Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 537/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť obchodných spoločností S. a. s., H.; H., a. s., B.; S.

a. s. H., H.; V., a. s., N.; K. s. r. o., B.; P. a. s., B.; S. a. s., B., a S., a. s., B., vo veci

namietaného porušenia a 5 a

rozhodnutiami Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

č. k. VII/1 Gn 350/11-9 a č. k. VII/1 Gn 350/11-10 oboma z 26. januára 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodných spoločností S. a. s., H., a. s.; S. a. s. H., V., a. s.; K. s. r. o., P.

a. s., S. a. s., a S., a. s., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. augusta

2012 faxom a 3. septembra 2012 poštou doručená sťažnosť obchodných spoločností S. a. s.,

H.; H., a. s., B.; S. a. s. H., H.; V., a. s., N.; K. s. r. o., B.; P. a. s., B.; S. a. s., B., a S., a. s.,

B. (spolu ďalej len „sťažovateľky“), vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 a 5 a čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) rozhodnutiami Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „špeciálna

prokuratúra“) č. k. VII/1 Gn 350/11-9 a č. k. VII/1 Gn 350/11-10 oboma z 26. januára 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v sťažovateľkami napádanom konaní sp. zn.

VII/1 Gn 350/11 špeciálna prokuratúra na základe sťažností sťažovateliek preskúmavala

postup a uznesenie vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii,

odboru boja proti korupcii Bratislava (ďalej len „vyšetrovateľ“) ČVS: PPZ-177/BPK-B-

2011 zo 7. novembra 2011 (1.) a tiež postup a uznesenie vyšetrovateľa ČVS: PPZ-

177/BPK-B-2011 z 15. decembra 2011 (2.).

1. Uznesením ČVS: PPZ-177/BPK-B-2011 zo 7. novembra 2011 vyšetrovateľ

rozhodol o „odovzdaní“ podania sťažovateliek sp. zn. C-1120/10 z 20. septembra 2011 na

ďalšie konanie Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgánu

vykonávajúcemu dohľad nad výkonom správcovskej činnosti na prerokovanie správneho

deliktu, ktorého sa podľa vyšetrovateľa mal dopustiť JUDr. M. D. ako správca konkurznej

podstaty (ďalej len „správca konkurznej podstaty“) úpadcu V., a. s. (ďalej len „úpadca“).

Podľa podania sťažovateliek však postup, resp. konanie správcu konkurznej podstaty

úpadcu, ktorý predložil Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) ako

konkurznému súdu v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. návrh na

vydanie opatrenia na predaj časti podniku úpadcu, ktorej súčasťou mali byť aj listinné cenné

papiere, ktoré však nie všetky boli vo vlastníctve úpadcu, ale vo vlastníctve sťažovateliek,

o čom mal správca konkurznej podstaty vedomosť, malo mať aj trestnoprávny rozmer

zhmotnený najmä v naplnení znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu, s čím sa

však vyšetrovateľ nestotožnil. Na základe sťažnosti sťažovateliek podanej 22. decembra

2011 proti označenému uzneseniu vyšetrovateľa prokurátor špeciálnej prokuratúry

napádaným uznesením č. k. VII/1 Gn 350/11-9 z 26. januára 2012 túto podľa § 193 ods. 1

písm. c) ako nedôvodnú zamietol.

Sťažovateľky proti sťažnosťou napádanému uzneseniu prokurátora špeciálnej

prokuratúry č. k. VII/1 Gn 350/11-9 z 26. januára 2012 v zmysle

Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) podali

1. marca 2012 Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) podnet na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia a aj na preskúmanie

zákonnosti jemu predchádzajúceho postupu, po preskúmaní ktorých nadriadený prokurátor

špeciálnej prokuratúry upovedomením č. k. VII/1 Gn 350/11-13 zo 14. marca 2012

sťažovateľkám oznámil, že postup, ako aj rozhodnutie podriadeného prokurátora špeciálnej

prokuratúry považuje za zákonný, a preto ich podnet ako nedôvodný odložil. S týmto

záverom bol vybavený aj opakovaný podnet sťažovateliek z 10. apríla 2012, ktorý bol

prvým námestníkom generálneho prokurátora konajúceho v zastúpení generálneho

prokurátora upovedomením č. k. VII/1 Gn 350/11-16 zo 14. júna 2012 opäť ako nedôvodný

odložený.

