Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 542/2012
PDF · 162.89 KB
No categories available
II. ÚS 542/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom doc.
JUDr. B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46
ods. 1, čl. 48 ods. 2 a v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv zaručených v
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného
porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v exekučných konaniach
vedených pod sp. zn. 7 Er 728/2010 (sp. zn. Rvp 10985/2012), sp. zn. 15 Er 601/2010 (sp.
zn. Rvp 10986/2012) a sp. zn. 7 Er 104/2011 (sp. zn. Rvp 10990/2012) a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 10985/2012, sp. zn. Rvp
10986/2012 a sp. zn. Rvp 10990/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej
vedené pod sp. zn. Rvp 10985/2012.
2. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 30. júla 2012
doručené 3 sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a v čl. 20
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv zaručených v čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a v čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14
dohovoru postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v exekučných
konaniach vedených pod sp. zn. 7 Er 728/2010 (sp. zn. Rvp 10985/2012), sp. zn. 15 Er
601/2010 (sp. zn. Rvp 10986/2012) a sp. zn. 7 Er 104/2011 (sp. zn. Rvp 10990/2012).
Sťažovateľka v sťažnostiach uviedla, že okresný súd v ňou označených exekučných
konaniach porušil jej základné právo a právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a v dôsledku toho aj jej základné právo na spravodlivé súdne konanie, ktorého
jedným z atribútov je aj právo na prerokovanie veci v primeranej lehote, ďalej podľa
sťažovateľky laxným, resp. pomalým postupom okresného súdu malo dôjsť aj k porušeniu
jej základného práva a práva na ochranu vlastníctva a napokon okresný súd mal porušiť aj
všeobecný zákaz diskriminácie.
Inkriminovaným sťažovateľkou napádaným postupom, ktorým mali byť porušené
ňou označené základné práva a práva, je postup okresného súdu, ktorý podľa jej tvrdení od
podania žiadostí ňou zvoleným súdnym exekútorom o udelenie poverení na vykonanie
exekúcií v prospech sťažovateľky ako oprávnenej z exekúcií o týchto žiadostiach „... do
dňa spísania tejto sťažnosti nerozhodol...“, pričom sťažovateľka v sťažnostiach tiež uviedla,
„... že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpi až po veľmi dlhej dobe“.
Zo sťažností vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 728/2010 mala byť
žiadosť o udelenie poverenia podaná 3. augusta 2010, v konaní vedenom pod sp. zn.
15 Er 601/2010 19. júla 2010 a v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 104/2011 7. februára
2011.
V sťažnostiach podaných ústavnému súdu sťažovateľka tiež poukázala na
skutočnosť, že okresný súd v napádaných exekučným konaniach neprijal adekvátne
opatrenia na urýchlené konanie vo veci žiadostí ňou zvoleného súdneho exekútora na
udelenie poverení na vykonanie toho-ktorého exekučného konania, a to aj napriek
skutočnosti, že sťažovateľka mala podľa svojho tvrdenia podať v súvislosti s týmto
postupom okresného súdu predsedovi okresného súdu 25. mája 2011 sťažnosti na prieťahy
vo všetkých 3 napádaných exekučných konaniach.
Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uviedla:
„Porušovateľ, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym
exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti
zaoberať sa danou žiadosťou o rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to
v zákonnom ustanovenej dobe (legálne a ústavne súladným spôsobom), V tejto súvislosti
sťažovateľ poukazuje na právnu úpravu procesného postupu exekučného súdu vo veci
rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá definuje dobu určenú na
prijatie rozhodnutia, pričom prekročenie tejto doby je nutné s ohľadom na ochranu
ľudských práv a slobôd kvalifikovať ako porušenie zákona. ...
V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti ak je exekučným titulom
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu! ...
Sťažovateľ má enormný záujem na vecnom posune v exekučnom konaní a preto
rozhodnutie o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie opakovane urgoval.
Porušovateľovi adresoval viacero listov so žiadosťou o informáciu o stave konania, resp.
podnetov na preskúmanie zákonnosti postupu súdu (podania sa nachádzajú v súdnom spise
exekučného súdu). Opísané aktivity však nenaplnili očakávania sťažovateľa, že dôjde
k odstráneniu stagnácie a k uskutočneniu zákonom predvídaného postupu. Porušovateľ
ostal vo veci nečinný. ...
K znižovaniu hodnoty majetku sťažovateľa (bonity pohľadávky) dochádza aj preto, že
nečinnosť exekučného súdu utvrdzuje dlžníka (povinného) v tom, že sťažovateľovi zaplatiť
nemusí, pretože ho autoritatívne k takémuto správaniu nemá kto prinútiť. Bez povšimnutia
nemôže ostať ani skutočnosť, že márnym plynutím času sa dlžníkovi (povinnému) vytvára
priestor na to, aby zrealizoval úkony ktoré ho zbavia majetku postihnuteľného exekúciou.
