Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 577/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. D. C., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. Ing.

M. C., Ž., vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1

, ako aj a Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k.

-416 z 18. júna 2012 a uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 1 Tos 63/2012-

428 zo 7. augusta 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. D. C. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. septembra

2012 doručená sťažnosť JUDr. D. C., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. Ing. M. C., vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48

ods. 1 (ďalej len „“), ako aj a

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -416 z 18. júna 2012 a uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej

len „krajský súd“) č. k. -428 zo 7. augusta 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že opatrením okresného súdu zo 7. augusta 2010 bol

z dôvodu povinnej obhajoby ako advokát ustanovený za obhajcu v trestnej veci odsúdených

ml. M. S. a ml. M. Z.

Po právoplatnom skončení veci podal sťažovateľ podľa § 553 ods. 2 Trestného

poriadku na okresnom súde návrh na priznanie odmeny a náhrady hotových výdavkov

z 27. decembra 2010 u oboch odsúdených u každého vo výške 2 242,47 €. Suma bola

vyčíslená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov.

Okresný súd uznesením č. k. -361 z 15. marca 2010 priznal

sťažovateľovi odmenu a náhradu hotových výdavkov za povinnú obhajobu ml. M. S.

v celkovej výške 1 912,96 €.

U druhého odsúdeného ml. M. Z. nebolo o návrhu sťažovateľa na priznanie odmeny

a náhrady hotových výdavkov z 27. decembra 2010 rozhodnuté ani po značnom odstupe

času, preto sťažovateľ urgenciou zo 16. apríla 2012 požiadal okresný súd o skoré

rozhodnutie o tomto návrhu.

Okresný súd uznesením č. k. -416 z 18. júna 2012 rozhodol o návrhu

sťažovateľa tak, že mu za povinnú obhajobu ml. M. Z. priznal odmenu a náhradu hotových

výdavkov v celkovej výške 1 494,43 €, teda o 418,53 € menej ako v predchádzajúcom

skoršom právoplatnom rozhodnutí.

Krajský súd uznesením č. k. -428 zo 7. augusta 2012 sťažnosť

sťažovateľa zamietol z dôvodu, že nie je prípustná.

Sťažovateľ uviedol, že rozhodnutím okresného súdu a krajského súdu došlo

k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dodatkového protokolu z týchto dôvodov:

«Okresný súd Dolný Kubín arbitrárne a rozporne rozhodol o dvoch totožných

návrhoch sťažovateľa v tej istej veci týkajúcej sa oboch odsúdených spolupáchateľov,

pričom svoje odlišné rozhodnutie a posúdenie žiadnym spôsobom neodôvodnil...

Postupom nadriadeného súdu Krajského súdu v Žiline bola sťažovateľovi odňatá

možnosť konať pred súdom a domáhať sa ochrany svojich práv. Tým, že nadriadený súd

vyslovil záver, že sťažnosť sťažovateľa proti zjavne nesprávnemu rozhodnutiu Okresného

súdu Dolný Kubín je neprípustná došlo k „denegácii justície“ teda odopretiu poskytnutia

spravodlivosti a zároveň porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania. Nadriadený

súd svojim formalistickým postupom a ústavne nekonformným výkladom právneho predpisu

odmietol poskytnúť sťažovateľovi ochranu jeho práv. Tak ako to

sám nadriadený súd cituje vo svojom odôvodnení pri novele zákonom číslo

došlo k zjavnému opomenutiu zákonodarcu a nie jeho úmyslu, keďže podľa

§ 553 sa vydáva rozhodnutie len podľa ods. 5 pred novelou ods. 4 pričom v ods. 6 bol

ponechaný pri sťažnosti odkaz na ods. 4 čo zákonodarca zjavne opomenul. Pri takomto

zistení a konštatovaní nadriadeného súdu mu však nič nebránilo v takom postupe, aby na

danú vec použil analógiu, ktorá je v prípustná s tým, že by sťažnosť

proti rozhodnutiu o trovách posúdil ako prípustnú... Takýmto postupom nadriadený orgán

mohol vec meritórne preskúmať a napraviť tak napadnuté zjavne nesprávne rozhodnutie

Okresného súdu Dolný Kubín.»

Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

sťažovateľ namieta vo vzťahu k okresnému súdu, pretože „... o návrhu sťažovateľa na

priznanie odmeny a náhrady hotových výdavkov za obhajobu ml. M. Z. zo dňa 27.12.2010

podaného v ten istý deň na poštovú prepravu, rozhodol až uznesením č. k. -416

zo dňa 18.06,2012, teda skoro po jeden a pol roku od podania návrhu, po podaní urgencie

zo strany sťažovateľa, ktorú Okresný súd Dolný Kubín vo svojom nesprávnom rozhodnutí

z 18.06.2012 účelovo označil ako podanie samotného návrhu.

V danom prípade nešlo vôbec o právne alebo skutkovo zložitú vec a to aj vzhľadom

k tomu, že o totožnom návrhu u prvého odsúdeného ml. M. S. už bolo právoplatne

rozhodnuté uznesením č. k. -361 z 15.03.2010, teda do troch mesiacov

od podania návrhu...“.

Vo vzťahu k okresnému súdu sťažovateľ namieta aj porušenie základného práva

vlastniť majetok podľa a práva na pokojné užívanie majetku podľa

dodatkového protokolu, ktoré vidí v tom, že „Zjavne nesprávnym rozhodnutím Okresného

súdu Dolný Kubín, a to uznesením č. k. -416 z 18.06.2012, ktorým súd priznal

sťažovateľovi trovy obhajoby vo výške 1.494,43 Eur, došlo k porušeniu uvedených práv

sťažovateľa. O zjavnej nesprávnosti svedčí najmä predchádzajúce právoplatné rozhodnutie

toho istého súdu v tej istej totožnej veci č. k. -361 z 15.03.2010, kde u druhého

odsúdeného ml. M. S. bola sťažovateľovi priznaná odmena a náhrada hotových výdavkov za

obhajobu vo výške 1.912,96 Eur, ako aj sťažnosť sťažovateľa proti tomuto nesprávnemu

rozhodnutiu kde sťažovateľ podrobne zdôvodnil v čom súd pochybil pri priznaní trov

obhajoby v nižšej výške. Tento rozdiel vo výške trov obhajoby predstavujúci peňažnú čiastku

418,53 Eur je majetkovou ujmou sťažovateľa, ktorá mu bola spôsobená rozhodnutiami

a postupom Okresného súdu Dolný Kubín a Krajského súdu v Žiline.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo JUDr. D. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Dolný Kubín

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Základné právo JUD. D. C. vlastniť majetok a základné právo na ochranu majetku

podľa a právo na pokojné užívanie majetku podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -416 z 18.06.2012 a uznesením

Krajského súdu v Žiline č. k. -428 zo 07.08.2012 porušené bolo.

3. Základné právo JUDr. D. C. na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného

súdu Dolný Kubín č. k. -416 z 18.06.2012 a uznesením Krajského súdu v Žiline

č. k. -428 zo 07.08.2012 porušené bolo.

4. Zrušuje uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -416

z 18.06.2012 a uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. -428 zo 07.08.2012

a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Dolný Kubín na ďalšie konanie.

5. Okresný súd Dolný Kubín je povinný nahradiť JUDr. D. C. trovy konania, tak ako

budú priznané, na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

1. Vo vzťahu k okresnému súdu treba sťažnosť považovať za oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Vzhľadom na to, že sťažnosťou napadnuté uznesenie okresného súdu č. k.

-416 z 18. júna 2012 nadobudlo právoplatnosť 18. júna 2012 a sťažnosť

ústavnému súdu bola doručená 26. septembra 2012, musí byť považovaná za oneskorene

podanú.

