Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 506/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. M. a J. M., obaja bytom Č., zastúpených advokátkou

JUDr. A. K., Č., vo veci namietaného porušenia

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského

súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 23. apríla 2012

a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. a J. M. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. augusta 2012

doručená sťažnosť M. M. a J. M., obaja bytom Č. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietali porušenie (ďalej len „“) a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

v konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.

.

Sťažovatelia v podstatnej časti sťažnosti uviedli:

«Sťažovatelia 1, 2 sa domáhali určenia že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcele

E-KN 1088/2...

Rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 23.09.2011 pod sp. zn.

v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.04.2012 pod sp. zn. ,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.05.2012 bol návrh sťažovateľov 1, 2 o určenie

bezpodielového spoluvlastníctva k uvedenej parcele zamietnutý, čím došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľov 1, 2 podľa a ods. 3 SR.

Skutkovo bolo preukázané, že sťažovateľ v prvom rade s vlastníkom sporného

pozemku nebohým P. M. uzatvoril kúpnu zmluvu a zámennú zmluvu ústnou formou za

prítomnosti svedka p. F.

Podľa ústnej zmluvy nebohý P. M. odpredal sťažovateľom 1, 2 spornú parcelu za

kúpnu cenu 4.500,- Kčs a za bezodplatný prevod členského podielu v O. Č. vo výške

26.146,- Kčs. Bolo preukázané, že neb. P. M. bola vyplatená suma 4.000,- Kčs a taktiež

sťažovatelia bezodplatne previedli členský podiel v O. Č. vo výške 26.146,- Kčs. Prevod

členských práv na neb. P. M. bol vykonaný na základe „Žiadosti o prevode členských práv

prevodcu J. M. a M. M.“, ktoré žiadosti boli súdu predložené. ...

V deň schválenia prevodu členského podielu zo sťažovateľov 1, 2 na neb. P. M. a to

uznesením P-O. Č. dňa 27.08.1987, neb. P. M. fakticky odovzdal spornú parcelu v prírode

sťažovateľom 1, 2, od ktorej doby túto parcelu sťažovatelia 1, 2 užívali a užívajú ako

vlastnú, v dobrej viere, že im vlastnícky prináleží. Sťažovatelia užívali parcelu pokojne

a nerušene až do roku 2010, teda 23 rokov.

Samotní odporcovia 1, 2 označení v súdnom konaní Okresného súdu Čadca

si nároky do spornej parcele nerobili, sťažovateľov v užívaní nerušili, lebo

mali vedomosť, že parcela ich nebohým otcom bola sťažovateľom 1, 2 odpredaná

a zamenená za družstevný byt. Až v roku 2010 odporcovia 1, 2 podali inzerát na predaj

tohto pozemku, keďže boli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci titulom rozhodnutia

bývalého SN Čadca D389/88.

Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že sťažovatelia užívali spornú parcelu 23

rokov v dobrej viere, že im vlastnícky patrí, keďže za parcelu zaplatili 4.000,- Kčs

a bezodplatne previedli členský podiel na neb. P M. ...

Podľa súdu neboli splnené podmienky vydržania, lebo sťažovatelia 1, 2 mali

vedomosť, že sporná nehnuteľnosť bola predmetom dedičstva po zomrelom P. M. a ako

dedičia prichádzali do úvahy žalovaní 1, 2.

Teda v dedičskom konaní po neb. P. M. sa sťažovatelia 1, 2 zoznámili

so skutočnosťami, ktoré objektívne museli u nich vyvolať pochybnosti o ich

dobromyseľnosti. Dobromyseľnosť sťažovateľov 1, 2 bola spochybnená aj tým, že

v dedičskom konaní po neb. P. M. sa sťažovateľ v prvom rade domáhal vrátenia preddavku,

ktorý poskytol na kúpu spornej nehnuteľnosti a taktiež sa domáhal vrátenia dlhu 17.000,-

Kčs, čo spochybňuje, že malo dôjsť k uzavretiu zámennej zmluvy...

Zo strany súdov ide o nesprávne vyhodnotenie dôkazov...

Rozsudkom Krajského súdu Žilina , ktorým bol potvrdený rozsudok

Okresného súdu Čadca ...

Sťažovatelia vidia porušenie svojho ústavného práva a to vlastniť majetok v tom,

lebo rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 23.09.2011 v spojitosti s

rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.04.2012 im bolo odňaté

vlastníctvo k parcele E-KN 1088/2 kat. územia Č., ktoré vlastníctvo získali vydržaním a to

dňom 27.08.1997, ktorým dňom uplynula 10 ročná doba nepretržitej držby od faktického

odovzdania parcele neb. P. M. sťažovateľom 1, 2. Sporná parcela sa nachádza pri

rodinnom dome sťažovateľov 1, 2 a títo mali naliehavý právny záujem zosúladiť skutočný

stav so stavom právnym v zmysle .

Rozsudkom Krajského súdu Žilina , ktorým bol potvrdený rozsudok

Okresného súdu Čadca došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov 1, 2

tým, že sťažovateľom bol zamietnutý návrh o určenie vlastníckeho práva k spornej

nehnuteľnosti, hoci splnili všetky podmienky vydržania...

Sťažovatelia 1, 2 podali podnet na mimoriadne dovolanie generálnemu

prokurátorovi. Písomnosťou Krajskej prokuratúry Ž. zo dňa 10.07.2012 pod č. Kc 97/12-5

bolo sťažovateľom 1, 2 oznámené, že ich podnet bol odložený.»

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa v prvom rade M. M... a sťažovateľky v druhom rade J.

M... na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR a právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.04.2012 v konaní vedenom pod

sp. zn. porušené bolo.

Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.04.2012 pod sp. zn. zrušuje

a prikazuje mu vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľom M. M. a J. M. finančné zadosťučinenie vo

výške 688,56 €, ktoré je Krajský súd v Žiline povinný sťažovateľom 1, 2 vyplatiť do 15 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľom M. M. a J. M. náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 269,58 €, ktorú sumu je Krajský súd Žilina povinný vyplatiť na účet

právnej zástupkyne JUDr. A. K. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť proti konaniu vedenému pred krajským súdom pod sp. zn.

a jeho rozsudku z 23. apríla 2012 treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa zistenia ústavného súdu (ale aj podľa tvrdenia sťažovateľov) rozsudok

krajského súdu nadobudol právoplatnosť 4. mája 2012. Z tejto skutočnosti ústavný súd

vychádzal pri posudzovaní včasnosti podania sťažnosti ústavnému súdu. Preto, pokiaľ bola

sťažnosť doručená ústavnému súdu až 3. augusta 2012, stalo sa tak po uplynutí zákonnej

dvojmesačnej lehoty. Sťažnosť bolo treba podľa

odmietnuť ako oneskorene podanú.

Na rámec ústavný súd uvádza, že z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh

vyplýva, že sťažovatelia 10. mája 2012 podali Krajskej prokuratúre v Ž. (ďalej len „krajská

prokuratúra“) podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Krajská prokuratúra listom

z 10. júla 2012 sťažovateľom oznámila, že „nezistila splnenie zákonných podmienok

a predpokladov pre aplikáciu mimoriadneho opravného prostriedku.“. V petite sťažnosti

však sťažovatelia ústavnosť postupu krajskej prokuratúry nenamietali, preto sa ústavný súd

prípadným zásahom do práv sťažovateľov postupom krajskej prokuratúry nezaoberal.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2012