Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 594/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., nar..., t. č. vo výkone trestu, ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a 2 a

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

porušenie čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 22. júna 2011, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta

2011 doručená sťažnosť J. Š., nar..., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a 2 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a porušenie čl. 1 dohovoru postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 22. júna 2011.

Sťažovateľ podal 7. septembra 2009 žiadosť o informáciu podľa

Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon

o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Prokurátor Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) rozhodnutím sp. zn. Ei 112/09

zo 14. septembra 2009 jeho žiadosti nevyhovel. Svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

„Po preskúmaní obsahu žiadosti som rozhodol, že požiadavkám žiadateľa nie je

možné vyhovieť.

Fotokópie upozornení prokuratúra nevydáva. Upozornenie sa doručuje iba orgánom,

ktoré sú oprávnené vykonať nápravu vo veci.

Obdobne ani spôsoby vybavovania podnetov prokuratúra nesprístupňuje, pretože na

to nie je zákonný dôvod. Vybavenie podnetu sa doručuje iba oprávnenej osobe, či už

fyzickej alebo právnickej.

Doručovanie uznesení o začatí trestného stíhania je taxatívne vymedzené v ust. § 199

a nasl., a orgány činné v trestnom konaní podľa týchto ustanovení

striktne postupujú. Iné možnosti ako tam uvedené, neexistujú.

Poskytovanie podobizni prokurátorov a iných osobných údajov je vylúčené v zmysle

ust. o slobodnom prístupe k informáciám.

Z týchto dôvodov, keďže som nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by oprávňovali

splnenia Vašich požiadaviek, som rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.“

Proti tomuto rozhodnutiu sa sťažovateľ odvolal; odvolanie bolo doručené generálnej

prokuratúre 29. septembra 2009. Generálna prokuratúra rozhodnutím sp. zn. Ei 112/09

z 1. októbra 2009 odvolanie sťažovateľa zamietla s tým, že v rozhodnutí bol sťažovateľ

poučený, že rozhodnutie o nevyhovení jeho žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní

podľa osobitného zákona [ a nasl. (ďalej len „OSP“)].

Na základe uvedeného sa sťažovateľ na Okresnom súde Žilina (ďalej len „okresný súd“)

návrhom z 28. mája 2010 domáhal rozhodnutia, ktorým súd uloží generálnej prokuratúre

povinnosť v lehote 30 dní konať a rozhodnúť vo veci sp. zn. Ei 112/09 podľa § 250t ods. 4

. Vzhľadom na to, že generálna prokuratúra je orgánom s pôsobnosťou pre celé územie

Slovenskej republiky, okresný súd uznesením č. k. -10 zo 16. júla 2010

(právoplatnosť nadobudlo 21. júla 2010) postúpil vec najvyššiemu súdu ako vecne

príslušnému vo veci konať a rozhodnúť. Najvyšší súd uznesením č. k. -18

z 22. júna 2011 konanie o návrhu sťažovateľa proti nečinnosti generálnej prokuratúry

zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

„Podľa , fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že

orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným

právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil

povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak

navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Inštitút konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy, upravený v štvrtej hlave

piatej časti , je určený na ochranu fyzickej alebo právnickej

osoby, pokiaľ orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným

príslušným právnym predpisom. Základným predpokladom na to, aby súd mohol návrh

prejednať a v prípade, ak je dôvodný, návrhu vyhovieť je, aby išlo o nečinnosť orgánu

verejnej správy. V zmysle sú orgánmi verejnej správy orgány štátnej

správy, orgány územnej samosprávy, ako aj orgány záujmovej samosprávy a ďalšie

právnické osoby, ako aj fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach

a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Prokuratúra ako samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych

orgánov, ktorá chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb

a štátu, vykonáva aj dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy.

Prokuratúra pri vykonávaní dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy

a v danom prípade aj pri vybavovaní podnetu nevystupuje v postavení orgánu verejnej

správy, pretože nemá oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických

a právnických osôb v oblasti verejnej správy v zmysle Preto tvrdenú

nečinnosť nemožno v zmysle považovať za nečinnosť orgánu verejnej

správy v oblasti verejnej správy.

Podľa v spojení s a kedykoľvek za

konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Podľa

súd konanie zastaví, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý

nemožno odstrániť. V danej veci je predmetom konania návrh proti nečinnosti orgánu štátu,

ktorý nie je orgánom verejnej správy a preto nespadá do právomoci súdov a niet ani iného

orgánu, ktorý by bol podľa a zákona príslušný posúdiť zákonnosť jeho postupu.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky jednomyseľne rozhodol tak, ako

je uvedené vo výroku.

