Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 574/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., a. s., B., zastúpenej

advokátom JUDr. P. K., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu, domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde podľa

a práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v odvolacom konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 25. júla 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. septembra

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 25. júla 2012.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že spoločnosť P., a. s. v konkurze (ďalej len „spoločnosť

v konkurze“), zastúpená správcom konkurznej podstaty, podala opravný prostriedok proti

rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu v N. č. OPÚ-2010-08/00785/dam z 1. októbra

2010, ktorým boli vydané viaceré nehnuteľnosti v katastrálnom území obce S. oprávneným

osobám – podielnikom Pozemkového spoločenstva Urbár S. v zmysle § 6 ods. 1 písm. m)

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Predmetný opravný

prostriedok správca konkurznej podstaty adresoval a doručil miestne nepríslušnému

Krajskému súdu v Košiciach 15. novembra 2010 napriek poučeniu uvedenému

v napadnutom rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu v N., ktorý špecifikoval lehotu

a miesto podania opravného prostriedku. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.

z 18. novembra 2010 postúpil vec Krajskému súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) ako súdu miestne príslušnému. Najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 26. januára 2011 napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 18. novembra 2010 potvrdil. Vec bola krajskému súdu postúpená 17. februára 2011 a bola

jej pridelená sp. zn. .

Krajský súd 19. septembra 2011 uznesením sp. zn. konštatoval

oneskorenosť podania opravného prostriedku spoločnosti v konkurze a tento odmietol.

V konaní krajský súd skúmal iba splnenie procesných podmienok konania, a najmä to, či

opravný prostriedok bol správcom konkurznej podstaty podaný včas. Konštatoval, že

„navrhovateľ síce opravný prostriedok podal dňa 12. 11. 2010 na pošte, avšak adresoval

ho Krajskému súdu v Košiciach, ktorý bol, ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností

súdom miestne nepríslušným. V dôsledku nesprávneho postupu zo strany navrhovateľa

a po procesnom postupe Krajského súdu v Košiciach, bol podaný opravný prostriedok

postúpený príslušnému Krajskému súdu v Žiline dňa 17. 02. 2011, ktorý deň sa zároveň

považuje aj za deň podania opravného prostriedku, t. j. bol podaný oneskorene.“.

Proti tomuto rozhodnutiu podal správca konkurznej podstaty spoločnosti v konkurze

odvolanie, o ktorom najvyšší súd ako súd odvolací rozhodol napadnutým uznesením

sp. zn. z 25. júla 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) tak, že uznesenie

krajského súdu sp. zn. z 19. septembra 2011 potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnosti tvrdí, že v konaní vedenom krajským súdom

pod sp. zn. „konala rozhodovala samosudkyňa JUDr. E. Š. ako preukázateľne

zaujatý a vylúčený sudca vzhľadom na jej vzťah k veci ako aj k účastníkom konania

a vzhľadom na skutočnosť, že príslušným všeobecným súdom SR na konanie v predmetnej

veci a s predmetnými účastníkmi konania bol krajský súd v Košiciach a nie Krajský súd

v Žiline, ktorý bol vylúčený z predmetného konania rozhodnutím Najvyššieho súdu SR;

došlo k závažnému a podstatnému porušeniu základného práva sťažovateľa na ochranu

nezávislým a nestranným súdom a práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zo strany

Krajského súdu v Žiline ako aj zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol

týmto nálezom:

„1. Základné právo P., a.s., so sídlom: B., zastúpená: T. L., predseda predstavenstva

a M. V., člen predstavenstva, na ochranu nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 46

ods. 1 a základné právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi

podľa , činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod spis. zn. č. 10Sžr/l68/201l5 porušené bolo.

2. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky sa vec vedená Najvyšším súdom Slovenskej

republiky pod spis. zn. č. vracia a prikazuje sa mu, aby v konaní vedenom

pod spis. zn. č. opätovne konal.

