Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 602/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

12. decembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti L. a. s., B., zastúpenej

Advokátskou kanceláriou F., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta doc. JUDr. B.

F., PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

a základného práva vlastniť majetok zaručeného v

, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu

majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 30. apríla 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti L. a. s. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

15. júna 2012 doručená sťažnosť spoločnosti L. a. s. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a základného práva vlastniť majetok

zaručeného v , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co

132/2012 a jeho uznesením z 30. apríla 2012.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je v postavení navrhovateľa účastníkom

konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. . Sťažovateľka si v konaní uplatňuje náhradu materiálnej škody

a nemateriálnej ujmy proti Slovenskej republike (ďalej len „odporca“), v mene ktorej koná

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Okresný súd uznesením

sp. zn. z 21. marca 2012 zamietol návrh odporcu na uloženie povinnosti

sťažovateľke zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“). Dôvodom na takéto rozhodnutie bol názor okresného súdu, že

na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania nebola splnená súčasne

podmienka v zmysle druhej vety , pretože odporcovi nemožno zloženie

preddavku uložiť z dôvodu, že jeho majetkové pomery nemožno usporiadať podľa

osobitného predpisu o konkurznom konaní ( tretia veta ). Proti tomuto

uzneseniu okresného súdu podal odporca odvolanie. Krajský súd podané odvolanie

prerokoval a rozhodol o ňom uznesením sp. zn. z 30. apríla 2012 tak, že

napadnuté uznesenie okresného súdu z 21. marca 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Sťažovateľka vyjadrila nesúhlas s postupom krajského súdu, pretože podľa jej názoru

proti uzneseniu okresného súdu z 21. marca 2012 nebolo možné podať odvolanie.

Sťažovateľka tento názor odôvodnila ustanovením , podľa

ktorého odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o povinnosti zložiť

preddavok na trovy konania podľa . Preto podľa sťažovateľky krajský súd

nedisponoval právomocou vecne rozhodovať o podanom odvolaní, a tým konal

a rozhodoval nad rámec svojej právomoci.

3. Krajský súd odvodil prípustnosť odvolania proti uzneseniu okresného súdu

z 21. marca 2012 z a contrario. Sťažovateľka však s takýmto

odvodením právomoci krajského súdu nesúhlasí, pretože podľa jej názoru predmetom

rozhodovania okresného súdu bola povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, aj keď

tento návrh odporcu bol zamietnutý. Išlo preto nepochybne o uznesenie v zmysle § 141a

, proti ktorému odvolanie prípustné nie je. Preto podľa sťažovateľky je akýkoľvek iný

záver „... účelovou dezinterpretáciou práva.“

Postup krajského súdu pri posúdení prípustnosti odvolania a jeho interpretácia § 202

ods. 3 písm. g) podľa sťažovateľky vedie k zvýhodňovaniu jednej z procesných strán –

odporcu. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania súd ukladá na návrh odporcu. Pokiaľ

by sa akceptovala interpretácia krajského súdu o prípustnosti odvolania, došlo by reálne

k situácii, že odvolanie by podával len neúspešný odporca navrhujúci uloženie povinnosti

navrhovateľovi. Navrhovateľ by právo podať odvolanie nemal, pretože by logicky

nepodával odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým ho súd nezaviazal zložiť preddavok na trovy

konania. Takýto postup by preto viedol k „... bezdôvodnej favorizácii jednej zo strán –

odporcu – ktorého primárnym záujmom je vyvolanie sankcie ultima ratio – zastavenie

súdneho konania pre nesplnenie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania“.

4. Sťažovateľka preto navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví, že

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 30. apríla 2012 boli porušené jej označené základné práva zaručené , ako aj práva

garantované dohovorom a dodatkovým protokolom. Zároveň sťažovateľka navrhla, aby

ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu z 30. apríla 2012 a priznal jej finančné

zadosťučinenie v sume 500 €, ako aj náhradu trov konania na účet jej právneho zástupcu.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Podľa návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného

súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo

namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď pre nedostatok

príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

7. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha ochrany svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a ods. , ako aj práv podľa dohovoru a podľa

dodatkového protokolu.

