Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 602/2012
PDF · 155.55 KB
No categories available
IV. ÚS 602/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. P., M., zastúpeného advokátom JUDr. J. Z., M.,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 179/2004 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra
2012 doručená sťažnosť Ing. J. P., M., zastúpeného advokátom JUDr. J. Z., M., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C
179/2004 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že na okresnom súde podal
26. novembra 2004 návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom
ďalší postup okresného súdu opísal takto:
„13. 12. 2004 – vyjadrenie odporkyne k návrhu
13. 1. 2005 – pojednávanie
24. 2. 2005 – pojednávanie
10. 6. 2005 – oznámenie a úprava petitu žaloby so znaleckým posudkom
8. 12. 2005 – pojednávanie
21. 12. 2005 – pribratie znalca Ing. J. B. (60 dní),
1. 6. 2006 – podanie znaleckého posudku
19. 7. 2007 – zápisnica so znalcom Ing. B. /oznámil súdu, že už nevykonáva znaleckú
činnosť)
4. 1. 2008 – výzva OS znalcovi B. (ktorý od 1. 1. 2007 nevykonáva znaleckú činnosť)
18. 1. 2008 – výzva znalcovi Ing. B. na vypracovanie znaleckého posudku
5. 3. 2008 – pojednávanie
13. 8. 2008 – vyžiadanie odb. Vyjadrenia L.
14. 4. 2009 – pribratie znalca – Ing. I. Š.
21. 4. 2009 – oznámenie znalca Š., že nemôže vypracovať ZP
6. 5. 2009 – spis zaslaný na OS Žilina na vypracovanie posudku Ing. Š., spis bol
zaslaný OS Trenčín
19. 6. 2009 - oznámenie znalca Š., že nemôže vypracovať ZP
30. 6. 2009 – pribratie znalca K.
28. 7. 2009 – námietky odporcu proti znalcovi
28. 9. 2009 – zamietnutie námietok odporcu proti ustanoveniu znalca K.
22. 10. 2009 – zaslanie spisu OS Veľký Krtíš
25. 2. 2010 – vrátenie spisu OS Prievidza – zn. S.
17. 3. 2010 – pribratie Ing. M. F. (lehota 1 mesiac)
20. 4. 2010 – žiadosť OS VK o stanovisko iného znalca
12. 5. 2010 – urgencia F.,
14. 6. 2010 – žiadosť OS VK o stanovisko iného znalca,
8. 7. 2010 – urgencia F.
20. 8. 2010 – urgencia F.
16. 9. 2010 – Úradný záznam, oznámenie F., že nemôže podať OV nakoľko nemá
príslušné oprávnenie,
15. 10. 2010 – žiadosť o OV OR PZ ODI P. k prístupovej komunikácii
14. 12. 2010 – vyjadrenie OR PZ ODI P.
17. 1. 2011 – žiadosť OS Veľký Krtíš o oznámenie iného posudku
15. 2. 2011 – žiadosť OS Veľký Krtíš o oznámenie iného posudku
4. 4. 2011 – podanie posudku Ing. K.