3. P., a.s., so sídlom: B., zastúpená: T. L., predseda predstavenstva a M. V., člen

predstavenstva, priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume vo výške 100,000,-

EUR (slovom: jeden sto tisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný

vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatností tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. P. K.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť P., a.s., so sídlom: B.,

zastúpená: T. L., predseda predstavenstva a M. V., člen predstavenstva, náhradu trov

konania a náhradu trov právneho zastúpenia v sume vo výške 2.000,- EUR (slovom: dve

tisíc eur) na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. P. K. do 2 mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v petite svojej sťažnosti neuviedla

napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu, i keď s prihliadnutím na celý obsah sťažnosti je

zrejmé, že napáda nielen postup najvyššieho súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , ale aj jeho napadnuté uznesenie. Sťažovateľka v 1. bode petitu

sťažnosti, a vyplýva to aj z odôvodnenia sťažnosti, použila formuláciu, že k namietanému

porušeniu ňou označených práv došlo „činnosťou“ najvyššieho súdu, v bode 2 petitu

sťažnosti žiada, aby sa vec vedená najvyšším súdom pod sp. zn. vrátila

najvyššiemu súdu na konanie. Ústavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti z dôvodov

procesnej ekonómie nevyzýval právneho zástupcu sťažovateľky na odstránenie tohto

nedostatku petitu sťažnosti a ustálil predmet tohto konania tak, ako to je uvedené v záhlaví

tohto rozhodnutia, pretože ani prípadne doplnenie petitu sťažnosti by nemohlo za žiadnych

okolností viesť k prijatiu jej sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd sa ďalej zaoberal špecifickosťou situácie, ktorá v priebehu napadnutého

konania na najvyššom súde nastala. Účastníkom konania pred krajským súdom vedenom

pod sp. zn. bola spoločnosť v konkurze zastúpená správcom konkurznej

podstaty, pretože predmet konania sa mal týkať sporného majetku, ktorý bol zahrnutý

do konkurznej podstaty, a aj odvolanie proti uzneseniu krajského súdu v predmetnej veci

podávala spoločnosť v konkurze, zastúpená správcom konkurznej podstaty. V priebehu

odvolacieho konania na najvyššom súde, ktorého účastníkom bola spoločnosť v konkurze,

zastúpená správcom konkurznej podstaty, došlo uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. z 30. marca 2012 k zrušeniu konkurzu na majetok úpadcu

– spoločnosti v konkurze pre nedostatok predpokladov pre konkurz a zbavenie funkcie

správcu konkurznej podstaty a následne k výmazu dodatku v obchodnom registri

v obchodnom mene sťažovateľky „v konkurze“ a zápisu skončenia funkcie správcu

konkurznej podstaty 12. mája 2012. Od tohto momentu štatutárne orgány sťažovateľky

opätovne nadobudli oprávnenie procesne konať za sťažovateľku aj v sporoch, v ktorých

vystupovala ako účastník spoločnosť v konkurze, zastúpená správcom konkurznej podstaty.

Inak povedané, sťažovateľka mohla od uvedeného dátumu uplatňovať všetky procesné

práva v napadnutom konaní. Keďže táto skutočnosť o zrušení konkurzu nebola oznámená

najvyššiemu súdu a nebola navrhnutá ani zmena účastníkov konania, najvyšší súd

v napadnutom konaní konal a rozhodol o odvolaní účastníka konania, ktorým bola

spoločnosť v konkurze, zastúpená správcom konkurznej podstaty. Vzhľadom na to, že

sťažovateľka po zrušení konkurzu na majetok spoločnosti v konkurze vstúpila do všetkých

práv, ktoré jej boli konkurzom obmedzené, je ústavný súd toho názoru, že sťažovateľku

možno považovať za sukcesora spoločnosti v konkurze, ktorá bola účastníkom napadnutého

konania. Z uvedeného dôvodu, ako aj s prihliadnutím na rozdielnosť predmetu konania

pred všeobecným súdom a predmetom konania pred ústavným ústavný súd nepovažoval

sťažovateľku v okolnostiach prípadu za neoprávnenú osobu.

