neb. P M. ...
Podľa súdu neboli splnené podmienky vydržania, lebo sťažovatelia 1, 2 mali
vedomosť, že sporná nehnuteľnosť bola predmetom dedičstva po zomrelom P. M. a ako
dedičia prichádzali do úvahy žalovaní 1, 2.
Teda v dedičskom konaní po neb. P. M. sa sťažovatelia 1, 2 zoznámili
so skutočnosťami, ktoré objektívne museli u nich vyvolať pochybnosti o ich
dobromyseľnosti. Dobromyseľnosť sťažovateľov 1, 2 bola spochybnená aj tým, že
v dedičskom konaní po neb. P. M. sa sťažovateľ v prvom rade domáhal vrátenia preddavku,
ktorý poskytol na kúpu spornej nehnuteľnosti a taktiež sa domáhal vrátenia dlhu 17.000,-
Kčs, čo spochybňuje, že malo dôjsť k uzavretiu zámennej zmluvy...
Zo strany súdov ide o nesprávne vyhodnotenie dôkazov...
Rozsudkom Krajského súdu Žilina 5Co/3/2012, ktorým bol potvrdený rozsudok
Okresného súdu Čadca 16C/43/2011...
Sťažovatelia vidia porušenie svojho ústavného práva a to vlastniť majetok v tom,
lebo rozsudkom Okresného súdu Čadca 16C/43/2011 zo dňa 23.09.2011 v spojitosti s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline 5Co/3/2012 zo dňa 23.04.2012 im bolo odňaté
vlastníctvo k parcele E-KN 1088/2 kat. územia Č., ktoré vlastníctvo získali vydržaním a to
dňom 27.08.1997, ktorým dňom uplynula 10 ročná doba nepretržitej držby od faktického
odovzdania parcele neb. P. M. sťažovateľom 1, 2. Sporná parcela sa nachádza pri
rodinnom dome sťažovateľov 1, 2 a títo mali naliehavý právny záujem zosúladiť skutočný
stav so stavom právnym v zmysle § 80 písm. c OSP.
Rozsudkom Krajského súdu Žilina 5Co/3/2012, ktorým bol potvrdený rozsudok
Okresného súdu Čadca 16C/43/2011 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov 1, 2
tým, že sťažovateľom bol zamietnutý návrh o určenie vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti, hoci splnili všetky podmienky vydržania...
Sťažovatelia 1, 2 podali podnet na mimoriadne dovolanie generálnemu
prokurátorovi. Písomnosťou Krajskej prokuratúry Ž. zo dňa 10.07.2012 pod č. Kc 97/12-5
bolo sťažovateľom 1, 2 oznámené, že ich podnet bol odložený.»
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo sťažovateľa v prvom rade M. M... a sťažovateľky v druhom rade J.
M... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom a rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.04.2012 v konaní vedenom pod
sp. zn. 5Co/3/2012 porušené bolo.
Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.04.2012 pod sp. zn. 5Co/3/2012 zrušuje
a prikazuje mu vo veci znovu konať a rozhodnúť.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľom M. M. a J. M. finančné zadosťučinenie vo
výške 688,56 €, ktoré je Krajský súd v Žiline povinný sťažovateľom 1, 2 vyplatiť do 15 dní
od právoplatnosti tohto nálezu.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľom M. M. a J. M. náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 269,58 €, ktorú sumu je Krajský súd Žilina povinný vyplatiť na účet
právnej zástupkyne JUDr. A. K. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Sťažnosť proti konaniu vedenému pred krajským súdom pod sp. zn. 5 Co 3/2012
a jeho rozsudku z 23. apríla 2012 treba považovať za oneskorene podanú.
Podľa zistenia ústavného súdu (ale aj podľa tvrdenia sťažovateľov) rozsudok
krajského súdu nadobudol právoplatnosť 4. mája 2012. Z tejto skutočnosti ústavný súd
vychádzal pri posudzovaní včasnosti podania sťažnosti ústavnému súdu. Preto, pokiaľ bola
sťažnosť doručená ústavnému súdu až 3. augusta 2012, stalo sa tak po uplynutí zákonnej
dvojmesačnej lehoty. Sťažnosť bolo treba podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietnuť ako oneskorene podanú.
Na rámec ústavný súd uvádza, že z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh
vyplýva, že sťažovatelia 10. mája 2012 podali Krajskej prokuratúre v Ž. (ďalej len „krajská
prokuratúra“) podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Krajská prokuratúra listom
z 10. júla 2012 sťažovateľom oznámila, že „nezistila splnenie zákonných podmienok
a predpokladov pre aplikáciu mimoriadneho opravného prostriedku.“. V petite sťažnosti
však sťažovatelia ústavnosť postupu krajskej prokuratúry nenamietali, preto sa ústavný súd
prípadným zásahom do práv sťažovateľov postupom krajskej prokuratúry nezaoberal.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva
z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. novembra 2012