26. 5. 2011 – nedoručenie GP navrhovateľovi
26. 5. 2011 – Úradný záznam o nepredložení spisu dňa 9. 5. 2011
21. 6. 2011 – vyjadrenie navrhovateľa k ZP
11. 8. 2011 – pojednávanie
27. 10. 2011 – odvolanie navrhovateľa proti rozsudku OS Prievidza
26. 6. 2012 – rozhodnutie KS Trenčín sp. zn. 5 Co/207/2011
Z uvedeného vyplýva, že súd v konaní medzi 21. 12. 2005 do 11. 8. 2011 (skoro
6 rokov):
- komunikoval bezvýsledne a dovolím si tvrdiť že zbytočne do 15. 3. 2008 so znalcom
Ing. B., ktorý od 1. 7. 2007 nevykonával znaleckú činnosť,
- pribral do konania znalcov, ktorí sa nemohli vyjadrovať ku skutočnostiam, ktoré im
boli dané rozhodnutím súdu na posúdenie a nevyžadoval v lehote podanie posudkov,
- spis bol zaslaný na nepríslušný Okresný súd v Žiline, pre Ing. Š. z D.,
- súd sa zaoberal skutočnosťami, ktoré neboli potrebné na posúdenie vo veci –
prístup na pozemok parc. KNC č. 711, tento nebol predmetom sporu, tobôž nie prístup
(podľa súdu cestná komunikácia) na tento pozemok, podľa odborného vyjadrenia Ing. L. z
30. 7. 2008 žiadna STN nestanovuje rozmerové parametre pre neverejné priestranstvá
(dvory rodinných a pod. – Str. 164 súdneho spisu, druhý odsek. Na základe uvedeného
odborného vyjadrenia neboli potrebné ďalšie vyjadrenia a mohlo byť rozhodnuté vo veci,
- súd nevyžadoval od znalcov dodržiavanie termínov, ktoré im boli určené zo strany
súdu na vypracovanie znaleckých posudkov resp. odborných vyjadrení,
- v posudkoch znalcov boli nepresnosti, ktoré súd nebral do úvahy,
- nedoručenie uznesenia o pribratí znalcov – Ing. S., Ing. F., Ing. L., ODI P. ...
Dňa 24. 11. 2009 som podal žiadosť o urýchlené doriešenie súdneho sporu – bez
odpovede.
Dňa 10. 6. 2010 som zaslal na OS Prievidza žiadosť o urýchlené pokračovanie
v konaní, pretože uplynul dostatočný čas na vyriešenie sporu.
17. 6. 2010 – odpoveď zo strany OS Prievidza
25. 1. 2011 – sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podané na KS Trenčín
28. 2. 2011 – doručená odpoveď predsedu KS Trenčín, kde konštatuje čiastočnú
opodstatnenosť sťažnosti.“
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1/ Nekonaním Okresného súdu v Prievidzi v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C/179/2004, bolo porušené právo sťažovateľa Ing. J. P., bytom M., zakotvené v čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky.
2/ Ing. J. P., bytom M., priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000,- €
(Desaťtisíc euro), ktoré je Okresný súd v Prievidzi povinný zaplatiť k jeho rukám v lehote
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3/ Okresný súd v Prievidzi je povinný uhradiť Ing. J. P. trovy právneho zastúpenia v
sume 269,58 € (dva úkony právnej pomoci – prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie
sťažnosti a jej podanie – po 127,16 €, 2x režijný paušál po 7,63 €) na účet právneho
zástupcu JUDr. J. Z., M., vedený v T. č.:..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným
postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho
základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným
právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej
moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby tento orgán
porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne
nepripúšťajú (napr. III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj
z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu základného
práva nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je
to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do
základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva aj významnú preventívnu funkciu a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto
základných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na
ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte mohlo
trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného
práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel
ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03), resp. k právu na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej
republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v sťažnosti namieta postup okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 179/2004, v ktorom podľa neho okresný súd porušil jeho
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Zo samotnej sťažnosti sťažovateľa, ako aj zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že
Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 26. júna 2012 rozhodol
o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu č. k. 8 C 179/2004-279 z 11. augusta
2011 tak, že predmetný rozsudok potvrdil.
Keďže sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 179/2004
sťažnosťou, ktorá bola ústavnému súdu doručená 5. septembra 2012, t. j. v čase, keď
okresný súd už vo veci nekonal, resp. keď rozsudok okresného súdu č. k. 8 C 179/2004-279
z 11. augusta 2011 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 5 Co/207/2011-304 z 26. júna
2012 už nadobudol právoplatnosť (10. júla 2012), k namietanému porušovaniu jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy už nemohlo dochádzať. Ústavný súd preto
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol
ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi
sťažovateľa na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. novembra 2012