Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 596/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného

porušenia čl. 6 ods. 3 písm. a) a b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v konaní vedenom Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2012

doručená sťažnosť M. M. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia čl. 6

ods. 3 písm. a) a b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Prešove (ďalej len „krajský súd“) pod

sp. zn. 6 To 8/2012. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 30. júla 2012.

Zo sťažnosti a z pripojeného listinného dôkazu vyplýva, že rozsudkom Okresného

súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 16. februára 2012 bol

sťažovateľ uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu

v spolupáchateľstve podľa § 20 a § 186 ods. 1 a 2 písm. b) a c) a ods. 3 písm. a) Trestného

zákona v štádiu pokusu, ako aj z prečinu podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20 a § 221

ods. 1 a 2 . Bol mu za to uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov

so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Bol mu uložený

aj ochranný dohľad na 1 rok, ako aj ďalšie obmedzujúce opatrenia.

Rozsudkom krajského súdu č. k. -1949 z 5. júna 2012 bol rozsudok

okresného súdu vo výroku o vine z obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu

v spolupáchateľstve v štádiu pokusu zrušený, a to vrátane nadväzujúceho výroku o treste

a o ochrannom opatrení, pričom na rovnakom skutkovom základe bol sťažovateľ uznaný

vinným spolupáchateľstvom z pokusu obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 20,

a a a a a za tento

trestný čin, ako aj za prečin podvodu v spolupáchateľstve mu bol uložený trest odňatia

slobody vo výmere 9 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia. Bol mu tiež uložený ochranný dohľad na 1 rok.

Z rozsudku krajského súdu vyplýva, že rozhodoval na verejnom zasadnutí

v neprítomnosti sťažovateľa, ktorý výslovne žiadal, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo

v jeho neprítomnosti. Z výpovede sťažovateľa vyplýva, že poškodeného M. uniesli preto,

aby spolu s ním išli k notárovi overiť dodatok ku kúpno-predajnej zmluve. Poškodeného

dostal do motorového vozidla sťažovateľ za použitia ľsti, pretože na účel ovplyvnenie vôle

poškodeného mu bol podaný nápoj s obsahom liečiva Lexaurin. Priznanie sťažovateľa,

ktorý súčasne usvedčil aj spoluobžalovaného, bolo v súlade s inými svedeckými

výpoveďami. Okresný súd však správne zistený skutkový stav nevyhodnotil po právnej

stránke v súlade so zákonom. Pri správnom právnom hodnotení skutku išlo

o spolupáchateľstvo pokusu obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 20, § 14 ods. 1

a a a a .

Podľa názoru sťažovateľa krajský súd absenciu znaku objektívnej stránky trestného

činu vydierania (okolnosť vydierania z vykonaného dokazovania nevyplývala) zdôvodnil

na hypotetickej úrovni, pretože v celom priebehu dokazovania sa nepreukázalo, že

sťažovateľ so spoluobžalovaným mali v úmysle sa poškodenému vyhrážať, resp. ho nútiť

niečo podpísať. Krajský súd mal preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému

súdu. Hodnotil totiž iné dôkazy vykonané okresným súdom a zmenil právnu kvalifikáciu

žalovaného skutku. Pritom z judikatúry vyplýva, že odvolací súd nemôže sám rozhodnúť

rozsudkom, ak sám nevykoná nijaké dôkazy a mení skutkový stav zistený súdom prvého

stupňa len na tom základe, že hodnotí dôkazy inak. Krajský súd tým porušil označený

článok dohovoru. Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní nepreukazovali, že by došlo

k pokusu vydierať poškodeného v tom zmysle, aby podpísal dodatky k zmluvám. Zároveň

krajský súd neupovedomil sťažovateľa o možnosti zmeny právnej kvalifikácie a neumožnil

mu dostatočný čas na prípravu obhajoby z pohľadu trestného činu vydierania.

Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označeného článku dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 6 To 8/2012

s tým, aby bol rozsudok z 5. júna 2012 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Domáha sa aj okamžitého prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ nepodal proti rozsudku krajského súdu

dovolanie.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Z argumentácie sťažovateľa je zrejmé, že postupom krajského súdu sa sťažovateľ cíti

byť zásadným spôsobom ukrátený na svojom práve na obhajobu. Okrem toho namieta aj

nesprávne právne posúdenie zisteného skutku.

Za daného stavu sťažovateľovi nič nebráni, aby v zákonnej trojročnej lehote (§ 370

ods. 2 ) podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie. V danom štádiu

veci je v právomoci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poskytnúť ochranu označeným

právam sťažovateľa v rámci dovolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc

ústavného súdu.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2012