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva

podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis ).

Podľa každý má právo vlastniť majetok...

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného

práva...

8. Sťažovateľka v sťažnosti poukazuje predovšetkým na to, že krajský súd v rozpore

s príslušnou procesnou úpravou [ ] pripustil odvolanie proti

uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 21. marca 2012, ktorým bol zamietnutý

návrh odporcu na uloženie povinnosti sťažovateľke zložiť preddavok na trovy konania

podľa . Podľa sťažovateľky je proti takému uzneseniu odvolanie vylúčené, čo

vyplýva podľa nej jednoznačne z . Podľa sťažovateľky krajský

súd nemal právomoc rozhodovať o podanom odvolaní, a preto jeho postupom a uznesením

sp. zn. z 30. apríla 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“)

bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé

súdne konanie podľa , resp. dohovoru.

Sťažovateľka sa sťažnosťou tiež domáha ochrany svojho základného práva vlastniť

majetok podľa a práva na ochranu majetku zaručeného v

dodatkového protokolu. Sťažovateľka sťažnosť v tejto časti bližšie neodôvodňuje, iba

uvádza, že krajský súd svojím postupom a napadnutým uznesením „.... zmaril legitímne

očakávanie sťažovateľa, že ohľadom jeho majetku budú platiť právne pomery nastolené

právoplatným rozhodnutím súdu vyneseným na základe ústavne konformnej aplikácie ust.

“.

9. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd posudzuje aj otázku, či je

sťažnosť podaná oprávnenou osobou, teda či sťažovateľka v tomto prípade je oprávnená

podať sťažnosť podľa . Z , ktorý nachádza zákonné

vyjadrenie v , vyplýva, že sťažnosť môže podať fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným

zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv

a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd preto vyhodnotil súvislosť medzi napadnutým uznesením krajského

súdu, vrátane jeho postupu, a právami sťažovateľky, ktorých ochrany sa touto sťažnosťou

domáha. Napadnuté uznesenie krajského súdu ukladá povinnosť okresnému súdu opätovne

posúdiť splnenie podmienok na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania

podľa . Tento postup opätovne vyústi do vydania nového rozhodnutia

o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania. Preto otázka, či sťažovateľke bude či

nebude uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, ešte nie je definitívne

rozhodnutá aj z hľadiska výkladu relevantnej procesnoprávnej úpravy. Napadnuté uznesenie

krajského súdu je rozhodnutím, ktorým sa vec opätovne vrátila okresnému súdu na ďalšie

konanie, pretože nesprávne posúdil splnenie podmienok na uloženie povinnosti zložiť

preddavok na trovy konania. Sťažovateľka v tomto štádiu konania nie je zaviazaná zložiť

preddavok na trovy konania podľa , táto povinnosť bude predmetom posúdenia

v konaní pred okresným súdom. Napadnuté uznesenie okresného súdu zároveň žiadnym

spôsobom nezaťažuje a neobmedzuje majetok sťažovateľky a ani iným spôsobom

do majetku sťažovateľky nezasahuje. Ústavný súd po zhodnotení uvedených hľadísk dospel

k názoru, že napadnutým uznesením, resp. jeho postupom v danom štádiu konania nemohlo

dôjsť k žiadnemu stretu s právami sťažovateľky. Z toho zároveň vyplýva, že ak sa

sťažovateľka obrátila podanou sťažnosťou na ústavný súd, nedomáha sa ňou ochrany

svojich práv, pretože tie v danej situácii nemohli byť porušené. Ústavný súd preto považuje

sťažovateľku za osobu zjavne neoprávnenú na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, čo je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa .

K tomuto záveru dospel ústavný súd tak vo vzťahu k namietanému porušeniu základného

práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, ako aj k základnému právu

vlastniť majetok podľa a právu na ochranu majetku zaručeného v

dodatkového protokolu.

10. Vzhľadom na uvedené je už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky (zrušenie napadnutého uznesenia krajského súdu, priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania), keďže tieto sú viazané na to, že ústavný

súd sťažnosti vyhovie.

11. Podľa k tomuto rozhodnutiu pripája odlišné

stanovisko sudca Milan Ľalík.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012