Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 578/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť R., S., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Prešove sp. zn. z 30. apríla 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. so sídlom v S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra

2012 doručená sťažnosť R. so sídlom v S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. apríla

2012.

2. Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ je ako žalovaný účastníkom občianskych

súdnych konaní vedených pred Okresným súdom Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. a sp. zn. .

Vo veci vedenej pod sp. zn. doručila MVDr. I. H. (ďalej aj

„žalobkyňa“) okresnému súdu 29. novembra 2011 o 10.15 h žalobu „vo veci súvisiacej

s porušením zásady rovnakého zaobchádzania“, ktorou sa proti sťažovateľovi domáha

vydania rozsudku, ktorým má okresný súd určiť, že výpoveď sťažovateľa daná žalobkyni

8. júla 2011 prípisom č. OÚ/2011/000633/188 zo 7. júla 2011 je neplatná

a štátnozamestnanecký pomer žalobkyne u sťažovateľa trvá.

Vo veci vedenej pod sp. zn. doručila MVDr. I. H. okresnému súdu

29. novembra 2011 o 10.17 h žalobu „o určenie neplatnosti skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou“, ktorou sa proti sťažovateľovi domáha vydania

rozsudku, ktorým má okresný súd určiť, že výpoveď sťažovateľa daná žalobkyni 8. júla

2011 prípisom č. OÚ/2011/000633/188 zo 7. júla 2011 je neplatná a štátnozamestnanecký

pomer žalobkyne u sťažovateľa trvá.

Okresný súd konanie vedené pod sp. zn. ako konanie začaté neskôr

uznesením č. k. -25 zo 7. februára 2012 zastavil podľa § 104 ods. 1

pre prekážku litispendencie s poukazom na

, pretože dospel k záveru, že „rozdiel medzi oboma návrhmi

je len v časti použitej argumentácie, pričom sa žalobkyňa domáha rovnakého výsledku, t. j.

určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru voči tomu istému subjektu na

základe totožných skutkových okolností“, a preto sa obidve konania v zmysle § 83

vedú o tej istej veci.

Krajský súd na odvolanie žalobkyne uznesením sp. zn. z 30. apríla

2012 (ktoré bolo napadnuté sťažnosťou doručenou ústavnému súdu) uznesenie okresného

súdu č. k. -25 zo 7. februára 2012 podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) a ods. 2

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dospel k záveru, že prekážka listispendencie nie je daná, a preto okresný súd nesprávne

konanie pre jej existenciu zastavil. Preskúmaním návrhov na začatie konania v oboch

veciach dospel k záveru, že v oboch veciach „je síce zhodný okruh účastníkov konania ako

aj predmet konania, avšak skutkové okolnosti od ktorých žalobkyňa odvodzuje svoje právo

o neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru, sú rozdielne. V predmetnom

konaní žalobkyňa odvodzuje svoje právo neplatnosti skončenia pracovného pomeru od

porušení zákona o štátnej službe a žalovaným. V konaní vedenom pod

sp.zn. od ustanovení , t. j. Antidiskriminačného

zákona. ... Zastavenie konania v takomto prípade by predstavovalo porušenie ústavného

princípu práva na súdnu ochranu zákonom stanoveným postupom sa domáhať svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde SR ( SR).“. Krajský súd zároveň uviedol, že

„v ďalšom bude úlohou súdu pokračovať v začatom konaní, prípadne vec spojiť podľa §

112 na spoločné konanie s vecou , v ktorom bude potom potrebné

rozhodnúť o oboch skutkových základoch“.

3. Sťažovateľ odôvodnil tvrdené porušenie a

dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 30. apríla 2012 tým, že

krajský súd ústavne nekonformne posúdil existenciu prekážku litispendencie, pretože

v oboch konaniach ide o tú istú vec, čo vyplýva z oboch návrhov žalobkyne na začatie

konania, z ktorých je (podľa názoru sťažovateľa) zrejmé, že uplatnené právo v oboch

konaniach je odvodené z rovnakých skutkových okolností. Žalobkyňa sa v oboch konaniach

domáha určenia neplatnosti výpovede a trvania štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu,

že výpoveď a postup sťažovateľa, ktorý jej predchádzal, sú v rozpore so zákonom – jediný

rozdiel medzi oboma žalobami spočíva v tom, aké zákony mali byť podľa názoru žalobkyne

porušené. Skutkové okolnosti oboch vecí sú však opísané v žalobách rovnako, žalobkyňa

ich iba odlišne právne posudzuje. Rozhodnutie krajského súdu narúša navyše aj princíp

res iudicata ( ), pretože po rozhodnutí krajského

súdu môže nastať situácia, že v jednom z oboch vedených konaní súd žalobe vyhovie

a v druhom nie, a tak rozhodne protichodne o žalobe o určenie neplatnosti výpovede a trvaní

štátnozamestnaneckého pomeru, teda rozhodne o tej veci navzájom odporujúcimi si

rozsudkami, čo by bolo navyše aj v rozpore s princípom právnej istoty.

4. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa R. so sídlom v S.

- domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva zakotvené v čl. 46 ods. 1

,

- na spravodlivé súdne konanie zakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd

bolo uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 30. 4. 2012

a postupom, ktorý mu predchádzal, porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému úradu v Prešove pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.

zo dňa 30. 4. 2012 a vracia vec Krajskému súdu v Prešove na ďalšie

konanie.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Sťažovateľ sťažnosťou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 30. apríla 2012, ktorým bolo

zrušené uznesenie okresného súdu č. k. -25 zo 7. februára 2012 o zastavení

konania (pre prekážku litispendencie) a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu ním označených základných práv došlo tým, že

krajský súd uznesenie okresného súdu č. k. -25 zo 7. februára 2012 zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie v dôsledku ústavne nekonformného výkladu § 83 Občianskeho

súdneho poriadku, pričom ak by bol toto ustanovenie vykladal ústavne súladným spôsobom,

dospel by, naopak, k záveru o existencii prekážky litispendencie a napadnuté rozhodnutie

okresného súdu by bol potvrdil.

9. Krajský súd napadnuté uznesenie sp. zn. z 30. apríla 2012

odôvodnil v podstate takto:

„Preskúmaním návrhov na začatie konania v predmetnej veci ako aj vo veci

odvolací súd zistil, že v oboch prípadoch je síce zhodný okruh účastníkov

konania ako aj predmet konania, avšak skutkové okolnosti od ktorých žalobkyňa odvodzuje

svoje právo o neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru sú rozdielne.

V predmetnom konaní žalobkyňa odvodzuje svoje právo neplatnosti skončenia pracovného

pomeru od porušení zákona o štátnej službe a žalovaným. V konaní pod

sp. zn. od ustanovení , t. j. Antidiskriminačného

zákona. Keďže skutkové okolnosti, od ktorých žalobkyňa odvodzuje právo sú rozdielne,

nemožno sa stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že sa jedná o prekážku začatého

konania – litispendenciu, ktorá by bránila prejednaniu predmetnej veci. Zastavenie konania

v takomto prípade by predstavovalo porušenie ústavného princípu práva na súdnu ochranu

zákonom stanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

SR ( SR).“

10. Dôvody uznesenia krajského súdu sú zrozumiteľné a dostatočne logické,

vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných procesných noriem a toto

jeho rozhodnutie nevykazuje znaky svojvôle. Krajský súd navyše v závere odôvodnenia

svojho rozhodnutia naznačil prvostupňovému súdu najvhodnejší spôsob riešenia danej

procesnej situácie (vedenia dvoch rôznych konaní medzi rovnakými účastníkmi na tom

istom súde, ktoré spolu skutkovo súvisia) spojením vecí na spoločné konanie podľa § 112

, v ktorom potom prvostupňový súd rozhodne o oboch

žalobných návrhoch. Práve takýto spôsob postupu prvostupňového súdu sa javí aj

ústavnému súdu za danej situácie ako najúčelnejší a zároveň aj taký, ktorý zabezpečí

rešpektovanie základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru oboch účastníkov konania, t. j. žalobkyne aj

sťažovateľa.

Podľa názoru ústavného súdu namietanie nesprávnosti a nezákonnosti rozhodnutia

krajského súdu ako odvolacieho súdu nemôže byť samo osebe dôvodom na sťažovateľom

tvrdené porušenie základného práva podľa , resp. dohovoru.

Krajský súd neodmietol sťažovateľovi poskytnutie súdnej ochrany, vecou sa zaoberal

a rozhodol o nej. Sťažovateľ bude mať možnosť v ďalšom štádiu konania pred okresným

súdom uplatniť ochranu svojich práv argumentáciou týkajúcou sa skutkovej a právnej

stránky predmetnej veci.

11. Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2012