2. Uznesením ČVS: PPZ-177/BPK-B-2011 z 15. decembra 2011 vyšetrovateľ

rozhodol o „odovzdaní“ podania sťažovateliek sp. zn. C-1120/10 z 20. septembra 2011 na

ďalšie konanie predsedovi krajského súdu ako orgánu príslušnému na podanie návrhu na

začatie disciplinárneho konania proti sudkyni krajského súdu JUDr. E. Ž., ktorá konala ako

zákonná sudkyňa v konkurznej veci vedenej krajským súdom pod sp. zn.

(ďalej len „sudkyňa krajského súdu“). Podľa podania sťažovateliek však postup, resp.

konanie sudkyne krajského súdu malo nielen disciplinárny, ale aj trestnoprávny rozmer

zhmotnený najmä v naplnení znakov skutkovej podstaty trestného činu zneužitia právomoci

verejného činiteľa. Podľa sťažovateliek sa tohto trestného činu mala sudkyňa krajského

súdu dopustiť preto, že na základe návrhu správcu konkurznej podstaty vydala 13. mája

2010 opatrenie č. k. 39-24 K 159/02-Že-2033, ktorým udelila správcovi konkurznej

podstaty súhlas na predaj časti podniku úpadcu, ktorej súčasťou mali byť aj listinné cenné

papiere, ktoré však nie všetky boli vo vlastníctve úpadcu, ale vo vlastníctve sťažovateliek,

pričom tak urobila bez tohto, aby si túto skutočnosť overila v stredisku cenných papierov.

Na základe sťažnosti sťažovateliek podanej 2. januára 2012 proti označenému uzneseniu

vyšetrovateľa prokurátor špeciálnej prokuratúry napádaným uznesením č. k. VII/1 Gn

350/11-10 z 26. januára 2012 túto podľa ako

nedôvodnú zamietol.

Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľky namietajú neústavnosť uznesení

prokurátora špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gn 350/11-9 a č. k. VII/1 Gn 350/11-10

oboch z 26. januára 2012, a to z dôvodu, že podľa ich názoru nebol pred ich vydaním

náležite zistený skutkový stav v danej veci, a to vykonaním všetkých potrebných dôkazov,

čoho dôsledkom je arbitrárnosť a svojvoľnosť týchto rozhodnutí majúca vplyv na základné

práva a slobody sťažovateliek.

Sťažovateľky v sťažnosti tiež uviedli:

„Z dôvodu, že dokumenty konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní, podania

sťažovateľov ako aj stanoviská Generálnej prokuratúry SR, na ktoré sa vyššie v texte

odvolávame, sú obsahovo rozsiahle a zachytávajú skutkový a právny stav uplatnených

nárokov v súdnom konaní, pre úplnosť odôvodnenia tejto nami podanej sťažnosti uvádzame

a máme zato, že ak náležitým spôsobom neboli objasnené všetky tvrdené skutočnosti o ich

podozrení a ak sa v tejto súvislosti vo veci konajúce orgány činné v trestnom konaní

obmedzili len na posúdenie argumentácie oznamovateľov pri pripustení protiprávnosti

konania označených osôb, mieru zodpovednosti z hľadiska či disciplinárnej alebo

trestnoprávnej zodpovednosti za takéto konanie vyvodili bez vykonania ďalších možných

dostupných procesných prostriedkov na jej objasnenie, predčasne a vo vzťahu k hodnoteniu

činnosti týchto osôb za nenáležité zdôvodnenú - absolútne nemôže obstáť tvrdenie uvedené

prokurátorom Úradu Špeciálnej prokuratúry o tom, že JUDr. M. D. takto konal len v snahe

uľahčiť si svoje povinnosti v konkurze a opak nebol preukázaný, ak orgány činné v trestnom

konaní vo vzťahu k obsahu oznámenia a tohto tvrdenia nevykonali žiadne preverovanie

prostriedkami, ktoré im v súlade s ustanoveniami patria a je

preukázané, že jednoznačne konal o majetku vo vlastníctve inej osoby a je preukázané, že

ako dôsledok sa naplno prejavilo poškodenie sťažovateľov na ich vlastníctve.