Námietky sťažovateľky sú koncentrované do tvrdenia, že v konaní vedenom

krajským súdom pod sp. zn. konala a rozhodovala samosudkyňa JUDr. E. Š.,

ktorá podľa názoru sťažovateľky mala byť preukázateľne zaujatá a vylúčená. Z uvedeného

dôvodu malo podľa sťažovateľky dôjsť k „závažnému a podstatnému porušeniu základného

práva na ochranu nezávislým a nestranným súdom a práva nebyť odňatý zákonnému

sudcovi zo strany Krajského súdu v Žiline ako aj zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky“, teda k porušeniu základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa a práva

nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa postupom najvyššieho súdu

v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 25. júla

2012.

Vzhľadom na závažnosť tejto námietky sa ústavný súd zameral na to, či

sťažovateľka, resp. spoločnosť v konkurze, zastúpená správcom konkurznej podstaty, túto

námietku vzniesla v konaní pred súdom prvého stupňa, teda krajským súdom, najmä však

v odvolacom konaní, pretože ide o konanie v správnom súdnictve podľa tretej hlavy piatej

časti , kde platí prejednacia zásada, teda súd preskúmava

rozhodnutie a postup v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní. Keďže sťažovateľka

v sťažnosti ani len netvrdila, že by túto námietku vzniesla v konaní pred krajským súdom

sp. zn. , resp. že ju vzniesol správca konkurznej podstaty, a taktiež z obsahu

odvolania podaného správcom konkurznej podstaty, ktorého kópiu si ústavný súd

zabezpečil prostredníctvom krajského súdu, nevyplýva, že by túto námietku vzniesol

správca konkurznej podstaty, ústavný súd považoval túto námietku sťažovateľky

za neprípustnú. Z uvedeného dôvodu sa ústavný súd takouto námietkou nemohol zaoberať,

pretože sťažovateľka, resp. správca konkurznej podstaty, túto námietku nevzniesli v konaní

pred všeobecnými súdmi.

Ústavný súd v tejto súvislosti dodáva, že rozhodnutia súdov o námietkach zaujatosti

v iných konaniach, ako je napadnuté konanie, na ktoré sťažovateľka poukazovala vo svojej

sťažnosti, sú v danej veci irelevantné.

Pokiaľ ide o ďalšie súvisiace tvrdenie sťažovateľky, že „možno dôvodne považovať

za zákonného sudcu v predmetnej veci len sudcu Krajského súdu v Košiciach, a nie

vylúčených a zaujatých sudcov na Krajskom súde v Žiline, ktorí v predmetnej veci a s tými

istými účastníkmi opätovne konali a rozhodovali“, ústavný súd poukazuje na právny názor

krajského súdu vyslovený v uznesení sp. zn. z 19. septembra 2011, ktorým

krajský súd opravný prostriedok spoločnosti v konkurze odmietol z dôvodu jeho

oneskorenosti, pretože bol podaný na miestne nepríslušnom súde. Podobne aj najvyšší súd

v napadnutom uznesení, ktorým potvrdil uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 19. septembra 2011, vychádzal z toho, že konanie vo veci sp. zn. , v ktorom

boli vylúčení sudcovia krajského súdu, nemožno stotožňovať s konaním vedeným

pod sp. zn. , hoci ide o tých istých účastníkov, pretože „podaním opravného

prostriedku proti novému rozhodnutiu správneho orgánu sa v zmysle

vždy začína nové súdne konanie, a to sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je miestne príslušný

v zmysle a nasl. “. S týmto právnym názorom najvyššieho súdu uvedeným

v napadnutom uznesení možno podľa názoru ústavného súdu súhlasiť, pretože vychádza

z príslušnej zákonnej úpravy, ktorej význam a zmysel nepopiera. Na základe uvedeného

možno konštatovať, že miestne príslušným súdom v predmetnej veci bol krajský súd, a nie

Krajský súd v Košiciach, ako sa mylne domnievala sťažovateľka. Z uvedeného dôvodu

neobstojí tvrdenie sťažovateľky, že v predmetnej veci mohol byť zákonným sudcom len

sudca Krajského súdu v Košiciach.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Na základe uvedených dôvodov ústavný súd konštatuje, že nezistil príčinnú súvislosť

medzi námietkami sťažovateľky a obsahom jej základného práva domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1

a práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa postupom

najvyššieho súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 25. júla 2012.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol v celku ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nej uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2012