O trovách konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože súd návrhu nevyhovel (§ 250t

ods. 5 ).“

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:

„Zásadné pochybenie NS SR spočíva v tom, že opomenul prihliadnúť na tú

skutočnosť, že v danej veci GP SR v zmysle a

Zb. má aj postavenie orgánu verejnej správy a jej štandardné ústavné postavenie splýva

s postavením správneho orgánu ako orgánu verejnej správy. Opačný záver by znamenal, že

ani rozhodnutia resp. zákonné fikcie rozhodnutia v konaniach v zmysle zákona č. 211/00

Z. z. na GP SR (resp. podriadených zložkách prokuratúry) by nebolo možné preskúmavať

pred všeobecným správnym súdom, teda ak by sme aplikovali a zovšeobecnili právny názor

NS SR v napadnutom rozhodnutí.

Sťažovateľ sa žalobou podľa domáhal odstránenia nečinnosti v konaní

mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. Spr. por. na GP SR a preto neexistoval

zákonný dôvod na zastavenie konania proti nečinnosti správneho orgánu, hoci ním bola

prokuratúra, čím je napadnuté rozhodnutie NS SR procesne nesprávne, arbitrárne

(svojvoľné) a zjavne protiústavné. Na základe vyššie uvedeného som presvedčený, že došlo

k porušeniu základných práv špecifikovaných expressis verbis v petite tejto sťažnosti...“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol

týmto nálezom:

„... Najvyšší súd SR... uznesením zo dňa 22. júna 2011 v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil sťažovateľove základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny

proces podľa , 2 ako aj právo na súd a prístup k súdu, právo na

spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

... uznesenie Najvyššieho súdu SR č. -18 zo dňa 22. júna 2010 zrušuje

a vec sa (mu) vracia späť na ďalšie konanie.

... Najvyšší súd SR sa zaväzuje k náhrade trov konania štátu a sťažovateľa v lehote

15 dní odo dňa právoplatnosti (doručenia) tohto nálezu.“

Sťažovateľ súčasne požiadal aj o ustanovenie advokáta, ktorý by ho zastupoval

v konaní pred ústavným súdom s tým, že túto žiadosť odôvodnil „nepriaznivými osobnými,

zárobkovými a majetkovými pomermi, dlhodobým VTOS od roku 2006, dlhodobo bez fin.

príjmu a zaradenia do práce, exekúciami“. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd

v prípise č. k. -15 z 8. augusta 2012 informoval sťažovateľa o tom, že na

základe o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi

a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov v znení v znení neskorších predpisov bolo v Slovenskej

republike na sprístupnenie právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi zriadené Centrum

právnej pomoci (ďalej aj „centrum“), ktoré s účinnosťou od 1. januára 2012 môže osobám

v hmotnej núdzi poskytnúť právnu pomoc, a to aj formou ustanovenia právneho zástupcu na

konanie pred ústavným súdom. Ústavný súd preto v označenom prípise odkázal sťažovateľa

s jeho žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu na centrum a zároveň ho vyzval, aby mu

v lehote 14 dní od jeho doručenia preukázal, že Centru právnej pomoci podal písomnú

žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom vo veci jeho sťažnosti. Ústavný súd zároveň sťažovateľa upozornil,

že ak v určenej lehote ústavnému súdu nepreukáže, že Centru právnej pomoci takúto

žiadosť podal, môže jeho sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí. Sťažovateľ si

označený prípis prevzal 13. augusta 2012.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

Podľa prvej vety k návrhu na začatie konania sa

musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že k sťažnosti sťažovateľa nie je

priložené splnomocnenie na jeho zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom

a ani na výzvu ústavného súdu, aby sa so svojou žiadosťou o ustanovenie právneho

zástupcu obrátil na Centrum právnej pomoci a túto skutočnosť preukázal, v lehote určenej

ústavným súdom (a ani do dňa predbežného prerokovania jeho sťažnosti) nezareagoval, a to

napriek tomu, že ho ústavný súd upozornil, že ak mu v tejto lehote uvedenú skutočnosť

nepreukáže, môže jeho sťažnosť odmietnuť podľa z

dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

Na tomto základe ústavný súd so zreteľom na nečinnosť sťažovateľa, ktorý

nevykonal relevantné úkony smerujúce k zabezpečeniu svojho právneho zastúpenia

v konaní pred ústavným súdom, rozhodol o odmietnutí jeho sťažnosti už pri jej predbežnom

prerokovaní podľa z dôvodu nesplnenia zákonom

predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2012