Práve z dôvodu aj závažnosti dôsledku, ktorý jednoznačne na strane sťažovateľov

ako oznamovateľov nastal a na ktorý v súvislosti s činnosťou označených osôb poukazujú,

bolo povinnosťou práve zo zákona pre orgány v trestnom konaní dôsledne vyplývajúcou

náležitým spôsobom objasniť celú vec a na tento účel využiť všetky dostupné právne

prostriedky tak, by objasnením veci a výsledkom trestného konania vždy bolo preukázané,

že sa dosiahol účel ochrany tak práv jednotlivca ako aj spoločnosti garantovaný právnymi

normami trestného práva ( ). ...

Sťažovatelia majú preto zato, že spôsob rozhodnutia na základe (ne)činnosti orgánov

činných v trestnom konaní o vybavení oznámenia sťažovateľov, ktoré bolo vykonané bez

náležitého objasnenia, čoho dôsledkom je potom jednoznačne nedostatok príslušného

zdôvodnenia (argumentácie) vydaného rozhodnutia, je arbitrárne.“

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľky domáhajú, aby ústavný súd po prijatí ich

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľov v rade 1. až 8., podľa

Slovenskej republiky a čl. 20 ods. 1 a ods. 5 rozhodnutiami Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry SR č. VII/1 Gn 350/11-9 zo dňa 26.01.2012 a č. VII/1 Gn 350/11-

10 zo dňa 26.01.2012 porušené boli.

2. Rozhodnutia Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR č. VII/1 Gn

350/11-9 zo dňa 26.01.2012 a č. VII/1 Gn 350/11-10 zo dňa 26.01.2012 zrušuje a veci mu

vracia na ďalšie konanie.

3. Generálna prokuratúra SR je povinná uhradiť sťažovateľom trovy konania pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky na účet ich právneho zástupcu JUDr. B. M., advokát,

spol. s r.o. so sídlom v N. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľkami namietané porušenie čl. 20 ods. 1 a 5 a čl. 46

ods. 1 v príčinnej súvislosti s rozhodnutiami prokurátora špeciálnej prokuratúry č. k.

VII/1 Gn 350/11-9 a č. k. VII/1 Gn 350/11-10 oboma z 26. januára 2012, k porušeniu

ktorých malo dôjsť v dôsledku sťažovateľkami tvrdeného nezákonného postupu prokurátora

špeciálnej prokuratúry, ktorý podľa nich nevykonal vo veci náležité zisťovanie skutkového

stavu.

V súvislosti so sťažnosťou sťažovateliek ústavný súd v prvom rade poukazuje

na skutočnosť, že sťažnosť sťažovateliek bola síce evidentne spísaná advokátom (JUDr. B.

M.), zastupovaním ktorého sťažovateľky síce poverili udelením splnomocnení, ktoré boli

prílohou ich sťažnosti, avšak keďže nespĺňali náležitosti splnomocnení v zmysle § 20 ods. 1

(nebolo v nich uvedené, že sú udeľované na zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom, pozn.), ústavný súd nepovažoval sťažovateľky v konaní pred

ústavným súdom za kvalifikovane právne zastúpené, avšak vzhľadom na nedôvodnosť

sťažnosti ako takej ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzvať ich na odstránenie tohto

nedostatku.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí..., prokurátorov, vyšetrovateľov... v rozsahu vymedzenom zákonom aj na

základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení,

ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Zo skutočností uvádzaných samotnými sťažovateľkami, ako aj z príloh sťažnosti

ústavný súd zistil, že pokiaľ ide o napádané uznesenie č. k. VII/1 Gn 350/11-9 z 26. januára

2012, toto bolo už v rámci konania o podnete podľa § 31 zákona o prokuratúre preskúmané

nadriadeným prokurátorom špeciálnej prokuratúry, ktorý sa v rámci svojej prieskumnej

právomoci udelenej mu zákonom o prokuratúre musel v podstate vysporiadať s identickou

argumentáciou proti napádanému uzneseniu, akú sťažovateľky uvádzajú proti nemu aj

v konaní pred ústavným súdom. Tento podnet sťažovateliek bol vybavený upovedomením

prokurátora špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gn 350/11-13 zo 14. marca 2012 a opakovaný

podnet bol vybavený upovedomením prvého námestníka generálneho prokurátora

konajúceho v zastúpení generálneho prokurátora č. k. VII/1 Gn 350/11-16 zo 14. júna 2012,

ktorých závery sťažovateľky v petite svojej sťažnosti nijako nespochybnili.