Na uvedenom závere nič nemení ani argumentácia sťažovateľa, ktorý poukazuje na

to, že pre neho nepriaznivé rozhodnutie okresného súdu, riadiac sa poučením súdu

o prípustnosti opravného prostriedku , sa pokúsil zvrátiť prostredníctvom podania sťažnosti

krajskému súdu, pričom sťažnosť ústavnému súdu podal v rámci dvojmesačnej lehoty

počítanej od doručenia oznámenia o zamietnutí jeho sťažnosti.

2. Vo vzťahu ku krajskému súdu treba sťažnosť považovať za zjavne

neopodstatnenú.

Krajský súd sťažovateľom napadnuté rozhodnutie odôvodnil takto:

„Aby došlo k vecnému prejednaniu sťažnosti nadriadeným súdom, sťažnosť musí

spĺňať všetky zákonom predpísané podmienky prípustnosti tohto riadneho opravného

prostriedku. Jednou z objektívnych podmienok podania sťažnosti je jej prípustný predmet.

Táto podmienka je obsiahnutá vo vyššie označenom ustanovení Sťažnosť

podanú proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustná, musí nadriadený súd v zmysle

ustanovenia zamietnuť.

V danom prípade predseda senátu okresného súdu rozhodoval o návrhu obhajcu

JUDr. D. C. na priznanie odmeny a náhrady hotových výdavkov povinnej obhajoby podľa

Proti tomuto rozhodnutiu, aj keby bolo zjavne nesprávne, Trestný

poriadok nepripúšťa sťažnosť. Tento stav je dôsledkom novely

vykonanej , ktorá obsahuje legislatívny nedostatok, spočívajúci

v prečíslovaní pôvodných odsekov 3 až 5 ustanovenia § 553 na nové odseky 4 až 6 bez toho,

aby bola zachovaná logická obsahová nadväznosť pôvodných odsekov 4 a 5. Prijatím

takéhoto znenia zákonodarca vylúčil možnosť podať proti uzneseniu o určení výšky odmeny

a náhrady výdavkov advokáta za obhajobu (uzneseniu o trovách obhajoby) riadny opravný

prostriedok. Podľa je totiž sťažnosť prípustná len proti rozhodnutiu

podľa

I napriek evidentnému opomenutiu zákonodarcu a existujúcich pochybností o jeho

skutočnom zámere upraviť túto problematiku takýmto spôsobom, nadriadený súd nebol

oprávnený rozhodnúť inak (t.j. preskúmať správnosť a zákonnosť sťažnosťou napadnutého

uznesenia), nakoľko akékoľvek meritórne rozhodnutie by bolo rozhodnutím bez zákonného

podkladu.“

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú

možnosť reálne nepripúšťajú (, , ). Za zjavne

neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Sťažovateľ v argumentácii o porušovaní jeho práv krajským súdom poukázal na

rozhodnutie ústavného súdu, podľa ktorého výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať,

resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva... ().

K tomu ústavný súd uvádza, že okolnosti veci, v ktorej záver ústavný súd urobil

v označenej veci, sú odlišné od daného prípadu. Sťažovateľovi totiž nebolo odňaté právo

podať opravný prostriedok, lebo mu ho zákon v tomto konkrétnom prípade vôbec

nepriznáva. Túto skutočnosť krajský súd nemohol preklenúť žiadnym výkladom.

Ak by krajský súd rozhodoval o opravnom prostriedku sťažovateľa v merite veci,

prekročil by svoju právomoc a jeho rozhodnutie by nemalo oporu v zákone.

Chyba, ktorú urobil okresný súd tým, že v poučení pripustil opravný prostriedok,

totiž nemohla založiť sťažovateľovi právo, ktoré neexistovalo.

Ústavný súd sa nedomnieva, že by rozhodnutie krajského súdu, ktorý v predmetnej

veci pri rozhodovaní postupoval v intenciách platnej právnej úpravy a jeho argumentácia je

logická, presvedčivá, bez prvkov svojvôle, bolo možné kvalifikovať ako zjavné

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné so sťažovateľom označenými právami.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti po predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2012