Pohľadávku sťažovateľa tak nebude z čoho uspokojiť.“
Vzhľadom na uvedené tvrdenia sa sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému
súdu domáha, aby ústavný súd po ich prijatí na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že
postupom okresného súdu v každom z ňou napádaných exekučných konaní bolo porušené
jej základné právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej základné
právo a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2
ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tiež jej základné právo a právo na ochranu vlastníctva
zaručené v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 dodatkového protokolu, a napokon, že došlo aj
k porušeniu všeobecného zákazu diskriminácie zaručeného v čl. 12 ods. 2 ústavy a v čl. 14
dohovoru. V dôsledku uvedeného sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd prikázal
okresnému súdu v jednotlivých ňou napádaných exekučných konaniach konať bez
zbytočných prieťahov, aby okresnému súdu zakázal pokračovať v diskriminácii
sťažovateľky a aby sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie, ktorého sumu
sťažovateľka špecifikovala v rôznej výške v tom-ktorom exekučnom konaní, a aby jej
priznal úhradu trov konaní pred ústavným súdom.
II.
Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Aj keď zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak
odvolávajúc sa na ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde, možno aj v konaní
o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované
ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 10985/2012, sp. zn. Rvp 10986/2012 a sp. zn. Rvp 10990/2012 a z ich obsahu
vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe
sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd
aplikujúc citované právne normy tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného
konania, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažností je sťažovateľkou namietané porušenie základného práva
a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaných v čl. 48 ods. 2
ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré sťažovateľka subsumuje aj pod základné právo na
spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého jedným z atribútov je aj
prerokovanie veci v primeranej lehote bez prieťahov, pričom s porušením práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažovateľka spája aj porušenie svojho
základného práva a práva na ochranu vlastníctva zaručených v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1
dodatkového protokolu, a v konečnom dôsledku aj porušenie všeobecného zákazu
diskriminácie zaručeného v čl. 12 ods. 2 ústavy a v čl. 14 dohovoru. K zbytočným
prieťahom postupom okresného súdu v sťažovateľkou napádaných exekučných konaniach
pritom malo dôjsť v dôsledku toho, že okresný súd do podania sťažností ústavnému súdu
nerozhodol o žiadostiach ňou zvoleného súdneho exekútora o udelenie poverení na
vykonanie dotknutých exekúcií.
Vzhľadom na uvedené tak predmetom tohto konania ústavného súdu bolo skúmanie
opodstatnenosti tvrdení sťažovateľky o porušení jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. 7 Er 728/2010 (sp. zn. Rvp 10985/2012),
sp. zn. 15 Er 601/2010 (sp. zn. Rvp 10986/2012) a sp. zn. 7 Er 104/2011 (sp. zn.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
V rámci predbežného prerokovania sťažností sťažovateľky ústavný súd výzvou
z 11. septembra 2012 vyzval okresný súd okrem iného na oznámenie, v akom procesnom
stave sa označené exekučné konania nachádzajú. Podpredsedníčka okresného súdu listom
č. Spr 916/2012 zo 16. októbra 2012 oznámila ústavnému súdu tieto skutočnosti:
- v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 728/2010 (sp. zn. Rvp 10985/2012) okresný súd
uznesením z 1. júna 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28. júna 2012,
- v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Er 601/2010 (sp. zn. Rvp 10986/2012) okresný
súd uznesením z 2. júna 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v časti poplatku a denného úroku, pričom toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 10. mája 2012 a konanie bolo v tejto časti zastavené uznesením z 28. mája
2012; toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20. júna 2012,
- v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 104/2011 (sp. zn. Rvp 10990/2012) okresný súd
uznesením zo 7. septembra 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, pričom toto uznesenie nie je právoplatné, pretože oprávnený podal
20. septembra 2012 odvolanie.
Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu
verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil
sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto
orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,
aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo
stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05,
Z uvedených zistení vyplýva, že tvrdenia sťažovateľky, že okresný súd nerozhodol
o žiadostiach ňou zvoleného súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie
exekučných konaní, sa nezakladajú na pravde. V označených exekučných konaniach
okresný súd o žiadostiach sťažovateľkou zvoleného súdneho exekútora o udelenie poverení
na vykonanie exekučných konaní už rozhodol, preto ústavný súd tieto sťažnosti
sťažovateľky už po ich predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnené (§ 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd aj v súvislosti s uvedenými zisteniami tiež podotýka, že sťažovateľka,
ktorá je navyše kvalifikovane právne zastúpená, sama nemá prehľad o aktuálnom
procesnom stave jednotlivých ňou iniciovaných exekučných konaní, s čím korešponduje aj
jej nekoordinovaný a netransparentný postup pri podávaní sťažností ústavnému súdu bez
zohľadnenia stavu ad hoc toho-ktorého konania (častokrát sa tvrdenia sťažovateľky
nezakladajú na pravde, pozn.). Úlohou sťažovateľky a jej právneho zástupcu je
predovšetkým uviesť v sťažnosti podanej ústavnému súdu všetky pravdivé a aktuálne
skutočnosti týkajúce sa toho-ktorého napádaného konania, a to nielen v záujme plynulého
a efektívneho konania ústavného súdu, ale aj v záujme dosiahnutia skutočnej materiálno-
právnej ochrany práv sťažovateľky.
Keďže porušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 1 dodatkového
protokolu, čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru sťažovateľka namietala v spojitosti
s namietaným porušením čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, porušenie ktorých
ústavný súd nezistil, bolo potrebné aj v tejto časti sťažnosti sťažovateľky odmietnuť ako
zjavne neopodstatnené.
Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku sa už ústavný súd ďalšími
požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. novembra 2012