Vo vzťahu k napádanému uzneseniu č. k. VII/1 Gn 350/11-10 z 26. januára 2012

ústavný súd odkazuje sťažovateľky na využitie účinných prostriedkov nápravy v zmysle

§ 31 a § 34 zákona o prokuratúre. Tieto prostriedky využili aj pri prvom z napádaných

uznesení, pretože v tomto smere je neprípustné, aby právomoc ústavného súdu predchádzala

právomoci príslušných orgánov prokuratúry pri využití týchto iných účinných prostriedkov

nápravy podľa zákona o prokuratúre, a to ešte pre podaním sťažnosti ústavnému súdu.

V uvedených súvislostiach totiž ústavný súd konštatuje, že využitie podnetu

a opakovaného podnetu podľa zákona o prokuratúre proti rozhodnutiam (uzneseniam)

vydaným podľa , nie je možné v každom prípade kvôli odlišnosti

právnych úprav ( na jednej strane a zákon o prokuratúre na strane druhej,

pozn.) považovať za účinné prostriedky nápravy. Ingerencia prokurátora konajúceho

o podnete podľa zákona o prokuratúre totiž do právomoci orgánov činných v trestnom

konaní rozhodujúcich o trestnom stíhaní podľa ustanovení nie je možná,

pretože napríklad prokurátor konajúci o podnete podanom podľa zákona o prokuratúre

smerujúcom proti rozhodnutiu o sťažnosti, napr. vo väzobnej veci, nemôže ani v prípade

zistenej eventuálnej nezákonnosti v tomto väzobnom konaní v rámci využitia účinných

opatrení nápravy, s ktorými pri vybavovaní podnetov počíta v § 35 ods. 3 zákon

o prokuratúre, zasiahnuť, resp. zmeniť alebo inak toto rozhodnutie vydané podľa Trestného

poriadku vo väzobnej veci zrušiť.

V danom prípade sťažovateliek však trestné stíhanie nebolo vedené, resp. inými

slovami, v danom prípade vyšetrovateľ nerozhodoval vo veci trestného stíhania, ale

rozhodoval iba o „odovzdaní“ oznámenia sťažovateliek o možnom spáchaní trestnej

činnosti na ďalšie konanie inému vecne príslušnému orgánu verejnej moci, pretože zistil, že

k spáchaniu trestnej činnosti nedošlo. V tomto prípade teda prokurátor konajúci o podnete

podľa zákona o prokuratúre, ktorý smeroval proti uzneseniu prokurátora špeciálnej

prokuratúry vydanému podľa , mohol v prípade zistenia eventuálnej

nezákonnosti či už v postupe a rozhodnutí vyšetrovateľa, ako aj v postupe a rozhodnutí

jemu podriadeného prokurátora prijať vhodné opatrenia na odstránenie tejto nezákonnosti,

napr. mohol sám iniciovať trestné konanie proti osobám, ktorých sa „odovzdané“

oznámenie sťažovateliek tiež týkalo. Prokurátor tak mohol urobiť aj vzhľadom na

ustanovenie , podľa ktorého prokurátor je povinný stíhať

všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel. Vzhľadom na uvedené sa tak využitie

prostriedkov nápravy podľa zákona o prokuratúre (podnet a opakovaný podnet, pozn.) proti

rozhodnutiam vydaným podľa javí v tomto prípade ako účinný

prostriedok nápravy, ktoré bolo možné, resp. potrebné sťažovateľkami využiť ešte pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade uznesenia č. k. VII/1 Gn 350/11-9

z 26. januára 2012 sťažovateľky síce využili prostriedky nápravy podľa zákona

o prokuratúre, o ktorých rozhodoval iný orgán ako súd, tieto rozhodnutia však pred

ústavným súdom nenapádajú, a tiež vzhľadom na skutočnosť, že v prípade uznesenia č. k.

VII/1 Gn 350/11-10 z 26. januára 2012 sťažovateľky nevyužili v danom prípade účinný

prostriedok nápravy podľa zákona o prokuratúre, ústavný súd ich sťažnosť proti týmto

uzneseniam už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2

).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení

napadnutých rozhodnutí, ako aj rozhodnutie o priznaní úhrady trov konania je viazané na

vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa ( prvá veta ),

ústavný súd o tej časti sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2012